beso74

Horor, ktorý pomaly ale iste kráča k svojmu osudovému a nevyhnutnému koncu. Príbeh rodiča, ktorý sa, ak ide o blaho jeho vlastného dieťaťa, neštíti odhodiť plášť racionality a prekročí krehkú hranicu medzi svetlom a tieňom. Pokiaľ spočiatku sa na plátne príliš toho nedeje, prichádzajúca tragédia visí vo vzduchu, atmosféra hustne ako ovzdušie, ktorým prejdú stovky kamiónov až dôjde k osudovému stretnutiu a obrovskej chybe. A ako je známe, ak chceme rýchlo odstrániť jednu chybu, spravíme ďalšiu a ešte väčšiu. A Stephen King chyby neodpúšťa. Atmosféra výborná, gore slušné, akurát Denise Crosby sa mi ako zronená matka príliš nepozdávala, ale to zas bohato vynahradil Fred Gwynne ako sused pokušiteľ. Rozhodne to lepšie, čo nám 80. hororové roky nadelili.

Veľmi lacná napodobenina o 5 rokov staršieho Stopára s Rutherom Hauerom (akurát, že trochu na ruby) z produkcie Action International Pictures, špecialistu na akčné filmy a thrilleri z konca 80. rokov a začiatku 90. Chlapík má proste smolu, do basy sa dostal, tak ako každý iný, úplne náhodou a neprávom a keď ho konečne po niekoľkých rokoch prepustia, stopne si debilka, čo sa chce hrať. A tak je tu zopár mŕtvol a náš hrdina ako podozrivý číslo 1. Aby toho nebolo málo, objavuje sa tu ešte jedna figúrka, psychiater sledujúci stopu vraha, ktorý mu len tak náhodou, ušiel z liečebne. Ultra lacné céčko, kde niet takmer nič, čo by sa dalo pochváliť, aj ten krčovitý zvrat na konci nestojí ani za zlámanú geršlu. Na jednu hviezdičku to vytiahlo vďaka niekoľkým nechcene úsmevným momentom ako náhodné vypadnutie baterky z ruky policajta, prehrávajúci psychopat (kaskadér Michael Hilow vo svojej prvej úlohe) či snaha niektorých postáv ukecať protivníka k smrti.

Na dnešnú dobu ľahko nadpriemerná akčná zábava s množstvom súbojov (po ktorých by normálny smrteľník mal v tele dva krát toľko kostí) a výmen olova (kde často profesionáli netrafia automatickou zbraňou cieľ vzdialený 3 metre). Zápletka tuctová - status agenta v utajení sa rýchlo potom, čo trio výrastkov očividne trpiacich problémami s čítaním vkĺzne do jeho domu mení na agenta v ohrození. Navyše je tu ešte malá dcérka a gangster, ktorý má na neho riadny zub. O zvyšok sa už postarali pyrotechnici, bojoví choreografi a vcelku zaujímavá ústredná dvojica Adkins - Barret. Ak sa prešľapy v scenári nebudú brať príliš vážne, možno si užiť akčnú hodinku a pol, čo krátko po pozretí vyšumí z hlavy ako šumienka.

Found Footage nie je ani náhodou mojou šálka kávy. Trasúca sa kamera, ktorá sa ocitá všade tam, kde sa aj niečo deje, má málokedy osloví. Navyše, jej použitie ide v tomto subžánri na 90% proti zdravému rozumu. V tomto prípade to je aspoň ako tak uspokojivo vysvetlené, Dani sa rozhodla svoj výlet do LA spoľahlivo zdokumentovať a tak natáča o 106. Ak nie ona, tak jej sesternica Stacy, a ak ani ona nie, tak osoba, ktorá tam byť určite nemala, manželka Danielinho ex frajera, ktorá by mala byť v New Orleanse. Dotyčná žienka je však trochu rozhorčená a tak sa rozhodla precvičiť niekoľko zaklínadiel zo svojej voodoo príručky. Prvá polovica filmu je podaná formou cestopisu - dievčatá si cez deň prezerajú mesto, v noci to poriadne roztočia - mariška, chlast a chlapi. Za celú túto pasáž niekoľko rádoby vtipných dialógov (otázka taxikárovi v LA: Streli ste Miley Cyrus?, odpoveď - Ja nemám rád baseball) a jemných upozornení, že niečo sa blíži ( veštenie z ruky, telefonát od ex). Druhá polovica je z úplne iného cesta, pomstychtivá manželka udiera a Dany sa ocitá v pekle. To je vizuálne na úrovni druhotriednej púťovej atrakcie, s množstvom levelov. Je to síce lacné, ale vcelku zaujímavé. Škoda, že Dani si zaumienila stáť sa Scream queen a takmer 30 minút nepretržite vrieska. Vzhľadom k tomu, že to celé malo nejakú tu myšlienku, baby neboli škaredé, bolo to o úroveň vyššie ako strašne nepodarená úvodná sekvencia a v poslednej dobe som videl fakt otrasné filmy, slabé 2 hviezdičky by to mohli byť.

Ambiciózny cieľ skĺbiť hektolitre krvi s množstvom šteklivých scén a zaujímavým príbehom skončil, aspoň pre mňa fiaskom. Ústredný motív sestričky, ktorá sa celým telom a celou dušou ponorila do úlohy bohyne spravodlivej pomsty Nemesis je určite zaujímavý, prvých 10 minút taktiež a potom to skĺzne do nudy. Ako milovníkovi hororu mi tu chýba napätie, ako milovníkovi filmov zas príbeh. A ako milovníkovi žien zas krajšia ženská v hlavnej úlohe. Navyše mi na Abbey vadí takmer všetko, jej herecký potenciál i jej spôsob vyjadrovanie - pomalé a rozvláčne. Je to síce smutné, ale žiadna femme fatale z nej nikdy bohužiaľ nebude. Film je hojne polievaný krvou (jej digitálna kvalita by však otrávila nejedného upíra) a záverečné vyčíňanie v nemocnici je vcelku pozerateľné, celkovo sa však film nedostal ani do toho najšedšieho priemeru. Ako vhodná aj keď staršia alternatíva by mohol poslúžiť Ms. 45 od Abela Ferraru.

Upíri a gangsterský film? Prečo nie. Trochu som sa na začiatku obával, po prvé Ice-T nie je ani mojim obľúbencom a po druhé, filmy, v ktorých sa on objaví si zväčša na kvalitu nepotrpia. Tu je však v úlohe majiteľa tajného baru v čase prohibície takmer na zjedenie. Proti nemu stojí zdatný súper - extra prehnitý policajt Jack Malone (Michael McFadden), ktorý veľmi rád spája príjemné s užitočným - do ilegálnych barov chodí vyberať výpalné pre svojich kolegov a popri tom si rád a často prezerá dna pohárikov. Na jeho obranu treba povedať, že sa snaží zabudnúť na zážitky z Veľkej vojny a tak ich utápa v alkohole. Na počudovanie má táto nezávislá produkcia niekoľko rovín - okrem nosného príbehu je tu ešte Jack Malone vs vnútorní démoni, osudy mladej zamilovanej dvojice a každodenný ťažký život podarených kvietkov z istého verejne prospešného sociálneho zariadenia. Čo je ešte neuveriteľnejšie je fakt, že produkcia, ktorá nestála ani 200 000 dolárov sa len tak hemží dobovými artefaktmi - autá, oblečenie, hudba, zariadenie interiéru - všetko pracuje pre film. Navyše, scenár aj napriek niektorých hluchším miestam dokáže zaujať pozornosť diváka mixom humoru, napätia i akcie.

Konečne jeden z mála amatérskych kúskov, ktoré ma pobavili. Natočiť film za 12k dolárov, za 13 dní so 6 hercami, ktorí keď nehrali, boli súčasťami filmového štábu je samo osebe husársky kúsok, ak film navyše zaujme diváka, je to udalosť poriadne sporadická. Režisér Gus Trapani sa vo svojom druhom celovečernom pokuse rozhodol skĺbiť thriller o výkupnom s prvkami hororu. Príbeh nie je síce dielom žiadneho génia, ale aspoň neuráža. Istý vychcanec sa rozhodol dostať sa rýchlo a bez práce k hrbe peňazí a tak namiesto lotérie či športky dal si uniesť svoju priateľku, mimochodom dcéru nechutne bohatých rodičov. Samozrejme, spraviť to sám, bolo by príliš ľahké a tak si na to najal trojicu týpkov, ktorým by som nezveril ani zbieranie nákupných vozíkov v okolí hypermarketu. Aby som nezabudol, do detailov vypracoval plán celej akcie a tak to stačí bod po bode prejsť a je o niekoľko miliónov bohatší. Ale viete ako to v takýchto filmoch chodí, vedel by o tom rozprávať obchodník s autami Jerry Lundegaard, ktorý rozbehol kedysi v ´95 akciu s krycím menom FARGO či chudák Hank, ktorému JEDNODUCHÝ PLÁN ako ukryť nájdené peniaze pripravila jeho manželka Sarah tiež ešte kedysi koncom 90. rokov. Jednoducho sa všetko, čo sa môže, to sa aj pokazí a tak treba improvizovať. Ale nechať improvizovať indivíduá, ktoré preferujú ako jediný dorozumievací jazyk násilie, môže mať nedozerné následky. Aj keď film trpí na svoju pridlhú stopáž a predovšetkým na začiatku je neznesiteľne pomalý, postupne sa blíži k jedinému logickému a zároveň brutálnemu rozuzleniu. Osobne si myslím, že meno Gus Trapani si treba určite zapamätať.

Jedna hviezdička za obdivuhodnú odvahu tvorcov vydať vyhlásenie, že týmto filmom pridávajú k žánru exorcizmus/posadnutie niečo, čo tu ešte nebolo. A ońo sa to fakt splnilo, takú nudu a amatérinu som fakt v tomto žánri ešte nevidel. Kelly Lynn Reiter môže byť možno všetkým možným, len nie matkou nekonečne truchliacou nad stratou milovaného synčeka, väčšinu filmu vyzerá tak, že na to dávno zabudla, spomenie si na to maximálne tak na začiatku pri raňajkách, aby divák vedel a potom aj v posteli s manželom, aby si nemyslel, že snáď niečo bude. Zvyšok osadenstva vie tak hrať ako ja štrikovať a pre režiséra je to prvý film, ktorý natočil samostatne (a aj to tak vyzerá). Horor o nadprirodzene má až 2 prípady použitia špeciálnych efektov či mejkapu - rana na hlave Billy a ešte jedne očičká v samotnom závere. Tam kde niet peňazí, nápad, scénar, či aspoň remeselne zruční tvorcovia, tam nemôže vzniknúť nič, čo by stálo za reč. Pred odpadom nakoniec film zachránila náhoda - deň predtým som videl veľdielo od pána DeCoteaua - Swamp Freak a po jeho zhliadnutí vyzerá aj tento Holy shit nie úplne šiťácky...

Po dlhšom čase som dal šancu filmu od Davida DeCoteaua. A výsledok? Tak najprv niečo pozitívne, príroda je pekná a gay podtón je takmer neviditeľný (je tu len jeden študent, ktorý v čase, keď má jeden z jeho kámošov oblečený hrubý sveter sa pohybuje hore bez). A to je asi tak všetko, čo možno pochváliť. Samotný film aj napriek čistej dĺžke okolo 70 minút je nekonečným utrpením. Na obrazovke sa neobjavia nikdy pokope viac ako 2 herci, aj tí väčšinou len chodia okolo akejsi mláky a po lese. Prvé slovo (nepočítajúc úvod podaný vo forme záznamu pusteného z nájdeného mobilu) padne takmer po 11 minútach, väčšina konvezácie prebehne prostredníctvom mobilu. Každá postava dostane tak necelých 10 minút, potom zaútočí monštrum z bažiny a začne sa sledovať iný študent. DeCoteau vymyslel nový spôsob ako nalákať známejšími menami diváka na film - Lesleh Donaldson, Helene Udy, Felissa Rose sú totiž v titulkoch, ale ani jednu z nich neuvidíte ani len na sekundu - prihovárajú sa z telefónu. A to monštrum! Vyzerá to ako kríženec medzi Jožim z bažín, pravým českým vodníkom z rozprávok a týpkom pobehujúcim v ghillie suit. Navyše to neustále vychádza a vchádza do vody, pomaly sa pohybuje a ťažko dýcha, ale každého, kto pred ním uteká nejakým spôsobom predbehne a dostane. Niet tu nič, dej, napätie, humor, tak takéto veci tu nenájdete ani náhodou. Jednoznačne pre mňa osobne zatiaľ najväčšia filmová katastrofa za rok 2017.

Film s jednoduchým a všehovoriacim názvom Bite napadlo niekoho uviesť ako druhú časť o rok staršieho nevlastného brata. Nemá to nič spoločné s dejom predošlej časti, ani jedna z postáv tu nie je ani len spomenutá, ale ak je to napísané, že je to pokračovanie, tak to asi musí tak byť. Niet tu žiaden šmejd z vesmíru, žiadna kontaminovaná voda, namiesto toho množstvo plaziacich sa beznohých stvorení s papuľou plnou jedu a mladý pár, ktorý si to namieril na nesprávne miesto. Chvíľka nepozornosti, jedno cvaknutie so zubami a malér je na svete. Našťastie sa tu objaví Jamie Farr známy z M*A*S*H, ako pofidérny ranhojič, podá nejaké antisérum a párik si spokojne ide ďalej. hadiemu uhryznutiu nevenuje ani toľko pozornosti, ako by venoval psiemu (hoci, ako sa ukáže vo filme, to od seba až tak vzdialené zas byť nemusí). Zvyšok filmu je variáciu na vlkolaka, mladík sa pomaly ale isto transformuje do niečoho, čím nechce byť, ale čo nedokáže ovládať. Pokiaľ je prvá polovica filmu rozvláčna až nudná, posledná tretina stojí za to, predovšetkým kvôli precíznej práci chlapíka menom Screaming Mad George, ktorý stojí za podarenými špeciálnymi efektami. Vďaka jeho nadľudskému úsiliu sa podarilo filmu horko ťažko vytiahnuť aspoň na úroveň slabšieho priemeru.