Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Akční
  • Horor
  • Komedie
  • Drama
  • Sci-Fi

Recenze (1 272)

plakát

Omega Syndrome (1987) 

Právom zabudnuté akčné osemdesiatkové béčko s plejádou neprávom opomínaných hereckých hviezdičiek nižšej svietivosti - mladučká N. Eggart, macho (tentokrát totálne nemožný) K. Wahl či zaporák X. Berkeley. Príbeh je asi tak zložitý ako násobenie desiatimi. Je tu vietnamský veterán, jeho dospievajúca dcéra, ktorú unesú teroristi, s prižmurením oka, také Komando ale bez rozpočtu, Arnolda a ohňostrojov. A keďže ide o béčko až céčko, ani tí prvotriedni supertajní teroristi nie sú žiadna prvá liga - sú tak supertajní, že symbol organizácie majú vytetovaný pomaly aj na riti a namaľovaný na streche, nie sú schopní si dať rady s jednou pubertiačkou a združuje samých ikváčov. Polícia je prezentovaná ako bezradná tlupa lenivcov, ktorým šéfuje Mr. Podpapučou bojujíci výhradne s diétou, ktorú dostal príkazom od Mrs. Papuča. "Skúsený" vietnamský veterán má buď úplne prechlastaný mozog alebo ho len zatemnil smútok za dcérou, že nebyť exparťáka, neporiešil by ani mäkké f. A tak mužom činu je tu práve dotyčný ex-partner, ktorý rieši teroristov, nachádza stopy a posúva dej ďalej, pričom niekedy by mal nezaujatý divák dojem, že tento handikepovaný mariňák nestíha za sebou ťahať ani svoju boľavú nohu. Nie určite žiadna stratená či zabudnutá perla žánru, skôr klasický podvýživený akčný podpriemer, film, akých sa v danej dekáde natočilo niekoľko stoviek...

plakát

Rychlá hra (2019) 

Pokus priživiť sa na vizuáli Drive či Johnyho Wicka dopadol podľa očakávania. Kde niet peňazí a nadania, tam sa ťažko da vytvoriť čo i len priemerné dielo. Defilé známych tvári je tu až na výnimky len na ozdobu, o niečo dlhší čas pobudne na obrazovke Dolph, zväčša si len však len odsedí pred monitormi. A tak sa hlavnou hviezdou stáva Natalie Burn, ktorá sa síce snaží byť ženským klonom Johna Wicka, akurát že ako zúriaca matka je úplne nepresvedčivá. Oveľa viac jej to svedčí v niekoľkých pästných súbojoch. Akčná stránka je však zas bohužiaľ nemilosrdne zhadzovaná amatérskym poňatím prestreliek, ktoré sú trápne a nechcene smiešne. Celý film tak zachraňuje Flanely, ktorý si svojho záporáka zahral s nesmiernym elánom a ukradol si tento mdlý projekt pre seba. Bohužiaľ, je to len ďalší typický sterilný, bezkrvný akčňák určený pre konzumáciu prostredníctvom kábloviek.

plakát

One Drop (2016) 

Ellie nejako nemá šťastie v živote, ostala sama so svojim synom Hunterom, ktorému sa snaží venovať celý svoj čas i svoju lásku. no takmer celú, veľmi rada si totiž dopraje aj nejakú tu injekciu heroínu. Jeden deň to však prepáli a odpáli sa rovno na chodníku, na verejnosti. Keď konečne príde k sebe, zistí, že je priviazaná k posteli, má bruško ako futbalku a vedľa ošetrujúci lekár bol krátko predtým rozpáraný. Ale našťastie, ešte v sebe našiel toľko síl, aby jej dal bezpečnostný kód od dverí izby ( nechcem rýpať, ale žiadna iná izba už kód nepýtala). Opúšťajúc svoje nedobrovoľné útočisko si žena všimne všadeprítomnú spúšť, brajgel a množstvo zmrzačených mŕtvol. Trochu to pripomína začiatok Resident Evil, ale Lara Gilchrist nie je žiadna Mila J. a filmári mali na natáčanie asi taký budget, ako ona na kaderníka a kozmetičku. A t ak som sa stal spolu s hercami rukojemníkom (podľa veľmi diskutabilného tvrdenia) podzemnej výskumnej základne, kde sa zhromaždila veľmi nepravdepodobná skupinka preživších zúfalo sa snažiacich dostať von. Zas, ako nad tým uvažujem, miestami som bol z toho oveľa zúfalejší ja. Blood monsters akosi po tej krvi ani príliš nešli, celá zápletka bola neskutočne odfláknutá, miestami to vyzeralo, že jediným zámerom bolo vykresliť kňaza v čo najčernejších farbách, aj napriek tomu, že jeho jednanie tým nedávalo žiadnu logiku. Nechýba však ani množstvo iných zádrheľov. Prečo je tam kaplnka? Ak je to s tehotenstvom žien pravda, čo potom muži? Samozrejme, monštrá si za 10 minút poradili takmer s celým osadenstvom, ale jedna poranená osoba ich dokáže tak vytrieskať, že i Chuck Norris by zelenel závisťou. Určite nie film, po pozretí ktorého budete žiariť spokojnosťou. Jedine pre tých, čo sa radi pri filme vyspia. Ale i tu je jedna chybička krásy, na spanie je relatívne krátky...

plakát

Bigfoot: Path of the Beast (2020) odpad!

Je tu síce snaha, ale... Ale, úplne vyšla nazmar. Asi ako zúfalý pokus Lachtaana preložiť zmätený popis filmu v angličtine. Ten má rovnako, ako i natáčanie filmu, na rováši Justin Snyder a jeho kumpánia. Justin týmto filmom dostal cennú lekciu, nato, aby ste natočili film, čo sa dá pozerať, nestačí byť nositeľom rovnakého priezviska ako oveľa šikovnejší Zach. Čo je na tom filme vlastne zlé? Asi všetko. Niet tu postavy, ktorá by bola ako tak sympatická, úplná tragédka je Samantha Weller ako Sarah, jediné šťastie že po prológu sa vrátila len v zopár niekoľko sekundových flashbackoch. Bohužiaľ, zvyšok hercov je takmer rovnako drevený ako ona.Celý dej filmu je ako zlý sen. Bigfoot (ak to je bigfoot, za celý film ho poriadne nevidieť) uchmatne Saru jej manželovi Johnovi ( a režisérovi filmu v jednej osobe) v riedkom lese, uprostred dňa takmer spred nosa a tomu trvá niekoľko rokov chlastania, kým si uvedomí, že kto by mohol byť za tým všetkým a rozhodne sa konať. V prechlastanej palici mu skrsne geniálny nápad - chytí do roztrasených rúk zbraň a vyberie si to s tým chlpáčom do lesa vybaviť. A to je tu ešte vedľajšia dejová línia so suspendovaným (bielym) policajtom (samozrejme, kvôli rasizmu, ako ináč), ktorý sa stal súkromným očkom a práve prežíva životnú katarziu. A riadením osudu sa ich cesty pretnú v lese. Je tu nejaká scéna, ktorá má na to, že diváka pobaví? Určite, aj keď myslím, že zväčša nechcene - odporúčal by som snu postrelenia v lese a ešte útok bigfoota na lúke. A čo som sa vďaka tomuto filmu naučil? Nuž, ak ho mám brať vážne, v niektorých oblastiach USA je 9 z jeho 10 obyvateľov expertami na problematiku lesných mužíkov. Tá desiata sa k tomu nemohla relevantne vyjadriť, nanešťastie je totiž nezvestná...

plakát

Rise of the Mummy (2021) 

Britskí filmoví hororoví nadšenci sa posledné roky činia, chrlia jeden horor za druhým, ale bohužiaľ, kvantita nie je kvalita, máloktorý z nich sa čo i len priblíži zábavnosti akú má Descent či Coockneys vs Zombies.alebo Book of Monsters. Väčšinou ide o sračky natočené s nulovým rozpočtom, s mizernými hercami podľa nedopečeného scenára a pod taktovkou pripečeného režiséra. Ani táto múmia nie je výnimkou. Premisa filmu nie je úplne zlá, realizácia je však katastrofálna. Začneme od múmie - strašný kostým, Christopher Lee mal pred 60 rokmi na sebe oveľa lepší obalový materiál. AJ keď dupoce ako slon, dokáže sa nepozorovane dostať za chrbát svojej obete, raz ju oživí kliatba, inokedy stačí niečo oveľa obyčajnejšie. Je to síce artefakt z Egypta, kúzla sú však v knihe (papyrus asi vyšiel z módy). Hieroglyfy dokáže čítať každý, či študent či profesor, samozrejme bez najmenších problémov. Hlavná hrdinka je síce poznačená traumou - smrť brata, ktorej aj vďaka svojej "perfektnej" kámoške sa nijako nepokúsila zabrániť, ale správa sa tak bezstarostne a veselo, až mám dojem, že má hriešne bohatých rodičov a momentálne je ich jediným dedičom. Samotná univerzita pôsobí ako obyčajná škola, ktorej priestory sa vďaka lockdownu filmárom ponúkli takmer samé. To, že si tvorcovia nedajú pozor a v tej istej scéne raz vedľa seba sedia 2 a raz traja žiaci, je pre takýto film typické a vcelku úsmevne. Avšak kopec nelogickosti už vadí oveľa viac. Ak na začiatku zastrelili vojaci študentov, preto, že našli ich múmiu, prečo ju potom len tak predali univerzite? Prečo všetci zúčastnení raz majú na sebe rúška, inokedy nie? To sú len niektoré anomálie, je ich podstatne viac. Veľmi slabý anglický čaj, niekoľkokrát lúhovaný, bez farby (aj keď multikultúrne zastúpenie je bohaté) a bez chuti. Namiesto toho pozrieť hoci aký iný film s múmiou, len poniektoré z nich sú tak prázdne ako tento tu...

plakát

Twice Dead (1988) 

Lacný osemdesiatkový horor začinajúci ako ducharina s Vincenrom Pricom, hneď nato ako New Kids, následne F/X, opäť New Kids (alebo Class of 1984) aby to skončilo ako obyčajná ducharina. Typickán Cormanovská jednohubka, akou pred 30-35 rokmi pravidelne zahlcoval regály videopožičovní.

plakát

The Toll (2020) 

Minimalistický horor, v ktorom celú ťarchu nesie na pleciach duo hercov, nie príliš dôveru vzbudzujúci vodič akejsi odnože Uberu - Spencer (Max Topplin), a jeho podozrievavá zákazníčka Cami (Jordan Hayes), ktorých cesty sa pretli práve v jeho taxíku, práve v noci, presnejšie v pokazenom taxíku uprostred noci a uprostred lesa. Uznajte, nič horšie sa vám už nemôže stáť! Ale kdeže, kdeže! Sme v hororovom filme, a tak sa URČITE prihodí aj niečo oveľa horšie.. Prvá necelá hodinka filmu sa mi páčila, prekonávania vzájomnej nedôvery, zúfala snaha o odhalenie príčiny všetkých ich trampôt a hra svetla a tieňov na lesnej cestičke, to všetko fungovalo na jednotku. Zlom nastal keď s na scéne objavila starena (ináč výborná) Rosemary Dunsmore a vysvetlila im a aj nám divákom o čo vlastne ide. Posledných 20 minút sa mi zdalo akoby z úplne iného filmu, príliš prekombinované, nie príliš logické a len zdržiavajúce nástup nevyhnutného finále, ktoré bolo jasné už od spomínanej stareny. Škoda, aj keď film rozhodne neurazil, myslím si, že sa s tým záverom dalo trochu vyhrať.

plakát

The Cloverfield Paradox (2018) 

Overená taktika funguje aj tu - najlacnejšia a najrýchlejšia cesta k sequelu je nasledujúca - kúpiť nejaký scenár a prerobiť ho tak aby pasoval do nejakej série. Ani tento film nemal mať s Cleverfieldom nič spoločné, avšak producenti Paramountu rozhodli ináč. A tak na niekoľkých miestach scenár poprepisovali, doplnili ho zázračným slovíčkom Cloverfield, dali to natočiť, zostrihať a napokon doniesť na posúdenie. A hneď potom rozhodli, šup s nim radšej na Netflix. Paradox je síce zdanlivým nezmyslom, tento tu je však často nezmyslom očividným. Ak si s niečím scenáristi nevedeli poradiť ( zmiznuté červy, gyro, píšuca ruka, atď.), zviedli to na prelínanie svetov. Navyše, dejová línia odohrávajúca sa na Zemi funguje ako vývojová slepá ulička, pre dej nie je vôbec podstatná. Zvyšok sa prebal z filmov, kde to fungovalo oveľa lepšie, každý si tu nájde vlastného favorita - Thing, Alien, Sunshine či Interstellar. Škoda, ten chaos nakoniec potlačil aj dojem z veľmi solídneho hereckého výkonu väčšiny posádky, predovšetkým Gugu Mbatha-Raw, Elizabeth Debicki a Chris O'Dowd sú na tom herecký veľmi dobre. Možno že v inom, alternatívnom svete je to premakané scifičko, v tej našej realite len veľmi slabý priemer...

plakát

Trick or Treats (1982) 

Ďalší horor z 80. rokov, ktorý sklamal. Prvých 10 minút je prológom. Potom dobrú ďalšiu hodinu sledujeme na striedačku vyčíňanie malého nepodareného zmrda, náhodné rozdávanie sladkostí a zároveň "podareného" psychopata na ceste domov. V čase 1:09 sa mu to nakoniec podarí a niekoľko desiatok sekúnd nato konečne dôjde k prvej "šokujúcej" udalosti. Samozrejme, celý film sa snaží priživiť na Halloweene, dej sa odohráva v priebehu jedného večera, len náhodou je tým dňom 31. október, vraždiaci nástroj je tu nôž a hlavnou hrdinkou je (ne)sympatická babysitterka. A samotný halloweensky kruh sa uzatvára v samotnom závere príbehu. Posledných necelých 20 minút nie je najhorších, problémom je akurát sa k nim prepracovať. David Carradine sa vo filme objaví na 5 minút, Carrie Snodgress asi dvakrát toľko, Paul Bartel na minútku a zvyšok hereckého spolku je totálne jalový. Kúsky malého Houdiniho nijako nenadchnú, útek zo psychiatrie je síce bizarný ale určite nie zaujímavý, hlavná hrdinka trúba, ktorá zas a znova naletí malému decku. A tak na konci som podobné pocity mal aj ja - divák. Gary Graver zase raz dokázal, že natočiť film, kde ku spokojnosti diváka nestačia len vzdychania rôznej dĺžky a intenzity, je nad jeho sily. Niečo okolo 30%, že som mal pekný deň, zaokrúhlime hore. Prečo si to vlastne pozrieť? Dve scény, na ktoré len tak ľahko nezabudnete - úvodný odchyt pacienta do blázinca a reportáž z tejto inštitúcie.

plakát

Transformations (1988) 

Jeden z najslabších filmov štúdia Charlesa Banda - Empire Pictures (zároveň posledný film tohto štúdia pred krachom). Špecialista na zvukové efekty Jay Kamen dostal životnú šancu - natočiť dlhometrážny film a dostal poučenie na celý život, viac krát si takéto bremeno na krk nezavesil. Zvláštny kokteil z ingrediencii ako Star Wars, Alien, Aliens a Beauty and the Beast natočený v kulisách, ktoré zostali po filmoch ako Aréna či Robotjox sa dá označiť ako hocičo len nie zábavný a dobrý film. AJ keď sa prelínajú tri dejov línie (milostná, hororová a pokus o útek z väzenia), žiadna z nich ma nezaujala. Ak si chcete pozrieť horor o prenášaní niečoho temného pohlavným stykom, odporúčam It Follows ( 2015).

Ovládací panel
5 bodů