guri

Mily pan Burton. Obdivujem Vasu fantaziu. Paci sa mi uzasny kontrast medzi "mrtvym" (tmavym, smutnym a nudnym) svetom zivych a "zivym" (farebny a vesely) svetom mrtvych, ktory ste vytvorili. Velmi som sa bavil na Vasom ciernom humore. Vobec mi nevadi, ze sa niektore postavy podobali tym z Predvianocnej nocnej mory. Ich podoba so skutocnymi hercami bola velmi mila. Jedine som nevedel, ci viac drzim palce Victorii alebo Mrtvej neveste... A podakujte panu Elfmanovi za skvele piesne a nadhernu hudbu (Piano Duet). Pan Burton, toto je Vas najlepsi film!

Na "United 93" je najzaujimavejsie to, ze presne vieme, ako to cele dopadne (ved kto by nevedel?), ale napriek tomu sme stale v napati, lebo chceme vediet ako to (mozno) na palube vyzeralo ked lietadlo bolo unesene, ked sa pasazieri dozvedali o WTC a Pentagone a co robili tesne pred padom, ked sa snazili zabranit najhorsiemu. Pre mna osobne su najsilnejsie tieto momenty - lietadlo narazajuce do WTC (videli sme to snad stokrat, ale teraz mi to pripadalo uplne ine - mozno tou atmosferou v navigacnom stredisku, ked vsetok chaos na chvilu ustal a vsetci nemo pozerali na lietadlo letiace do WTC), rozluckove hovory pasazierov s rodinami (ako bolo spomenute v uvode "Love Actually" - ludia na palube nevolali nikomu z nenavisti, vsetko to boli volania lasky) a uplny zaver filmu - pad lietadla a situacia na palube tesne predtym. "United 93" je jeden z najlepsich a najsilnejsich filmov, ake som videl.