meave

meave

Milena Veresová

okres Šaľa

68 bodů

Moje komentáře

    • 18.6.2005  23:42

    Silný príbeh o malosti veľkých a veľkosti malých obsahuje korenie mnohých rokov a mnohých životov. Celý svet vtesnaný za múry shawshanskej väznice so všetkými pokleskami a cnosťami. Sugestívne prerozpravaný príbeh o klietkach, charakteroch, cene a forme slobody človeka. Nič sa mu nedá vytknúť. Ak chcete vedieť, kde sídli vaša duša, pri dívaní sa na tento film na to prídete - možno v hrudi, možno v krku - ale ak ju máte, už nikdy nezabudnete - na ňu a na Shawshank, pretože dobrá vec nikdy nezomrie!

    • 16.6.2005  09:04
    Dům duchů (1993)
    *****

    Zachytiť mágiu a poéziu života na celuloid nie je jednoduché. Napriek tomu sa to, podľa mňa, tvorcom čiastočne podarilo. Meryl Streep bola miestami takmer priesvitná a Jeremy Irons sa ako Trueba snáď narodil. Aj vďaka nim ostala vo filme skutočná láska, tá čarodejka všedných dní, ktorá sa ako vrkoč prepletá, vinie potôčikom a s pretekajúcimi rokmi rastie v rieku, prekrýva sa naplaveninami a bahnom, aby napokon všetko spolu splynulo so slaným morom, ktoré občas po kvapkách zaplaví každé oko čo sa díva na tento svet plný Estebanov, Férulí, Clare, Pedrov a Blaniek.... na všetky nedostatky som už zabudla. Aj keď knihe sa zďaleka nevyrovná, za poetiku má u mňa ****3/4.

    • 13.6.2005  12:48

    Knihu som nečítala, ale určite po nej siahnem. Vo filme je všetko - boj za seba, za druhých, láska v rôznych podobách, obludnosť systému, radosť zo života aj jeho márnosť. Príbeh, ktorý ma vynáša hore a hned zase zráža k zemi. A to všetko výborne predvedené. Vynechám ospevovaných a dodám - Danny DeVito sa mi nikdy nepáčil viac. Pre mňa jednotka.

    • 12.6.2005  16:17
    Bylo nás pět (TV seriál) (1994)
    *****

    Serial s vybornou atmosferou. Nielen ze som si ho uzila, ale dostala som nan i svoje deti. Kazdy pondelok cakali a Bajzu a spol. Nenechali si ujst ani jeden diel. Vynimocne dielko.

    • 10.6.2005  19:31

    Nie je to zvlastne? Pocujes telefon a moze to byt bohvie kto...ale ked zvoni telefon, musi sa dvihnut... Pri sledovani tohto filmu by som nezdvihla. A dakujem za clip. Jednoznacne odporucam.

    • 7.6.2020  11:30

    Romantizujúca komédia o paragánoch je od reality samozrejme na míle ďaleko. Je to celkom tak, ako keď chlapi po štyridsiatich rokoch sedia pri mariáši, alebo pri pive a rozprávajú si, ako to tam kedysi bolo, koľko zjedli slivkových knedlí, v skrini mali "komínky" a vôbec - nepoznám nikoho, kto by to nepoznal z rozpravaní vlastných otcov a dedov. Ale vždy znovu pobaví. Možno aj preto, že Kouba mi tak veľmi pripomína môjho otca, ktorého zápisník z vojenčiny ešte stále niekde mám, aj keď on už tu nie je. Takže - záleží možno aj na tom, kedy ste sa narodili :)

    • 20.4.2018  19:05
    Malé ženy (TV seriál) (2017)
    ****

    Malé ženy majú v sebe náboj energie, vytrvalosti, odhodlania, vzájomnosti a dokazujú, že aj rozdielny ľudia dokážu prekonať čokoľvek. Pre mňa sú večnou posilou a každé spracovanie ma teší. Myslím, že každá rodina má svoj kríž a nič nie je také idylické, ale bolo povedané - napíš, že si bola aj šťastná, aj že to bolelo. Napíš pravdu. A ona do nej dala celé svoje srdce. Jo!

    • 31.3.2012  14:02

    Také ozajstné a krásne - ako keď človek iba zostarne a nie sa zlomí. Možno je to prírodou, možno dušou, ale je to silnejšie ako odovzdanosť. Núka nám to možnosť bojovať o svoj život a nie sa iba odovzdať prúdu. A v tej chvíli keď sa rozhodneme, vôbec nezáleží na tom, koľko nám ostáva.

    • 20.10.2011  09:06
    Psí rok (2009)
    ****

    Pes s človek spolu tvoria zvláštny spolok. Aj na Psí rok sa treba dívať dlho a pozorne, aby človek prišiel na to, kde to má vlastne muchy a kde je pes zakopaný. Ano, zase pes :) Lebo tak ako Devon, ani John nehovorí o svojich traumách a divák musí premýšľať sám. Tempo je pomalé, pre niekoho možno až nudné. Ja som sa však nenudila a ochotne som prijala rozuzlenie nabádajúce k návratu k prírode. Možno aj preto pre mňa štyri hviezdičky.

    • 8.10.2011  23:15

    Láska, sex a renesancia v jednej izbe v Ríme. Krátky útek z reality podfarbený skvelou hudbou, ktorá pomohla vytvoriť atmosféru a pridala jednu celú hviezdičku. Lebo milovanie mi pri nej nepripadalo obscénne a pomaly plynúce obrázky ma nezabíjali nudou. Bolo to ako pomaly plynúca erotická báseň s náznakom epiky. Len taká ľahká a trochu smutná...

    • 22.9.2011  08:32

    Farebné, pomalé, smutné - celkom som si nevedela predstaviť ako sa dá podchytiť táto téma, ale celkom sa to podarilo. Tak trochu symbolicky a metaforicky. Stále to však ostáva kúskom pre Murakamiho fanúšikov a verím, že tí, ktorí to nečítali sa neubránili nude. Tiež sa mi zdalo, že scenár ponúkal aj pár nových záverov, ktoré v knihe neboli tak jasne pomenované. Film však ostáva prílohou ku knihe.

    • 7.8.2011  09:57
    Lidice (2011)
    ****

    Bez hrdinstva a bez pátosu.Tak ako nás pud sebazáchovy núti prežiť iba preto, aby sme si na konci toho všetkého, keď tlak opadne, mohli hlavou prehnať guľku. Lebo nie všetko sa dá zniesť a nie vždy možno byť hrdinom. A posolstvo? Ostaňme blízko. Aby sa nestalo, že si už naozaj nikto nebude pamätať!

    • 19.7.2011  08:59

    O vojne a po vojne - lebo nezáleží na tom aký ste Čech, Nemec si Žid. Záleží iba na tom, aký ste človek.

    • 11.7.2011  10:09
    Schody (TV film) (1998)
    ****

    Príjemný príbeh, ktorému sa podarilo vyhnúť náboženskej propagande a napriek tomu povedať všetko dôležité o viere a nedôvere, o pokore a pýche, ale aj o tom, že aj zlyhania sú ľudské a každú chybu možno ospravedlniť. Ale dôležité je odpustiť. Iba tak môžeme kráčať ďalej bez predsudkov. Slobodne.

    • 31.1.2011  08:33

    Ja si nepomôžem - už dávno sa mi nepodarilo nahlas sa pred televízorom smiať a preto štyri. Marigold to vystihol bezchybne - môžem už jedine súhlasiť.

    • 10.1.2011  14:21

    70% - aj keď ma miestami iritovalo nelogické chovanie účastníkov hry na smoliarov - poväčšine vlastnou voľbou - záver vylepšil celkový dojem. Zgustnú si najmä odporcovia happyendov.

    • 14.12.2010  10:19
    Majster kat (1966)
    ****

    Tron to povedal za mňa - hviezdička plus za rok vzniku. Paľa Bielika by sme aj dnes potrebovali.

    • 27.5.2010  08:18
    Vévodkyně (2008)
    ****

    Tak chladné, kruté, aristokraticke a ženské. Moje srdce plakalo a ja som vedela,že keby som to bola ja, umierala by som kúsok po kúsku. Pretože žena - matka mení svoj život za ich podnes deň. A mnohé si tento odveký postoj k ženám nesieme v kolektívnom nevedomí spolu s neschopnosťou úplného odovzdania sa. Famózny kostýmový príbeh o slabosti a sile. A chcete dať volebná právo všetkým mužom? kdeže!...to by dopadlo :)

    • 25.5.2010  21:45

    Téma, ktorá nás bude stíhať ešte dlho i keď mladší ju tak emočne nevnímajú. Zaslúžilý lekár a laureát na cenu pamäti národa je postavený zoči- voči minulosti. Všetko sa rozbaľuje postupne, jeho postoje, rodina, problémy, minulosť a jej osoby a obsadenie. To všetko dnes a s dobrou gradáciou. Až tak, že schyľujúc sa k záveru už nutne očakávame, či predstaviteľ morálky ustojí svoj kredit. Bola som spokojná.

    • 18.5.2010  11:52
    Once (2007)
    ****

    Mám slabosť na hudobné filmy a tento mal ozaj dobré songy. K tomu jednoduchý príbeh bez zázrakov a klamstiev a je z toho príjemne strávený večer. Taký, ako keď príde kamarátka a nostalgicky popisuje letnú lásku bez následkov a z cd-čka plynie moja obľúbená hudba. Na stole sú sušienky a z čaju sa tichučko parí. Čo treba viac? ... za oknom fúkal vietor a padal dážď.

    • 30.4.2010  09:20
    Gosford Park (2001)
    ****

    Úžasný svet pod schodami i v dome, spôsob komunikácie, prelínania svetov ale aj stavovská česť, etiketa a forma. Milujem to sebaovládanie v dnešnom svete tak neobvyklé, ale v minulosti mnohokrát využívané ako jediný spôsob prežitia. Tak aristokratické a britské. Nuda? V žiadnom prípade!

    • 28.3.2010  20:28

    Je to tá správna Alica, alebo to nie je tá správna Alica? Ja neviem...ani Alica nevie, a nevie to s istotou ani králik. Ešte dobre, že pán Klobúčnik si je istý...aj keď, možno radšej uverím Absolomovi...ano, je to skoro celkom správna Alica. Za 4 :)

    • 11.3.2010  11:25

    Môže v osamelosti nahradiť potreba istoty lásku, alebo je láska potrebou istoty? Melancholické pojednanie o rodine na troch poschodiach v rôznych bytoch, spolupatričnosti, prijímaní a zároveň odmietaní... mnoho otázok prepletených výbornou hudbou.

    • 9.1.2010  12:29

    Tie zábery z miest, ktoré nikto nechce vidieť u mňa posunuli hranicu o jednu hviezdu. Pretože moje srdce sa pohlo a keby sa pohli milióny sŕdc, tak by to možno bolo inak. Možno nie filmy, ale povinná osobná návšteva a pre každého dobre živeného a večne nespokojného...snívam, ale zmieriť sa nechcem...

    • 7.11.2009  18:20

    Plne súhlasím s gudaulinom. Pridávam ale hviezdičku za tému. Každý by sa mal zamyslieť na tým, ako môžu jeho predsudky ovplyvniť tých, ktorí sa s nimi potýkajú, žijú, bojujú a prehrávajú. Pretože happyendy sú možno vo filmových spracovaniach. Skutočnosť ale može skončiť aj v spravodajstve. Pritom smer všetci vlastne rovnakí - snažíme sa iba napĺňať svoje sny.

    • 2.9.2009  10:39

    Už mám 30+ a bavila som sa. Odpustím snímku umeleckú stránku a všetky výčitky práve preto. Už viem, že dobre sa zabaviť a zasmiať môže byť občas nadovšetko - aj nad výpoveď či umenie. Napokon - kto určuje vkus? Na amfíku to bolo zadarmo a tak sa plné sedačky postupne vyprázdňovali od mladých a tých, ktorých sa to nedotklo. Kamarátka mi pošepkala: "Vidíš ako odchádzajú tí, čo to nepoznajú?" a ja som okríkla 8 ročné deti čo riešili lízatká. A medzi tým som sa smiala nad tým, aká smiešna môže byť neistota lásky v staršom veku, kým v mladosti je tragická. Za ten smiech a pohodu: u mna dobrý - za štyri.

    • 20.7.2009  13:48

    Nič nie je bez chyby, ale toto je konečne dielko, pri pozeraní ktorého sa môžem vcítiť a viem, že je to film o nás. O Slovákoch a Slováčiskách, o našom živote, smole aj vynachádzavosti. Neznášanlivosti aj závisti. Sme to my. Nemáme nadhľad Čechov ani americký pozitivizmus. Sme takí, ako tento film. Trošku pesimistickí, trošku predvídateľní a trošku aj nudní. Máme v sebe clivotu, občas chuť vyhrať alebo skôr len nechuť prehrať. Nosíme to všetko v sebe aj s tou chudobou, krásnou prírodou a častou rezignovanosťou. Sme to my.

    • 15.7.2009  15:16

    Podivuhodný film o ešte zvláštnejšom človeku. Magda sa v ňom síce iba mihne a aj Gogáľa som si uvedomila až neskôr, ale je plný poetiky a trošku aj drsný. Kto chce vidieť svoj život v rýchlosti 92 min má možnosť - vnímať svoju detskú hravosť, dospelácku nenásytnosť i stareckú neznášanlivosť v rýchlej postupnosti za sebou.

    • 6.7.2009  16:11

    Mám rada filmy o silných ženách so srdcom na správnom mieste a odvahou zvládnuť aj tie najťažšie veci. Premýšľala som, kde sa skýva sila žien a myslím, že je to v materstve. "Keby som vedela, že budeš šťastná, môžem hneď zavrieť oči..." obávajú sa matky o svoje ratolesti vždy a v každej chvíli života. Komplikovaný vzťah matky a dcéry má iba jedno riešenie - pravdu, pochopenie a odpustenie. Herecký koncert. Na záver by som chcela len poznámku: to čo občas nazývame sentimentom je možno komunitný život obcí mimo veľkých miest. Chcem veriť, že nie je iba vo filmoch a niekde na svete majú to, čo bolo kedysi samozrejmé. U nás sa to pod rúškom individualizmu a rovnostárstva potiera stále viac. Škoda - naša škoda.

    • 31.5.2009  11:45

    Íri - vraj sú podobní ako my. Nie sú. Sú takí, akí by sme chceli byť. Nezlomní, bojovní, živí a plní krvi. Vlastnej - írskej. Doma či vo svete slále svoji. Všade si nesú svoje srdce. Obdivujem ich ako usadlíkov doma aj ako mrtvých králikov. Lebo nie sú mŕtvi a česť Ti nikto ani po smrti nevezme. Skvelý film o tom ako každý hľadá svoje miesto v NY a tiež o tom, že víťazstvo patrí tým istým aj napriek plynutiu desaťročí a chudák je vždy chudákom.