meave

Už mám 30+ a bavila som sa. Odpustím snímku umeleckú stránku a všetky výčitky práve preto. Už viem, že dobre sa zabaviť a zasmiať môže byť občas nadovšetko - aj nad výpoveď či umenie. Napokon - kto určuje vkus? Na amfíku to bolo zadarmo a tak sa plné sedačky postupne vyprázdňovali od mladých a tých, ktorých sa to nedotklo. Kamarátka mi pošepkala: "Vidíš ako odchádzajú tí, čo to nepoznajú?" a ja som okríkla 8 ročné deti čo riešili lízatká. A medzi tým som sa smiala nad tým, aká smiešna môže byť neistota lásky v staršom veku, kým v mladosti je tragická. Za ten smiech a pohodu: u mna dobrý - za štyri.

Lepšie ako KevSpa by som to nevystihla.

Ja si nepomôžem - už dávno sa mi nepodarilo nahlas sa pred televízorom smiať a preto štyri. Marigold to vystihol bezchybne - môžem už jedine súhlasiť.

V mnohom súhlasím s Ivončou. Dlhá predlhá nuda, ktorá mi navyše podvodnými zábermi zbytočne naznačovala to, čo bolo aj tak povedané. Nedozvedela som sa nič nové a snaha napchať všetky extrémne typy do jednej snímky pôsobila na mňa násilne. Najobyčajnejšia bola snáď Klára - no koľkí sa s ňou dokážu stotožniť? No neviem..ja asi nie. Ja mám štvorky... (práve teraz som dosiahla úroveň cieľového diváka).

Sedíte pohodlne? Ak nie, tak sa usaďte. Z lode lásky pre vás na frekvencii 203 vysiela rádio Rock. A že ako vysiela...natriasa a raduje sa takmer celá Británia. Ale najväčsia zábava, láska, romantika, priateľsvo i protivenstvá sa žijú priamo na palube, kde spoločne vo vlnách Severného mora sídli, miluje a súloží redakcia, ktorá sa preťahuje za gule s ministrom telekomunikacií, či kieho ďasu a zažíva svoje najlepšie dni. Posledné mesiace pirátskych rádii, obdobie keď rock a pop v médiách neboli samozrejmé, ale vzácne...jednoducho zlaté časy zlatej mládeže. A kto zažil dobu, keď tajne ladil Slobodnú Európu, alebo počúval šušťavý Luxemburg či O3, bude sa baviť ešte lepšie. Pred naším príjimačom sa zabavili dve generácie a verím, že na svoje by si prišla aj moja mama :) Komédia ako lusk!

Nič nie je bez chyby, ale toto je konečne dielko, pri pozeraní ktorého sa môžem vcítiť a viem, že je to film o nás. O Slovákoch a Slováčiskách, o našom živote, smole aj vynachádzavosti. Neznášanlivosti aj závisti. Sme to my. Nemáme nadhľad Čechov ani americký pozitivizmus. Sme takí, ako tento film. Trošku pesimistickí, trošku predvídateľní a trošku aj nudní. Máme v sebe clivotu, občas chuť vyhrať alebo skôr len nechuť prehrať. Nosíme to všetko v sebe aj s tou chudobou, krásnou prírodou a častou rezignovanosťou. Sme to my.

Zatiaľ dva. Je to poslabšie a to mám ja na české seriály slabosť a zvyčajne nadhodnocujem. Hercom sa ma ale, žiaľ, nepodarilo presvedčiť takmer o ničom. Snáď baby vystihli čosi o sebe - aj keď obzvlášť balička je trapná, ale možno to tak má byť. Predlohu som nečitala, ale ak nájdem, tak skúsim. Uvidíme nabudúce. .................................................................................................. Tak uz to prišlo - keďže som to nevzdala pridávam hviezdičku a teším sa na ďalší diel. Nie je to síce intelektuálna bašta, ale keď si zaslúžia body kdeaké CSI s maximom balastu, tak táto komédia si isto zaslúži tri hviezdičky bez výčitiek!

Pes s človek spolu tvoria zvláštny spolok. Aj na Psí rok sa treba dívať dlho a pozorne, aby človek prišiel na to, kde to má vlastne muchy a kde je pes zakopaný. Ano, zase pes :) Lebo tak ako Devon, ani John nehovorí o svojich traumách a divák musí premýšľať sám. Tempo je pomalé, pre niekoho možno až nudné. Ja som sa však nenudila a ochotne som prijala rozuzlenie nabádajúce k návratu k prírode. Možno aj preto pre mňa štyri hviezdičky.

Také ozajstné a krásne - ako keď človek iba zostarne a nie sa zlomí. Možno je to prírodou, možno dušou, ale je to silnejšie ako odovzdanosť. Núka nám to možnosť bojovať o svoj život a nie sa iba odovzdať prúdu. A v tej chvíli keď sa rozhodneme, vôbec nezáleží na tom, koľko nám ostáva.

Komentár Blofelda vystihol všetko, čo by som povedala.