nirvana91

Pocity k tomuto filmu mi najlepšie pomohol vyjadriť tento komentár - "Lollipop Monster vydrží plně dráždit všechny vaše smysly celou hodinu a půl. Jako zážitek ve vás pak zůstane ještě mnohem déle a to i přesto, že žádnou zásadní myšlenku film vlastně nakonec nesděluje." - bohužiaľ však v tom zmysle, že sa s ním absolútne nestotožňujem. Jediné, čo bolo hodinu a pol dráždené boli moje nervy, ktoré sa darmo snažili pochopiť správanie 15-ročných blbiek. Tú emo som ešte ako tak chápala.. ale všetko má svoje hranice. A zážitok..? Čo? Z čoho? Stratila som niť.

Až keď je človek nútený sa na takéto niečo pozerať bez možnosti prepnúť na iný kanál alebo čo i len počúvať tie stupídne konverzácie tak dokáže patrične oceniť dlhé 10-minútové reklamy. Ale počkať.. ono sú pre istotu skrátené. Toto by mali zakázať v čakárňach u doktorov a dovoliť len doma za 4 stenami obývačky so zavretými dverami a zabednenými oknami s upozornením "pozeranie na vlastné riziko!".

V 2. sérii u mňa diel od dielu klesala zainteresovanosť a posledné časti som už len tak zo slušnosti pozrela (aby sa nepovedalo). Alebo to bolo tým, že som čakala nejaké solídne ukončenie, z ktorého bohužiaľ vzišiel zase len ten istý kolotoč? Postavy ako keby stále boli v tom istom bode ako na začiatku. Už ani Maxine sarkastické poznámky nezachraňujú situáciu, lebo väčšinou sú na jedno kopyto a Caroline si taktiež neustále omieľa tú istú pesničku. A Sophie..

Najlepšie tie komentáre detí v kine za nami: "A kam ide ten modrý dáždnik?" Rodič: "Ide nájsť ten červený." A ďalšie dieťa na to: "On je doňho zamilovaný." No rozkošné :) A pre oči to bola rozprávka doslova a dopísmena.

Čo ti, čo ti, som sa za smialaaa na tomto!! :D A jasne, brat sa pozeral so mnou a odvtedy má strihy biť ma lyžičkou keď je nejaká poruke - a fakt že AU musím povedať.

Tak dlho som si Nórske drevo odkladala na zahriatie v nejakej chladnej životnej chvíľke prípadne na vybitie mizérie .. a nič, nepomohlo. Mierne sklamanie.. Zámery niektorých osôb boli dosť neobjasnené, síce do určitého okamihu /polovice?/ som to nejako neriešila. Zvyšná polka filmu sa tiahla ani neviem ako a prečo..

Mierne naivné s občasne vyrieknutými hlbšími myšlienkami. Ale povedzme si na rovinu, kto v tom veku naivný nebol. Doba, v ktorej sa nám odohráva pred očami život mladej Carrie, nahráva seriálu do karát, lebo bez toho fancy oblečenia a pohodovej hudby, s niektorými podarenými cover verziami, by to bol len taký podpriemer.

Flashback momenty super, koniec mi však fakt dneska nesadol na žalúdok.

Hanna, ty sebestredný pracek!! Mala som iba ja tento pocit, pri opätovnom sledovaní? Fakt, miestami by som ju preplesla. Najhoršie, že ani za svet nepochopí, že celý svet sa netočí len okolo nej. Aj keď zase treba oceniť, že postavy a ich charaktery sú fakt reálne vykreslené a nie sú všetci ako z príručky o dokonalosti.

Vyše hodiny trvalo kým mi docvaklo, že sa postavy volajú Julie a R. a teda asi nejde o náhodu. Ale inak príjemná a hlavne VTIPNÁ zombie podívaná. “This is my best friend. By “Best Friend” I mean we occasionally groan and stare awkwardly at each other.”