Topco

Ako je možné, že práve v tomto nemal prsty Peter Strickland? :)

Objektívne za 3, v období Vianoc dávam 4. Má to svoje momenty, má to gule a má to aj svoje avizované odkazy (Die Hard meets Home Alone). Sympatická jednohubka, z ktorej pokojne môže byť budúca vianočná klasika. Harbourovi to pekne sadlo!

Bardo štýlom nadväzuje na Birdmana (ako píše Bebáček, je to len začiatok) a pripomenie aj Felliniho 8 1/2 či Veľkú nádheru. Silne nedivácke, intertextuálne nabité, veľmi filmové. Tie prechody medzi snami, predstavami a realitou boli tak ladné. Krásna surrealistická prechádzka a divákove strácanie sa v časopriestore.

Nový Spielberg je prekvapivo viac rodinný než cinefilský. Rodina (často dysfunkčná) je u Stevena frekventovaná téma, ale možno aj preto, že tento raz ide sčasti o autobiografický počin, idú jeho úprimné spomienky miestami až bergmanovsky na kosť. "Vynálezca" novodobých blokbastrov nakrútil dielo o svojom detstve a dospievaní. O radostiach a bolestiach s kamerou v ruke. O láske k pohyblivým obrázkom a v neposlednom rade o fascinácii filmami, ktoré boli stvorené pre kiná, a to prekvapivo neveľkolepým štýlom. Jeho novinka má výstižný názov. Fabelmanovci sú v prvom rade neopulentnou, úprimnou rodinnou drámou, kde je cinefilský rozmer „iba“ bonusom.

Rimini je pohľadnicou, ktorú nechcete nikdy poslať ani dostať. Smutný pozdrav z časopriestoru, kde sú vlasy mastné aj po dôkladnom umytí, duša nezvratne skazená, poháriky večne prázdne, zrkadlá pokrivené, publikum hluché i slepé, chodby dní zatuchnuté a rodinný dom prázdny, aj keď sa nečakane zaplní. Viac v mojej recenzii.

"Nová (dokonca romantická!) slovenská gangsterka". Za mňa kvalitatívne nanajvýš priemerná a prudko lokálna variácia na Tarantina, koketujúca aj so Scorsesem (zamrznutý obraz). Je to "párty" kúsok, ktorému pomôže pokročilá večerná hodina, hladinka a kolektívny zážitok. Osobne ma veľmi bavili tie tarantinovské "kufrovky" (tzv. trunk-shots).

Určené pacientom s problémom nadúvania. A fanúšikom verejnej gastro- či kolono-skopie. A divákom obľubujúcim originalitu, extrém a bizár v jednom. Peter Strickland neprestáva udivovať.

Taký slabší anglický čaj. Príbeh sa síce odohráva v troch časových líniách, no citeľne postráda výraznejšiu dramatizáciu a dejovú hĺbku. Po technickej stránke však môžu zaujať nápadité strihové prechody a kamera so zmyslom pre detail a poetiku. Najzvučnejšie mená – Olivia Colman a Colin Firth – hrajú prekvapivo len malé party, najviac priestoru si pre seba berie sympatická Odessa Young.

Žánrovka, aká sa v českej či slovenskej produkcii bežne nevidí. Komorná konverzačka o vykúpení hriechov a (pre)mlčaní ukrýva pod svojou thrillerovou škrupinou kritiku legislatívy. Zaujme postupným budovaním napätia, kompozíciami nočnej Prahy, intímnym saxíkom, no vytknúť sa jej dá mierne prekombinovaná zápletka. Výkony, najmä vedľajšie party, miestami zaváňajú televíznym dojmom. Osviežením v mantineloch českého filmu je dej odohrávajúci sa prevažne cez telefón a takmer v reálnom čase. Môže tak evokovať tituly ako Locke (2013) či Tiesňové volanie (2018). Spokojnosť.

Pod vrstvou hudobného filmu je veselo sa tváriaca romantika s kreatívnym námetom doprevádzaným snahou o výraznú obrazovú stránku. Pre svoje šablónovité postavy, nefungujúcu chémiu medzi nimi, predvídateľný vývoj, sentiment a prvoplánové moralizovanie má šancu uspieť skôr u menej náročného publika či tých najskalnejších fanúšikov liverpoolských chrobákov.