Poslední recenze (999)
Anora (2024)
Anora ako nečakaný víťaz Zlatej palmy má ambíciu páčiť sa „každému“: či už ste bežný, multiplexový divák alebo návštevník filmových klubov a festivalov. Miera vášho zážitku záleží na tom, ako navnímate a vyhodnotíte pomer bujarej komédie a vážnej drámy. Scenár má svoj druhý, skrytý motor (pre mainstreamové publikum môže ísť o nečakaný zvrat, artovejší divák ho dokáže zachytiť v ranom štádiu) a toto tajné srdiečko na konci jazdy emočne odrovná každého. Príbeh možno nemá čo prevratné povedať, no jeho postavy sú pravdivé, dokážu pobaviť, nahnevať i dojať a vo finále sa majstrovsky pracuje s metaforou obnaženia a stierania naivity a chladu. Moja recenzia.
Jiný člověk (2024)
Chcel byť iným človekom, napokon iného človeka stretol... Originálny príbeh má viacero žánrových tvárí: berie na seba podobu drámy, thrilleru i satirickej čiernej komédie. Režisér a scenárista Aaron Schimberg vo svojej odľahčenej nezávislej chuťovke nevtieravo navodzuje kafkovskú atmosféru ako z Lyncha a Cronenberga, no nevykráda, iba predkladá jemné referencie určené fajnšmekrom a predovšetkým odkrýva podnetnú inšpiráciu na diskusiu, ako to je s našimi tvárami a maskami a mýtom krajšieho, naozaj však iného a lepšieho človeka? Moja recenzia.
Semínko posvátného fíkovníku (2024)
Mohammad Rasoulof priniesol na festivaly ďalšie spoločensky dôležité a mrazivé svedectvo z Iránu. Zápas otca s vlastnou manželkou a dcérami možno čítať symbolicky ako boj moslimských žien s nedemokratickým režimom. Ak sa do živnej pôdy nedôvery a strachu zaseje semienko nevraživosti a netolerancie, vyklíči len deštruktívny nástupca s koreňmi ako chápadlami. Prírodný proces rastu titulného figovníka je záležitosťou desaťročí až storočí a pripomína vytrvalosť, silu a hĺbku zakoreneného ľudského zla. Moja recenzia.