Topco

Cynicky štylizovaná chuťovka, ktorá funguje ako vážne sa tváriaca paródia na noirové zápletky, postavy osudových žien, nájomných vrahov a ich osudovosť. Veľká spokojnosť. Btw, s noirovými formami už Kaurismäki koketoval v satirickej shakespeareovskej adaptácii Hamlet podniká (1987).

Romanca podľa Kaurismäkiho. Smetiar a predavačka vo fínskej realite, odchádzanie a prichádzanie, hľadanie radostí, zvládanie starostí. Dokonalý autentický kasting, poetika prostredia (nočných ulíc, krčiem, prístavov), výborný soundtrack a skvelé dialógy (-Si chorý? -Áno, duševne. -Urobím Ti kávu. -Dones mi chľast! -Ak nechceš ísť do práce, potrebuješ papier od lekára. -Lekár, ktorého potrebujem, neexistuje.). PS: v kine hrajú leonovku Dobrý, zlý, škaredý (1966). PPS: Aki sa k rýdzej romantike vrátil po dlhých rokoch v Karaoke Blues (2023) a tie paralely sú citeľné.

Hlavný hrdina mi od začiatku do konca pripomínal Nicka Cavea! Prenosné rádio, ciga, kožená bunda, pištoľ, kabriolet. Esencia (americkej?) slobody (vo Fínsku). Pestrosť žánrových naratívov neustále baví: road-movie, osudová romanca, väzenský film, gangsterka, milenci na úteku. PS: Potešil odkaz na bogartovku High Sierra (1941), ktorú pozerajú na ubytovni.

„Zločin a trest“ prenesený do Helsiniek 80tych rokov predstavuje voľnejšiu adaptáciu Dostojevského: hlavná postava nie je chudobný študent, ale mäsiar a nezabije úžerníčku, ale z veľmi osobných dôvodov vysokopostaveného muža. Cítiť tu nástup Akiho rukopisu: fixácia na robotnícku/manuálne pracujúcu vrstvu, prostredie krčmičiek, absurdné dialógové výmeny, americké songy. Za mňa však po viacerých stránkach málo výrazné, i keď pozerateľné a neraz príjemne ozvláštňujúce. „Zabil som lúzu a sám som sa lúzou stal“.

Príklad, ako možno autorsky reagovať na aktuálnu spoločenskú problematiku, a to na minimálnom naračnom priestore a s gráciou humornej absurdnosti. Nemusíme nijako akcentovať, že Kaurismäki je jeden z mála súčasných európskych tvorcov, ktorý svojou nezameniteľnou, smutno-veselou optikou úprimne reflektuje životy ľudí na okraji spoločnosti. Smútok a radosť idú neraz absurdne ruka v ruke, a aj keď v Akiho snímkach často víťazí optimizmus a divák si odnáša záverečný „feel good“ pocit, táto nádej nie je nikdy falošná.

Ultimátna cesta za hranicu priestoru a času... ďaleko za hranicu ľudského poznania a chápania. Vesmírna filmová opera, ktorá je jedinečnou vizuálno-zmyslovou udalosťou v histórii kinematografie, ktorá sa už nikdy nebude opakovať.

Kultový rodinný košický film o "našom" ČH-čku. Spomínanie „veteránov“ obohacuje Peter Kerekes o vtipné inscenácie vznikajúce v súčasnosti „tu a teraz“. Memento minulosti tu spája s hravosťou prítomnosti. Dejinné udalosti (holokaust, okupácia v 1968), resp. spomienky na ne prepája s kúpaliskovým životom: zmienku o bombardovaní nasleduje skok „bomby“ do vody, spomienka na prvú lásku z kupka je doplnená o dvorenie zo strany protagonistu zo štábu alebo úvahu o posmrtnom živote žiab pod vodou zasa tlmočí vtipná scénka na dne bazéna. PS: Ten strih, čo spájal odhodený klobúk a padajúcu nafukovačku, mi pripomenul Kubrickovu Odyseu. (Videné na projekcii „20 rokov od premiéry“ z 35mm filmu za účasti tvorcov v košickom Kine Úsmev).

Atmosféra à la Franz Kafka, základný konflikt ako z učenia Sigmunda Freuda a scenár sťaby Charlie Kaufman. Prvá hodina je dokonale sfilmovaná nočná mora, prostredná „lesná“ tretina však výrazne narúša tempo a má nežiadúci potenciál vytrhnúť z deja a záver zasa pripomenie Aronofského !matku (2017) i Brazil (1985) Terryho Gilliama. Áno, je tu toho dosť. Záleží na vás. Mohol to byť masterpiece. Keby toho nebolo príliš.

V titulkoch oficiálne adaptácia Kurosawu (Yojimbo), samotným Hillom však neskôr priznaná skôr adaptácia Dashiella Hammetta (a jeho hard-boiled prvotiny Red Harvest). Hill nakrútil cool žánrovú hračku so špičkovou remeselnou stránkou (dobové strihové prechody, vnútrozáberová montáž) s presahmi do noirovej prohibičnej gangstersky (voice-over, kontrastné svietenie) a westernu (orámovanie príchodom/odchodom auta, ghost town uprostred púšte, strelecké súboje).

Bogie a Bacall po prvý raz spolu! Príjemný koktejl Casablancy a neskoršieho Key Larga. Bogart sťa Kapitán Morgan je štandardne výborný a debutujúca Bacallová si to rozkošne užíva... a že im to spolu parádne iskrí (čo v súkromí končí svadbou a stále je to ešte len predohrou ku kultovému Hlbokému spánku). Uhladená noirová kamera s pekným nasvietením či Waxmanova hudba hrajú pri nich dvoch len druhé husle.