JohnnyD

Nebudem hodnotiť, lebo nepozeral som to ani len na pol oka, každopádne musím vyjadriť počudovanie nad tým, prečo vo filmoch ako 365 Days nie je hardcore erotika. Žijeme v časoch voľne dostupného porna, ale erotické filmy sú krotkejšie ako ich súkmeňovci zo 70tych rokov.

Celkom slušná erotika, predvídateľná, ale aj tak pomerne provokatívna. Ten voice over je strašný, ale kamera je na žáner výborná.

Geniálna adaptácia životopisu otca zakladateľa USA, zbásnená do neskutočných veršov a rapov, s fantastickými melódiami, výborne vyskladaným librettom a pravdaže prvotriednymi tanečníkmi, hercami a spevákmi odvážne namixovanými z rôznych rás a národností. Bez akéhokoľvek preháňania Hamilton nie je len najúspešnejším a najlepšie hodnoteným muzikálom za niekoľko desaťročí, ale dozaista bude raz považovaný za jedno z najvýznamnejších umeleckých diel svojej doby. Lin-Manuel Miranda, ktorý to sám celé napísal, je génius. The world is gonna know your name!

Prvá polovica s malomestskou paranojou a tajomstvom minulosti je výborná, ale akonáhle je jasné, čo sa stalo, film stráca veľa z atmosféry.

Za posledné tri mesiace som videl asi sto noiroviek, takže moja tolerancia sa výrazne znížila a Criss Cross veľmi nemá nič, čo by zamaskovalo obohraný príbeh (na rozdiel od takého Pushover). Burt Lancaster mal aj oveľa lepšie role.

Na melancholický The Set-Up to nemá, ale rozlúčka pre Bogarta to bola viac než len pekná. Druhá polovica, kedy sa vystavané línie a motívy začnú splietať a Bogart je za spravodlivého drsňáka (čo mu šlo vždy najlepšie) je vynikajúca.

Taká druhotriedna Hitchcockova, resp. trochu natiahnutá epizóda mysterióznej antológie, ide podľa osvedčených nôt a poskytuje ničím výnimočnú ale zaručenú (a krátku) zábavu s adekvátnym množstvom napätia.

Fantastická noirovka v tom najklasickejšom prevedení s príbehom o chlapíkovi, ktorému zamotá hlavu zlá žena a celý svet sa mu rozsype, poskytuje všetky ingrediencie, pre ktoré fanúšik miluje žáner vrátane prepálených dialógov, hry s tieňmi a božskej Kim Novak (nechápem, ako prešli cez ruky cenzorov tie jej biele priesvitné šaty, pod ktorými nič nemala).

Obohraný príbeh o grázlovi, ktorý sa chce napraviť, nájde si milé dievča, ale kumpáni ho nahovoria na "poslednú" akciu.

Ja teda s liquido26 zásadne nesúhlasím, v Leave Her to Heaven je farba úplne úchvatná a pracuje s ňou všetko od kostýmov až po motívy na tapetách, Party Girl má pár zaujímavých tanečno-speváckych kreácií, kde sú výrazné farby, inak je to vizuálne i obsahovo nevýrazná gangsterka, ktorá sa viac blíži proto-noirovkám z 30tych rokov, než dobovým žánrovkám.