Recenze (3 677)
Moucha 2 (1989)
Keby to nebolo pokračovanie Muchy ale náhodný 80s horor, tak by to malo určite vyššie hodnotenia. Pravdaže je to dobová rutina, ale je tu dosť masiek a splatterovských efektov a druhá polovica filmu solídne odsýpa. Ironický záver je skvelý.
Madam Web (2024)
Bolo to ešte horšie, než som čakal a všetko povedané platí. Prvých cca 40 minút je to len zlý komiksový film, ale odkedy sa stretne ústredná štvorica, je to bizár na kvadrát. Strašne dlho som nevidel tak zle napísané dialógy a postavy. Navyše casting je primárne zložený z hercov, ktorí nevedia hrať (Dakota a Syndey patria k najväčším drevám v súčasnom Hollywoode). Ďalší príklad úplného utrhnutia hollywoodskych kravaťákov od reality. Nielenže nie je trh pre takýto film, že sa ústredné postavy zobrazia v kostýmoch len na pár sekúnd a to vo flashforward z budúcnosti, ale navyše pustia do produkcie zjavný scenáristický odpad.
Return of the Fly (1959)
Ako v universalovskom pokračovaní Frankensteina, aj tu prichádza potomok a pokračuje v desivých vedeckých experimentoch otca. Ničím zaujímavý aj na svoju dobu podpriemerný sci-fi horor len replikuje motívy z predošlého filmu bez nejakej výraznejšej invencie. Vincent Price poteší, ale nemá tu čo hrať. To on sa mal dať na tie experimenty a nie im brániť!
Substance (2024)
Krásny film. Ešte nikdy som nevidel toľko ľudí odísť z kina. To, čo kedysi v osemdesiatych rokoch rokoch ťažkopádne stvoril Cronenberg, je tu dovedené do žánrovej dokonalosti. Hovorím žánrovej, lebo ako body-horror to skutočne reflektuje všetky prvky svojho žánru a to v niekoľkých rovinách (vrátane nosnej témy erotická dráždivosť krásneho tela vs. fyzické znechutenie z jeho rozkladu a rozvratu). Ako film samotný to už má Substance trochu ťažšie, soft sci-fi zápletka mi nevadila, ale že Elisabeth za to nemusí platiť, neberie ako red flag, že je to v nejakej pofidérnej bytovke a na základe trojslovných kariet vie, čo si kam pichnúť, to by bolo hádam príliš aj na päťdesiate roky. Rovnako mám dojem, že Coralie Fargeat netušila, ako ten film ukončiť. V konečnom dôsledku mi to bolo ale jedno, bavil som sa parádne, má to podmanivú atmosféru horúceho pozlátka a tá rekonštrukcia žánrových atribútov body-horroru je fantastická.
Hunger Games: Síla vzdoru 2. část (2015)
Ako jeden film by to fungovalo, ale rozbitím na dve dvojhodinové filmy to po prvé nemá obsah a po druhé štruktúru. Pár motívov je fajn (propaganda, diktatúra strieda diktatúru), ale nijako extra s nimi tvorcovia nepracujú (aj v porovnaní s predošlými filmami).
Hunger Games: Síla vzdoru 1. část (2014)
Rovnaká slabota ako prvá polka Harryho Pottera 7. Toto nikdy nemal byť celovečerný film. Kopec vaty, zbytočných scén, plkov, prechádzok po lese a plaču. Cashgrab. PS: soundtrack od Lorde je fenomenálny. Ale nič z neho nezaznie vo filme.
Hunger Games: Vražedná pomsta (2013)
Prvých 45 minút je výborných, zvyšok je over the top pokračovanie, kde je všetko niekoľkonásobne väčšie a hrozivejšie než v predošlom filme, až sa to míňa účinku. Nápad s návratom starých víťazov je super a reflexia rôznych ciest po víťazstve a Jena Melone je famózna. Ale opäť ako pri jednotke, tie zaujímavé meta línie sú udupané priemernou akciou a mizerným world-buildingom.
Hunger Games (2012)
Nevedel som sa prekúsnuť cez ten základný world-building o nejakých distriktoch a hlavnom meste a sedemdesiatročnej tradícii v battle-royale reality show. Také škrabanie sa pravou rukou na ľavej strane hlavy. Celý futuristický vizuál je bizár ale skôr v zlom slova zmysle. Jennifer Lawrence je sympaťáčka, motívy reality show sú fajn a chápem, že to funguje na trinásťročné dievčatá. Ale tým som nikdy nebol.
Beetlejuice Beetlejuice (2024)
Budúca halloweenska klasika a jednoznačne najlepší Burton od Sweeney Todd. Našťastie nejedná sa o žiaden poloremake ako Jurský svet alebo Force Awakens, ale o regulérne pokračovanie s výborným príbehom, množstvom nových nápadov, vynikajúcim audio-vizuálom a skvelo napísanými postavami, ktoré sú ešte lepšie zahrané (Catherine O'Hara!). Hádam len ten záver bol prirýchly. Na druhej strane taliansky flashback ma totálne odrovnal. Po strašne dlhej dobe vidieť z Tima Burtona to nadšenie, ktoré som na ňom kedysi tak miloval.
Longlegs (2024)
Som nadšený. Päť hviezd nemôžem dať, lebo je to fakt vypečené béčko, ale hocičo pod štyri by bola svätokrádež. Strašne ma bavilo, ako je to ultra čierna meta komédia a zároveň fakt funkčný strašidelný horor. A často aj v jednej scéne naraz, za čo môže najmä maniakálny Nicolas Cage a jeho uncanny valley tvár akéhosi vyblednutého napichaného Tiny Tima. Rozuzlenie je strašný dríst a bolo by lepšie, keby tam nebolo, a jednotlivé scény sú krkolomne pozliepané, ale tá krkolomnosť je taká do oči bijúca, že to nemožno vôbec brať vážne (ideme na prehliadku miesta vraždy... v noci; alebo vonku je vrah, vyjdem z domu, ale nezavriem dvere, aby mohol vojsť a nechať mi odkaz). Podobne všetci herci sú úplne prepálení do absurdna (Blair Underwood!). No najmä tie strašidelné scény sú fakt spektakulárne nepríjemné (hoci sa pri nich divák občas aj smeje). Takýto mix protichodných emócii je extrémne zriedkavý (napr. Midsommar) a za to tlieskam. PS: A ten Bill Clinton!