JohnnyD

Talianski tvorcovia v 70tych a 80tych rokoch si okrem iného založili biznis na tom, že korčuľovali na hrane toho, čo je možné ešte zobraziť na filmovom plátne a to tak sexom, násilím, či témami. Deodato v Cannibal Holocaust túto hranicu prekročil a dosť výrazne (pričom najvýraznejším príkladom je týranie zvierat). Zaslúžene je to asi najkontroverznejší film na svete a rozumiem ľuďom, ktorých fascinuje, za mňa je to ale odpad.

Až na to pitvanie krokodíla obstojná žánrovka, pravdaže žáner, o ktorom hovoríme, je neslávne známy taliansky kanibalistický horor. Toto ale môže zaujať aj mainstreamového hororového fanúšika.

Najlepší Nolan od The Dark Knight. Monumentálna trojhodinová dráma, kde nie je ani o scénu viac, vynikajúco súbežne rozprávajúca tri dejové línie, na rozdiel od Dunkirku mimoriadne koherentne. Fantastický scenár skvelo rámcuje jednotlivé motívy, ktoré poskytujú ucelený pohľad na Oppenheimera a jeho dedičstvo.

9/10 Totálna kanonáda meta rovín po vizuálnej, obsahovej, filozofickej, či popkultúrnej stránke a to často simultánne počas pár sekúnd, kým príde niečo ďalšie. Kreatívny triumf v jednotlivých momentoch, z ktorého mi horel mozog počas sledovania a nestíhal som spracovávať všetky motívy a odkazy. Bohužiaľ kvôli množstvu motívov trochu zaniká, čo malo byť hlavnou myšlienkou a prečo film vyvrcholí, ako vyvrcholí. Samotný klimax a doslov sú tak najmenej zaujímavé z celého filmu.

Je pravdou, že dokumentaristom o niečo viac preferujú humor a šok pred komplexnejším vykreslením nádejných i profesionálnych umelcov, ide ale dozaista o zábavný i zaujímavý dokument reflektujúci mladú generáciu umelcov posadnutých samých sebou.

Mission: Impossible - Deus Ex Machina. A to doslova. Ethan Hunt a Mary Sue sa vydávajú na púť za MacGuffinom, ktorý ako jediný môže zabiť záporáka, ktorým je tentokrát AI, ktorá len bliká a mlčí a jej nástrojom je nevýrazný Esai Morales. Veľký krok vedľa od dua Cruise/McQuarrie, scenár je preplnený expozičnými dialógmi, zápletka je strašne hlúpa, nápad urobiť ako záporáka AI znie fajn na papieri, nie v realite, MacGuffin v podobe kľúča je kolosálne dementný a bublajúca romantická línia s Halyey Atwell je nedôveryhodná, lebo samotná postava je len nástrojom McQuarrieho, aby poháňal príbeh a akciu. A hej, tá akcia je tiež priemer, pomerne uchádzajúci je záver vo vlaku, ale i ten ako film samotný nie a nie skončiť. A to čo bol za nápad rozdeliť to do dvoch filmov?

3/10 Dávam tomu benefit of a doubt, že nežijem v Hollywoode a vily Los Angeles a život hviezd poznám len z filmov a kníh, ale aj tak sa mi nechce veriť, že všetko je tam také pusté. Veď okolo tých hviezd sa musia točiť desiatky ak nie stovky ľudí. Maximálne nedôveryhodné po stránke scenáru, dialógov i hercov, odtrhnuté od hocičoho ľudského a to bez toho, aby to vyzeralo, že to tematizuje utrhnutie smotánky od bežného života. Mala to byť kritika hviezd? Mala to byť fantázia o tom, že Leslie Van Houten zmanipuluje Charlesa Mansona? Nefunguje to ako satira, nefunguje to ako náhľad do Hollywoodu, nefunguje to ako žánrová variácia na hollywoodske kulty, nefunguje to absolútne v ničom. Veľký fail, navyše na pomery HBO (a Levinsona, ktorý točil fenomenálnu Euphoriu) je to vizuálne podpriemerné.

5/10 Céčkový slasher s mizerným scenárom, topornými hercami a o niečo lepším vizuálom ako najväčší 80s video-hnoj, ktorý do priemeru tlačí masívny boobiecount, originálna vražedná zbraň (oštep) a komické záverečné odhalenie. Posledná rola Sally Kirkland pred nomináciou na Oscara za Anne.

7/10 Dobrý námet, ktorý vedie k takmer nepretržitej akcii, skvelá atmosféra 90tych rokov, ale riadne to zostarlo.

Počínajúc Marnie ma už Hitchcock bavil len epizódne, i keď je pravda, že zlé filmy točil aj v 40tych rokov. Family Plot potvrdzuje pravidlo, že keď sa Hitchcock snaží byť komický, nefunguje to. Zápletka, herci, vizuál, všetko je druhotriedne a v prípade štýlu aj zastaralé.