JohnnyD

Totálne hustá sračka, ktorú ani nemožno popísať slovami. Demencia vyžaruje z každého záberu. Síce má Chow svoj štýl, ale svoj štýl mal aj Joel Schumacher, keď točil Batmanov. Občas je tam pekný uhol kamery, ale to je všetko. Herci hraju strašne afektovane a sú na úrovni béčkového filmu.futbalové súboje sú nudné a príliš komplikované. Ich nerealistickosť mi neprišla vtipná, ale jedine tak trápna. Rovnako aj efekty. Úbohosť nemá medzí a vrcholí na konci v definitívnom zápase. Mám rád hong kongské akčné filmy (hlavne Jackieho), ale toto ide absolútne mimo mňa. PS: skladateľ kurevsky vykráda Elfmanovu hlavnú tému z prvého Men in Black.

Pokračovanie Šprtov výrazne zaostáva za predchodcom. Za všetko hovorí už to, že "Pomsta" sa na plátne objaví až úplne na konci a to len na malú chvíľku. Film drží nad vodou Curtis Armstrong a jeho herecký koncert. Dostal tu svojho nového parťáka - guruho a to čo predvádzajú je ... hnusné, vulgárne, jedným slovom humus - ale aj veľmi vtipné! Miss mokré tričko, cameo Anthonyho Edwardsa, sexy Courtney Thorne Smith ... stále sa to dá dosť dobre pozerať, i keď sa bojím, že viac ako humor ma zaujala nostalgia k tomuto filmu, čoby jedného zo základných kameňov mojej vášne k filmom ...

Skvelý Eddie vs. klišé dej s trápnymi zápletkami a "šokujúcimi" zradcovskými odhaleniami. Pekný rozbeh sa ku konci rozbíja na trápnu TV kriminálku. Zamrzí aj nedotiahnutý scenár. Mnohé scény mohli mať vtipný dosah a mohli vyprodukovať pár dobrých gagov (napr. scéna v nemocnici, keď Nolte povie doktorovi, že Murphy je sexuálny deviant s nulovým dozvukom...). Poteší soundtrack, ktorý ešte ide viac menej v šľapajách jednoduchých, ale úderných synth OSTov z 80s.

Atmosferický slasher, ktorý bohužiaľ viac nudí ako straší. Najväčším plusom filmu je určite cool vrah a jeho neopakovateľné pazvuky a "piesne". Horšie je na tom nevývažený dej - predsa len slasher bol len v plienkach (hmm, skôr ešte niekde v tele matky) a Bob Clark sa nevyhol mnohým chybám. Napríklad dej je príliš rozťahaný a praktický celý stred filmu je nie hororový ale kriminálny. Dialógy sú nudné a uťahané. Avšak, keď príde na hororové scény, Clark (neskôr režisér skvelej série komédií Porky's) dokazuje, že toto mu ide. Taktiež záver je vynikajúci a znepokojujúci. Film má zaujímavý casting, ale herci bohviečo nepredvádzajú. Prakticky celý film stojí na charizmatickom vrahovi a scéne s jednorožcom. Skôr sa oplatí vidieť kvôli historickému významu než kvôli kvalitám ako slasheru. Mnohé neskoršie slashery ho hravo predbehli. 7/10

Viac menej na rovnakej úrovni ako jednotka - rovnaké chyby. Síce má to o trošku lepší spád, ale kým jednotka bola na konci najzaujímavejšia, ja som na konci už skoro spal od nudy. Na druhej strane kým jednotka mala Johna Candyho, ktorý aj napriek malému priestoru upútal pozornosť, dvojka má Johna Goodmana, ktorý je skvostný. Dan Aykroyd je stále vynikajúci komik, len mu treba dobrý scenár. Soundtrack je fajn, ale nie je dobre vyvážený. Keď je veľa piesní na jednom miesta, začína sa zároveň aj nuda. Poteší pieseň John the Revelator, v pôvodnej delta bluesovej verzii a v kostolnej gospelovej verzii. Tento song neskôr prerobili aj Depeche Mode. Blues Brothers 2000 je kvalitná komédia, na rovnakej úrovni ako prvý diel. Lenže kým jednotka len matne ukazovala, čo budeme od tejto party vidieť po ostatok 80tych rokov, dvojka len matne ukazuje čo sme to od nich vtedy videli za filmy. Nič moc comeback - hard core 80's comedy fans budú sklamaní.

Za celý čas dokumentu sa Stone Castra ani raz neopýtal nejakú fakt zaujímavú a kontroverznú otázku. Väčšina filmu spočívala v tom, že Stone povie nejakú otázku (častokrát nezmyselné veci napr. o filmoch, či dementné filozofické úvahy) a Castro má 5 minútový monológ. Do toho občas prídu archívne zábery, alebo krátke titulky, kde je veľmi stručne napísane "vo co go". Stone sa nesnaží nakrútiť nestranný dokument. Nenecháva hovoriť aj jeho oponentov, nevkladá do filmu dlhé fakty o jeho režime. No a príde pravdaže aj na Vietnam. Každopádne, je to zaujímavý (propagandistický) dokument, vizuálne o ničom, so zlou réžiou, ale Fidel je charizmatický človek, jeho reči nenudia a mal som z filmu kladné pocity. Ale inak je tento dokument úplne zaujatý a chýba mu nadhľad. Proste Stone.

Holy man je čudný film - ako mnohé komédie z 90tych rokov. Na jednej strane sa dobré pozerá, nenudí, ale na strane druhej trpí absolútnou impotenciou vyvolať u diváka smiech. Navyše Eddie tu hraje utiahnutého Guruho - to znamená žiadne drzé reči, hlášky, slovné súboje ani dlhé monológy. Eddie ale aj tak robí, čo môže a Jeff Goldblum mu príjemne sekunduje. No a na Kelly Preston je zase veľmi pekný pohľad. Je to viac smutný ako vtipný film.

Síce to postráda ľudské teplo Up, Ratatouille, či Nema, má to ale tak humorom nabúchaný scenár, že sa im hravo vyrovná. Navyše génius bol ten, kto vybral pre hlavnú rolu Owena Wilsona! Nikto nie je roztomilejšie arogantný a nafúkaný ako on...

Silent Hill ma veľmi pekne prekvapil. Predlohu som nehral a o filme som pred odchodom do kina prakticky nič nevedel. Najväčšou prednosťou Silent Hill je jeho atmosféra - či už hovoríme o "zasneženom" mestečku, alebo psychedelických víziách temna, stále to je atmosféra, ktorá straší a nie lacné ľakačky. Už po pár minútach je napätie a strach z neznámeho totálne na maxime, už len očakávame, čo sa stane ďalej, čo je vo veci. Samotná myšlienka, že "niečo sa stane" je stokrát silnejšia ako lacné vystrašenie. Pochváliť treba aj vyváženosť deja. Film aj napriek na horor katastrofálne dlhej minutáži dokáže udržať diváka v napätí a očakávaniach dokonca. Nesnaží sa to vtrepať do jednej záverečnej pointy a celé tajomstvo mesta odhaľuje postupne. Silent Hill je plný bizarných, hnusných a strašidelných monštier, ktoré skutočne dokážu strašiť! Masky sú úžasné, rovnako aj gore efekty (pri upálení som mal akosi sklonený zrak :)). Hudba je skvelá a ide v tradícii Carpiho hudby - len s vynoveným zvukom. Herci sú tiež fajn. Asi jediná vec, ktorá mi vadila bol koniec. Zbytočný a nezaujímavý, trápne ukazujúci "bude pokračovanie" (ktoré dúfam bude).

Film, ktorý možno ešte prekonáva jednotku, ale je o tom ťažko hovoriť, keďže sú to dva absolútne rozdielne filmy. Na prvé pozeranie je dvojka oveľa lepšia - rýchlejšia, udernejšia, komplikovanejšia a skvelo premyslená. Lenže pri opakovanom pozeraní už tie zvraty poznáte a tam vyhráva jednotka. Treba poznamenať, že druhý Návrat už nie je komédiou. Je to hlavne sci fi dobrodružná oddychovka. Premyslená do bodky a v mnohých fázach fascinujúca - je tam veľa scén, kde som si hovoril, ako to len tvorcovia nakrútili. Herci sú opäť vynikajúci, akurát z castingu vypadli Crispin Glover a Claudia Wells, čo je síce škoda, ale v konečnom dôsledku to nijak nezaváži. Dvojka je na rovnako geniálnej úrovni ako jednotka. 80s rulez.