maddy

maddy

Rong Ma Di

okres Bratislava
疯掉了 ... just a freak

homepage

Yahoo: maddy1111sk

39 bodů

Moje komentáře

od nejnovějšíchpodle abecedypodle hodnocenípodle roku vzniku filmu
<< předchozí 1 2 3 4 10 19 28 37
    • 12.5.2017  20:18
    American Horror Story (TV seriál) (2011)
    ****

    Season 1: Murder House = 5* (10/10) / Season 2: Asylum = 4,5* (9/10) / Season 3: Coven = 4* (8/10) / Season 4: Freak Show = 5* (10/10) / Season 5: Hotel = 2,5* (5/10) / Season 6: My Roanoke Nightmare = 3* (6/10)

    • 28.10.2016  17:10
    Švýcarák (2016)
    ****

    Totálna hipsterčina. Film, ktorý vyvolá príjemný úsmev na tvári, zároveň jemné znechutenie, hlasitý smiech, nechápavý výraz, i hrejivý pocit na duši a to všetko nie postupne, ale konštantne po celú stopáž. Ale tak čo iné chcieť od na prvý pohľad survival drámy v lese, kde „Harry Potter“ stvárňuje prdiacu mŕtvolu a hlboko filozofuje nad podstatou masturbácie a erekcie a pomedzi to ešte zažije romantické vzplanutie so svojím, ehm, ako ho nazvať, záchrancom (?). Asi ten najbizarnejší snímok na poli komédii/drám, ktorý sa tento rok dostane do kín, avšak zároveň ten najpohodovejší film. Veselý film o priateľstve, zároveň smutný film o osamelosti človeka. Do toho záveru, v ktorom sa zmení aj tón filmu sa to síce mohlo useknúť o desať/pätnásť minút skôr a zotrvať v tomto tóne o niečo dlhšie, ale inak spokojnosť. Spokojnosť s jedným z najoriginálnejších filmov tohto roku, z najbizarnejších filmov tohto roku, zároveň však s filmom s veľkým srdcom. A po Swiss Army Man som presvedčený, že Daniel Radcliffe dokáže odohrať všetko a tento rok sa po tomto filme a tiež veľmi slušnom Imperium definitívne zbavuje nálepky Harryho Pottera! CELKOVO: 4* (8/10)

    • 28.10.2016  17:08
    Neon Demon (2016)
    ***

    Bohužiaľ, aj druhý krát od zlomového Drive, Refn dokazuje, že u neho forma víťazí nad (akýmkoľvek) obsahom. A presne taký je Neon Demon. Vizuálne síce nápaditý a Refn dokazuje, že sa dokáže do najmenšieho detailu vyhrať v každej scéne s kostýmami, prostredím, nasvietením a vytvoriť takmer až hypnotické obrazy. Ale čo z toho, keď je to iba o tej prvotriednej forme, ale poď ňou nie je žiaden obsah. Drive bol síce taktiež o tom vizuály, ale zároveň mal silné postavy a síce jednoduchý, ale dostatočne pútavý príbeh. Only God Forgives už mal iba tú formu a aj keď mňa ten film prevažne minul, dala sa o ňom viesť aspoň siahodlhá diskusia. The Neon Demon má bližšie práve k tomu druhému menovanému, avšak tentoraz už bez akejkoľvek diskusie. Ten film by asi aj chcel pojednávať o posadnutí krásou v dnešnej spoločnosti, o na oko krásnom, ale pri bližšom pohľade falošnom a skazenom módnom biznise, kde sú ľudia pre kúsok slávy ochotní urobiť čokoľvek. Problém je v tom, že BY CHCEL, ale nepojednáva. Na to je až priveľmi zahladený do seba a ukája sa sám na sebe, nad vlastnou formou. Pretože na podobné otázky by to chcelo aj niečo viac ako len tú formu. Na akúkoľvek diskusiu, nebodaj filozofovanie nad ním je Neon Demon skutočne až trestuhodne jednoduchý a v podstate banálny. Prvú hodinu ešte ako tak drží pozornosť ten niekoľkokrát spomínaný vizuál a hypnotické obrazy, ktoré Refn vie vytvoriť. Následne však film doplatí na vlastnú prázdnotu a nasledujúcu pol hodinu sa motá iba sám v sebe (s príchodom postavy do domu make-up artistky), vyslovene nič sa v ňom nedeje a v záverečnej pätnásť minútovke nastane jeden obyčajný zvrat, kde jedna z postáv umrie a do záveru film dôjde v tóne akéhosi podivného akože artového hororu. Takže ten kto od Neon Demon očakáva horor v akomkoľvek zmysle, nech sa pripraví na sklamanie. Po prevažnú väčšinu času sa jedná o prázdnu drámu, akurát vizuálne pôsobivo natočenú a ten záver je hororom akurát v tom, že predvedie jednu/dve nechutností typu, že v ňom niekto zje oko. U Refna som si síce prial, aby natočil horor a pri ohlásení The Neon Demon som bol nadšený, no po jeho zhliadnutí budem už k ďalším projektom režiséra pristupovať s veľkou opatrnosťou a radšej žiadnymi očakávaniami. Keby ma totiž ten Neon Demon aspoň rozhorčil, tak to je aspoň nejaká emócia, aj keď negatívna, ktorá by z toho filmu vyplynula. Takto to je však absolútne prázdne nič. CELKOM: 2,5* (5/10)

    • 28.10.2016  17:04

    Vzhľadom na moje nízke hodnotenie by som na začiatok komentára mal podotknúť, že ho nepíšem ako „nehráč“ neznalý sveta Final Fantasy, ale ako dlhoročný fanúšik hernej série. Na druhej strane nie som typ zaslepeného fanúšika, ktorý bude adorovať všetko s nálepkou Final Fantasy odhliadnuc od výslednej kvality. A faktom je, že Kingsglaive: Final Fantasy XV jednoducho nie je dobrý film. Po prvých zahraničných recenziách som bol síce taktiež rozhorčený z absolútne zdrvujúcich hodnotení a vinil kritikov, ktorí nie sú „hráči“ a tak film nedokážu pochopiť a užiť si ho ... až dokým som sám nevidel výsledný produkt. Kingsglaive je síce hravo prístupný masám (de facto sa jedná o úplne novú story) a tak na rozdiel od takého Advent Children, ktorý bol akýmsi pokračovaním príbehu z hry Final Fantasy VII, určený výhradne fanúšikom (including me) a bez znalosti príbehu zo „sedmičky“ bolo iba veľmi ťažké pochopiť príbeh, ktorý sa už nezaoberal žiadym vysvetľovaním, ani predstavovaním postáv, tak v Kingsglaive na to síce priestor je, ale film zlyháva v tom najzákladnejšom. Predstaviť pútavý svet, pútavé postavy, s ktorými by divák (a následne hráč) chcel stráviť čas, zaujímal sa o nich, nosný konflikt, ktorý by sa tiahol celým filmom a následne prichádzajúcou hrou. Namiesto toho nastupuje úplne tuctová story s mixom fantasy a sci-fi, ktorý sme v sérii už niekoľko krát videli, tentoraz navyše až okato vykrádajúci Game of Thrones a zameniteľné postavy, kde si sympatie nezíska ani jedná z nich. Tobôž, aby sa tu vyskytol akýkoľvek ikonický záporák po vzoru Sephirotha. Tento príbehový prequel pred dianím vo Final Fantasy XV, tak namiesto toho, aby budil záujem o to prežiť s hrdinami ďalšie dlhé hodiny pred obrazovkou a s Playstation 4 skôr udupáva akékoľvek nadšenie na Final Fantasy XV do zeme. A to som sa na ten titul tešil už pomaly dlhých desať rokov od času, keď bol ešte ohlásený ako Final Fantasy Versus! Animácia je síce perfektná a skutočne som nečakal, že sa s tým v Square Enix až takto vyhrajú, tobôž nie pri filme, ktorý v podstate ani nejde v širokom nasadení do kín. To čo bolo svojho času dych berúcou animáciou v Spirits Within sa posunulo o značný kus ďalej (občas skutočne až na nerozoznanie od reality) a dnes už to pôsobí ako štandard. Animácia sa však po čase opozerá a neostáva nič iné než chabé postavy v nezaujímavom príbehu a akcia bez jediného momentu napätia. To je škoda, pretože napriek veľkolepým plánom Square Enix, takto ďalší ikonický prírastok v sérii Final Fantasy ako bola svojho času sedmička, prípadne desiatka nezačne. Teraz už iba dúfať, že s hrou to bude podstatne lepšie. CELKOVO: 2* (4/10)

    • 26.8.2016  15:33

    Na začiatok by som podotkol, že Sausage Party skutočne nie je pre nikoho pod pätnásť (v niektorých scénach dokonca osemnásť) rokov. Že to nie je animák pre deti je síce zrejmé už podľa trailerov a R-kového ratingu, no Sausage Party by som neodporúčal pozerať ani tým odrastenejším puberťákom, ktorí sa iba dostávajú do puberty a chceli by si užiť trocha vulgárnejší animák. Toto je skutočne animák pre dospelých oproti ktorému je aj taký South Park iba slabý čajíček. Sausage Party okrem toho, že je neskutočne vulgárny film (očakávane), neskutočne nekorektný film, je zároveň aj neskutočne sexistický film. Už len základná premisa je o tom ako si chce klobása/párok „zasunúť“ do buchty. Prenesene, aj doslovne povedané. Našťastie a v podstate aj celkom prekvapivo sa však Seth Rogen neuspokojil iba s tým. Mohol sa síce pokojne uspokojiť s tým, že predvedie čo najviac prasačiniek a vulgárností, avšak Sausage Party má okrem toho množstva nadávok a sexu v príbehu zakomponované aj určité „layers“. Nikdy sa síce nejedná o akokoľvek inteligentný animák s hlbokou myšlienkou, to rozhodne nie, no Rogenovi sa v príbehu podarilo šikovne zakomponovať ako odkazy na náboženstvo (v podstate celá story je akousi zvrhlou alegóriou na kresťanstvo), zároveň si však šikovne uťahovať napríklad z boja medzi Palestínou a Izraelom a všeobecne búrať všetky predsudky, či už rasistické, náboženské, sexuálne atď. Preto rozhodne bod za odvahu, že sa v súčasnej prehnane „politicky korektnej“ Amerike odvážil natočiť takto politicky nekorektný film, ktorému nie je nič sväté (a že mu ho vôbec niekto povolil natočiť a dal na neho peniaze). Áno, všetky tieto narážky robí prvoplánovo, ale určite je zaujímavé vidieť, že s celou story Sausage Party sa vyhral a nejedná sa iba o obyčajné fuckovanie na každú stranu. I keď to fuckovanie je občas až kontraproduktívne a je ho tu nadmieru, zaznieva snáď v každej vete a postavy doslovne pičujú aj tam kde to nie je potrebné. Pozerať sa na nadávajúce potraviny je síce zábava, ale občas to v takomto nekontrolovateľnom množstve stráca požadovaný efekt. Nieže by som bol puritán a akokoľvek mi to vadilo, no pokiaľ by bol timing nadávok vyváženejší mali by určite lepší dopad ako keď ich počujete štyridsaťšesť krát za minútu. A ono tu Rogen pošle do miest kde nesvieti Slnko skutočne každého. Od černoch a homosexuálov cez Židov a Aziatov až po Stephena Hawkinga. Možno to môže niekoho uraziť, ale to nie je potrebné riešiť. Pretože to čo urazí a pobaví jedného, to v ďalšej minúte film oplatí druhému a urazí zase jeho. Tu sa totiž skutočne uráža komplet všetko a kompletne všetci bez ohľadu na náboženské vyznanie, orientáciu alebo rasu. Našťastie po celý čas veľmi vtipne a hlavne neustále veľmi šikovne, kde sú predsudky z reálneho sveta humorne aplikované na tú ktorú potravinu. A pokiaľ si už po necelej hodinke a pol poviete, že ste pripravený na všetko nastúpi záverečná desať minútovka, v ktorej výraz „food porn“ naberá nových rozmerov. Vyvrcholenie tu nenastáva iba to obrazné filmové vyvrcholenie, ale aj doslovné. To čo sa deje v závere sa ani nedá opísať slovami a zachádza to tak ďaleko, že verím, že aj poniektorá cieľovka tohto filmu to bude mať problém rozdýchať. Občas som sa až čudoval nad tým, že filmu prešiel aj ten dosť prísny rating R a nevyfasoval rovno nálepku NC-17. Každopádne vo výsledku maximálne originálny námet využitý v maximálnej možnej miere. Akurát byť v prípade Sausage Party skutočne pripravený na všetko. CELKOVO: 4* (8/10)

    • 26.8.2016  15:30

    Star Trek Qualitatively Beyond the two previous Star Trek movies. Aj keď vo výsledku to nedopadlo tak zle ako som sa obával, keď štafetu po Abramsovi prevzal rutinér Justin Lin, aj napriek tomu je táto zmena patrná na prvý pohľad. Zatiaľ čo Abrams je režisér, ktorý mal so Star Trekom evidentne nejakú víziu, Lin je iba „ten režisér Rýchlo a Zbesilo“. Režisér, ktorý síce vie natočiť famóznu akciu a v podstate aj bez problémov funkčný letný blockbuster, akurát mu nedokáže dodať absolútne nič navyše. Nič čo by ho dokázalo akokoľvek odlíšiť od tej šedi veľkofilmov, ktoré počas leta okupujú víkendy každý týždeň. Zatiaľ čo prvý restartovaný Star Trek bol v roku 2009 príjemným nostalgickým návratom k sérii, dvojka dostatočne zvážnela a na oko potemnela, trojka pôsobí iba ako regulárny výlet posádky Enterprise do ďalších hlbín vesmíru. Skôr ako televízny pilot k novému seriálu než pomyselné zakončenie ďalšej trilógie. Nijako zvlášť totiž nenadväzuje na udalosti z predošlých dvoch filmov (okrem toho, že posádka sa medzi sebou nemusí zoznamovať, keďže sa už dobre pozná) a hlavne sa dejovo vôbec nikam neposúva, ale v závere vracia do bodu nula. Podobne ako v tohtoročnom X-Men: Apocalypse je celý dej iba nepodstatná vata, ktorá vo výsledku nemá na postavy žiaden vplyv. Dôjde síce k zničeniu Enterprise, ale čo z toho, keď v závere sa znova vybuduje nová a postavy sa nachádzajú nepoznačené presne v bode v akom začínali na začiatku filmu. Bez toho, aby sa celá zápletka alebo posádka Enterpise kamkoľvek posunula. De facto tretí krát tak sledujeme to isté. Záporáka, ktorý chce zničiť/podmaniť si celý vesmír. Záporáka, ktorý však po výbornom Cumberbatchovi z dvojky nemá žiadnu charizmu a je to zameniteľný nepriateľ bez uveriteľne odôvodneného motívu. Našťastie tam kde Lin nedokáže do filmu vniesť nič navyše doháňa všetky nedostatky akciou podobne ako v sérii Rýchlo a Zbesilo. Tej akcie je tu síce menej ako v jeho ikonickej sérii, no aj tak je Star Trek Beyond, aj napriek vyššie menovaným záporom, stále uvoľnená letná akčná jazda, ktorá má v rukáve dva veľké akčné esá. Tým prvým je priam famózna úvodná štvrtina, kde dôjde k zničeniu Enterprise. Tu Lin dokazuje, že dokáže byť neskutočne veľkolepý, avšak zároveň maximálne prehľadný, ako aj dostatočne mrazivý a príjemne napínavý. Síce by prospelo keby sa scenár nebál byť trocha odvážnejší a vytvoriť aj reálne nebezpečenstvo pre postavy, kde sa aj skutočne môže niekomu niečo stať, no aj napriek tomu zničenie Enterprise hravo apeluje na akčnú scénu tohto roka a takto nejako má vyzerať veľkolepá popcornová akcia, ktorú sa oplatí vidieť na veľkom plátne. Druhým esom je záver, kde sa zase posádka vydá na odvetu a za hudby Beastie Boys odľahčene ničí nepriateľov. Tu zase Lin dokazuje ako vie byť odľahčený, avšak zároveň celou tou „coolovosťou“ nijako otravný a ako dokáže akciu gradovať a záver plynule spojiť do jednej rovnomerne plynúcej akčnej scény až s vizuálne pôsobivým poletovaním postáv nad mestom. Škoda len, že medzitým to nijako negraduje a fantastický úvod a cool záver vypĺňa ničím zvlášť zaujímavý stred, ktorý sa takmer 70% stopáže zdržiava na jednej skamenej planéte (občas som sa skutočne pýtal kde sa podel ten monstrózny 185 mil. rozpočet). Aj kvôli tomu pôsobí Star Trek Beyond skôr ako televízny pilot, než by sa mohol rovnať predošlým dvom filmom. Ani v prostriedku filmu to nie je vyslovene otravná nuda, hlavne vďaka sympatickej posádke (Chris Pine zase vedie), ktorá je správne zohraná, uvoľnená, občas utrúsi vtipnú hlášku a medzi všetkými členmi to klape tak, aby bolo jasné kto je hlavným hrdinom, no zároveň sa k slovu dostali aj všetci ostatní členovia a nikto z nich nepôsobil vo filme vyslovene zbytočne. Tento raz im do partie navyše scenárista (Pegg) pripísal aj rovnako sympatickú pomaľovanú čierno-bielu mimozemšťanku, ktorá do tejto partie skvelo zapadá. Toto osadenstvo dokáže hravo utiahnuť aj menej zaujímavé scény, ktoré pôsobia ako povinná výplň medzi úvodom a záverom. Akurát z takto tuctového námetu asi nebolo možné vyťažiť viac než síce fajn, ale pomerne tuctový prírastok v sérii. Čo je na tretí (a vzhľadom na tržby možno aj posledný) diel s touto sympatickou posádkou trochu málo po predošlých dvoch filmoch. CELKOVO: 3* (6/10)

    • 26.8.2016  15:24

    Suicide Squad alebo nie každý je Mad Max: Fury Road, že sa mu podarí dohnať tak našlápnuté trailery. Tie Suicide Squadu urobili skôr medvediu službu, pretože to nikdy nemala byť taká udalosť akú sa ju marketing snažil predať. Ale „len“ obyčajná komixovka s druhoradými komixovými postavičkami, ktoré nemajú šancu utiahnuť vlastný celovečerák a tak ich tu dostávame pekne pohromade. Vysoké očakávania tak Suicide Squad nenaplní, no mám pocit, že takéto očakávania v priebehu prípravy tohto filmu ani nikto naplniť nechcel. Tie skôr plynú z niekoľko mesiacov trvajúcej marketingovej kampane, ktorá tón filmu nastavila podstatne odlišne než vyzerá výsledný produkt. Ten kto bude mať problém sa od nich oprostiť bude mať problém aj s celým Suicide Squad. Kto však k filmu bude pristupovať ako k ďalšej z komixoviek, ktoré sa v dnešnej dobe dostávajú na plátna niekoľkokrát ročne, u toho je veľká šanca, že si aj týchto anti-hrdinov užije. Suicide Squad v rámci DC sveta totiž funguje omnoho lepšie než nedávny Batman v Superman. V prvom rade preto, že obyčajnú báchorku o záporákovi, ktorý si chce podmaniť svet neservíruje prehnane seriózne, ale má solídne vyvážený pomer medzi temnejšou atmosférou (samozrejme v rámci PG-13 ratingu), kde hlavne atmosféra vyľudnenej metropoly pôsobí dostatočne znepokojivo a vtipom. A v druhom rade má postavy, ktoré bavia. Samozrejme nie všetky, ale tie ktoré sú v popredí dokážu hravo tiahnuť celý film. Hovorím hlavne o Margot Robbie v podaní Harley Quinn, ktorá priam dokonale vystihla vyšinutosť tejto postavy, ale zároveň to nie je atrapa seba samej, no zachovala si aj ľudskosť tak, aby jej bolo možné fandiť od prvého momentu. Jednoduchosť s akou ju Margot Robbie stvárňuje, jej vtipné sarkastické hlášky a celková uvoľnenosť sú presne to čo Suicide Squad potreboval. No nie je to iba ona, ktorá film tiahne. Kampaňou prekvapivo zatienený je druhým najvýraznejším účastníkom Will Smith, ktorý je po dlhej dobe od I, Legend vo forme a jeho charizma drsňáka poznačeného traumou z minulosti dokáže občas zatieniť aj tú Harley Quinn. Medzi týmito dvomi ešte výraznejšie vyniká Jay Hernandez ako Diablo s pútavou background story. Ostatní členovia Suicide Squadu sú prevažne do počtu, každý má svoj chvíľkový moment, ale výrazný priestor nedostanú. Čo mne osobne nijako nevadilo, pretože film rozhodne nemal priestor na to, aby detailne predstavoval každého z nich a u viacerých (napríklad toho kto zomrie v druhej scéne) to ani nebolo nijako zvlášť potrebné. Minimálne sú však všetci dobre obsadení, kde tento raz dokázal na malom priestor baviť aj taký Jai Courtney. Samozrejme s postavami súvisí aj jeden z mnohých nedostatkov, ktorý vyplýva z toho, že DC sa opäť snaží narvať do jedného filmu čo najviac, aby za pár filmov dobehol to čo Marvel budoval dobrých desať rokov (aj keď musím uznať, že v prípade Suicide Squad to je tak o polovicu menej patrné než u Batman v Superman). Obzvlášť postava Jokera je tu tak úplne do počtu a nedostáva sa mu takmer žiadneho priestoru. Chápem, že daná postava v origin story Harley Quinn zohráva zásadnú úlohu a bez neho by celý jej prerod nedával žiaden zmysel, no aj tak sú tu z tohto originu iba útržky bez toho, aby bol vzťah Harley Quinn a Jokera akokoľvek výrazne rozpracovanejší. Snahou v jednom filme predstaviť čo najviac však trpí celý DC vesmír. Zatiaľ čo u Marvelu to sú nepatrné pomrkávania na fanúšikov vo forme easter-eggs, DC je viac in your face a opäť sa tu nachádzajú celé scény, ktoré bez bližšieho kontextu – oboznámenia sa s komixovou predlohou - nedávajú veľký zmysel (napríklad ružový jednorožec, ktorého si osvojí Bumerang a ku ktorému nevedú žiadne stopy v príbehu, aby bežný divák túto narážku pochopil). Ono chabý je aj celý príbeh Suicide Squad, kde sa iba po tisíci krát zachraňuje svet pred zničením. Koľko krát sme to v komixovkách už videli a koľko krát ešte uvidíme? Príbeh našťastie nie je to kvôli čomu sa na Sucidie Squad pozerať a úprimne kto sa na film tešil kvôli prepracovanému príbehu? Úlohou Suicide Squad bolo baviť a sú to práve postavy, ktoré bavia. Samozrejme, pri zamyslení sa nad tým zostavovať takúto jednotku nedáva veľký zmysel, pretože čo v boji proti magickému starodávnemu zlu, ktoré chce zničiť svet zmôže pošahané dievča s baseballovou pálkou? No pri takýchto úvahoch by sme tu žiaden Suicide Squad nemali. Jasne, aj ja si ho viem predstaviť drzejší, vulgárnejší, krvavejší, čo by filmu o anti-hrdinoch rozhodne pristalo, no niečo takéto evidentne od počiatku nikto natočiť nechcel. Suicide Squad je klasická komixovka, ktorá akurát na rozdiel od známych superhrdinov operuje s o niečo menej známymi (takmer) anti-hrdinami. Originalitu nehľadať, je to iba jedna z mnohých komixoviek rovnakého strihu, berte alebo nechajte tak. Zároveň to však je klasický komixový akčňák, ktorý má strhujúce tempo, ani raz počas dvoch hodín nepoľavuje a po celý čas solídne baví. A popravde, Suicide Squad nič iné ako baviť ani nechcel a to sa filmu darí znamenite. Má niekoľko cool momentov, fajn vtípkov, solídnu akciu, pár dobrých postáv a spoločne s neskutočne našlápnutým soundtrackom vytvára doteraz ten najzábavnejší DC film. A že nie je tak cool ako si ho niektorí vysnili? Nuž ... CELKOVO: 3,5* (7/10) / PS: dúfam, že na BluRay sa dočkáme aj extended cut s minimálne pol hodinou navyše a všetkými vystrihnutými scénami z trailerov, especially tie s Jokerom.

    • 26.8.2016  15:19
    Mělčiny (2016)
    ****

    „The Best Shark Movie Since Jaws“ hlása niektorá zo zahraničných recenzií a v podstate sa s tým dá súhlasiť, avšak s výhradami. Jednak je tá konkurencia pri žraločích filmoch mizerná a pokiaľ si odmyslíme tie úlety typu Sharknado a jemu podobné, tak nám z vážnejšej konkurencie ostane iba mizivé percento filmom, ktoré môžu Jaws konkurovať, takže daná hláška samá o sebe veľmi o ničom nevypovedá. No hlavne sú Jaws a Shallows, napriek žralokovi vo filme, diametrálne odlišné filmy. Zatiaľ čo Jaws bol seriózny horor, v ktorom žralok budil skutočný strach, sú The Shallows iba takou odľahčenou zábavkou a uvoľnenou thrillerovou survival jazdou. No ten kto sa rozhodne pozerať film o sexi blondínke, ktorá v mori bojuje so žralokom asi ťažko môže očakávať niečo iné. The Shallows je námetovo čisté Béčko, zato však natočené Áčkovým štýlom. Jasne, zoológ, ktorý bude chcieť brbtať nad tým, že žralok sa vo filme ani náhodou nechová ako skutočný žralok v prírode si na svoje rozhodne nepríde a musí ísť o dom ďalej. Na všetkých ostatných tu však čaká solídny napinák, v ktorom šikovný režisér dokáže neustále vymýšľať nové situácie, aby za tú hodinu a pol nestihol ani náznakom nudiť, aj napriek tomu, že sa celý film odohráva na jednom kameni (prípadne jednej pláži). Práve to očakávanie čo si film vymyslí v nasledujúcej scéne je na tom pútavé. A Shallows si neustál niečo vymyslia, neustále sa posúvajú dopredu a ani raz nestagnujú na mieste, paradoxne vzhľadom na obmedzenú lokalitu v ktorej sa odohrávajú. Tie situácie, ktoré si v priebehu stopáže film, respektíve režisér vymýšľa, aby udržal pozornosť sú občas síce, nazvime to, banálne, no do celého tónu filmu zapadajú. Shallows dokážu byť napínavé, avšak určite u nich nie je potrebné očakávať druhé, seriózne Čeluste. Shallows je skôr tak odľahčene napínavý a hlavne správne efektný thriller, ktorý však znamenite funguje po celú jeho stopáž. Navyše obdarený skvelou kamerou, kde obzvlášť zábery, ktoré plynule prechádzajú z nad hladiny pod hladinu pôsobia výborne a neskutočne sexi Blake Lively, ktorá však okrem postavy bohyne pobrala aj dostatočný herecký talent, aby ani raz nepôsobila nedôveryhodne alebo nebodaj otravovala. Vo finále je tá prepálenosť situácii už mierne over-the-top a aj celé vysporiadanie sa so žralokom je už skôr úsmevné, než akokoľvek napínavé, no do tohto momentu sa jedná o poctivé thrillerové remeslo, ktoré dokáže napínať bez ohľadu na to ako nedôveryhodné občas riešenie situácií je (hlavne v tom závere). Remeselne sa mu však nedá nič výrazne vytknúť a práve v tej jednoduchosti, ako námetovej, tak obsahovej je jeho sila. Pristal by mu síce o niečo väčší rozpočet, pretože niektoré triky sú skutočne z druhej cenovej, ale v rámci prostriedkov, ktoré mal film k dispozícii sa mu z minima darí vyťažiť maximum. CELKOVO: 3,5* (7/10)

    • 26.8.2016  15:14

    Now You Rather Wouldn't See Me 2. Rok zbytočných pokračovaní, ktoré nikto nechcel pokračuje. Po Crunching Tiger Hidden Dragon, Zoolander, Huntsman, Alice Through the Looking Glass, Neighbors, Teenage Mutant Ninja Turtles a mnohých ďalších je tu aj Now You See Me 2 a bilanciu nijako nevylepšuje, skôr len dokazuje zúfalosť štúdií urobiť z každého úspešnejšieho filmu novú sériu. Našťastie, tento rok im diváci kazia plány nezáujmom o tieto vynútené pokračovania a tak ich snahy troskotajú už pri prvom pokračovaní. Zatiaľ čo prvý Now You See Me bol síce nijako objavným filmom s iba vykalkulovanými kvázi prekvapivými zvratmi, no mal aspoň štýl, tempo a v rámci blockbusterovej konkurencie bol príjemných osviežením vzhľadom na svoju neotrelú tematiku o kúzelníkoch, respektíve iluzionistoch a dokážem preto pochopiť prečo sa väčšej skupine divákov zapáčil, dvojka by chcela silou mocou zopakovať to isté, ale bohužiaľ ju dostal na starosť Jon M. Chu. Toho považujem za snáď najhoršieho súčasného hollywoodskeho režiséra. Síce vie ako scénu nasnímať, nasvietiť tak, aby pôsobila štýlovo, no to je zároveň aj to jediné čo dokáže. Inak absolútne netuší ako pracovať s postavami, ako rozprávať príbeh, ako dať filmu vyvážené tempo alebo dodať akcii aspoň kúsok napätia. Taký bol jeho G.I. Joe 2 a presne tými istými nedostatkami trpí aj Now You See Me 2. Celý film je tak neskutočne uťahaný – opulentná dvojhodinová stopáž je tentoraz vyslovene neznesiteľná, príbeh neprehľadný a zbytočne prekombinovaný, až som mal pocit, že sa vo všetkých tých podrazoch nestráca iba divák, ale aj samotný režisér, ktorému nie je jasné akú story vlastne točí a žeby mala vykazovať ako takú súdržnosť. To má za následok, že samotné finále nie je vôbec strhujúce a záverečné twisty už skôr divák prezýva, než by boli akokoľvek prekvapivé. To bol síce problém už aj prvého filmu, ale pokračovanie to celé privádza priam do absurdnosti. Film, ktorý sa diváka snaží silou mocou „přechytračit“ jednoducho nemôže servírovať takto prihlúplu story. Navyše už ani celé to „kúzlenie“ nepôsobí vôbec dôveryhodne. Aj prvý film bol síce za hranou, ale s prižmúrenými očami sa v závere dalo pristúpiť na jeho pravidlá. V dvojke už všetky „triky“ vychádzajú iluzionistom výhradne s pomocou tej filmovej mágie, než skutočných trikov. Aj obe (ehm, z dvoch) kúzelníckych scén, ktoré sa tu vyskytnú sú natočené kompletne s použitím CGI – hovorím konkrétne o scéne s kartou a krádežou procesora a scéne s levitujúcim dažďom a strobe lights (prerušované bleskové svetlo sa tomu u nás tuším zdĺhavo nadáva). Všetky tieto triky by sa reálne dali vytvoriť použitým skutočných trikov, prípadne byť iba jemne doplnené CGI, a Now You See Me 2 by to hneď pridalo veľké body k dobru a pocit skutočného ohromenia diváka. Takto sú tieto scény iba povinnými zastávkami so zjavným CGI, ktoré dnes nikoho neohromia. Nehovoriac, že v podaní Jon M. Chua im chýba aj potrebné napätie. Ani lákavé obsadenie, tak teraz nemôže zachrániť pocit toho maximálne zbytočného a príbehovo vynúteného pokračovania, ktoré sme dostali. Osadenstvo z prvého filmu sa nemá kam ďalej v príbehu posunúť, bavili iba prvý krát, druhý už nemajú čo charakterovo ponúknuť a nové postavy sú buď úplne zle obsadené (Michael Caine, druhá úloha pre Woody Harrelsona, až uvidíte pochopíte) alebo nevyužité (Daniel Radcliffe). Obzvlášť ten posledný menovaný mohol v „kúzelníckom“ filme príjemne a vtipne zužitkovať svoje predošlú ikonickú úlohu Harryho Pottera. No scenár, tobôž režisér sa nezmôže ani na to. Keď som dal prvému filmu tri hviezdičky, tak u druhého jednoducho musím ísť podstatne nižšie. Je to iba more of the same, akurát v horšom prevedení. CELKOVO: 2,5* (5/10)

    • 26.8.2016  15:06
    Sousedi 2 (2016)
    ***

    Výhodou Neighbors 2 je určite to, že na rozdiel od prvého filmu u nich nehrozí až také sklamanie. Zatiaľ čo prvým Neighbors sa nepodarilo dohnať vtipné trailery, pokračovanie nič extra nesľubovalo a tak dostávame rutinné pokračovanie, ktoré je v podstate presne o tom istom čo prvý film, akurát v ňom titulní susedia nezažívajú trable s brotherhood, ale so sisterhood. Inak nebadať absolútne žiadnu zmenu a tak komu sa nepáčila jednotka nemá dôvod skúšať to s pokračovaním a komu sa zase páčila, tak druhý film mu vlastne ponúkne to isté v bledomodrom. V podstate sa jedná o takú recykláciu všetkých nápadov z prvého filmu, kde susedské žartíky prebiehajú veľmi obdobne. Medzi ústredným triom postáv z minula to opäť príjemné klape (Rogen, Byrne, Efron), tempo slušne odsýpa, akurát pokračovanie samé o sebe už nemá veľmi čím zaujať, nebodaj prekvapiť. Všetko plynie v nastolenom tóne z prvého filmu a aby sa film niečím odlišoval musel by sa vydať aspoň trochu odvážnejším smerom, prípadne sa oveľa viac utrhnúť z reťaze. Takto sa drží možno až príliš pri zemi a občas servíruje hodnoty ako z rodinného filmu, čo nie až tak ladí s R-kovým ratingom a vulgárnejším slovníkom, ktorý sa tu samozrejme vyskytuje. Bez problémov sa na to pozerá, občas pobaví, vyslovene ničím neurazí a ako som písal vyššie, tentoraz už nemá čím sklamať, akurát sa Neighbors 2 nikdy nezbavia toho pocitu zbytočnosti a opakovania už raz videného. Fajn, ale ... CELKOVO: 3* (6/10)

    • 26.8.2016  15:04
    Embers (2015)
    ***

    Ako sa často hovorí „vtiahne a nepustí“, tak Embers je skôr definíciou toho „vtiahne a pustí“. Minimalistická sci-fi dráma s námetom o svete po neurologickej epidémii, kde sa ľudia každé ráno zobúdzajú s vymazanou pamäťou je dostatočne pútavý a originálny. Film tak okamžite vtiahne do svojho sveta, diváka zaujme a ten postupne očakáva ďalšie odhaľovanie tohto sveta, ďalšie príbehy postáv, ktoré sa pasujú s týmto problémom. Avšak po dobrej hodine je zrejmé, že Embers ostane iba pri tom základnom námete a nič viac neponúka, ani sa nikam neposúva. Záujem o postavy, rovnako ako o príbeh si získa znamenite, no pri zistení, že sa ako s postavami, tak s príbehom film vôbec nikam neposunie je trpkým sklamaním. Príbehy by mali mať nejaký začiatok, climax moment a záver, ktorý nemusí byť nutne vysvetľujúci, ale mal by v príbehu byť. Embers má však pútavý začiatok a v podstate pri tom začiatku ostane po celú hodinu a pol stopáže až nakoniec skončí akoby vám niekto zastavil práve ten začiatok v priebehu jeho sledovania. Vo výsledku by tak film chcel niečo odkázať, ale je iba prázdnou metaforou. Je to škoda, pretože námet je výborný, postavy zaujmú, minimalistický vizuál (hlavne v časti so Španielkou a jej otcom) občas narušený jemnými sci-fi prvkami maximálne postačujúci pre takýto typ sci-fi drámy, no mám pocit, že scenár sám nevie kde chce vlastne smerovať. Keby bol film od začiatku prázdny, tak by ho bolo o to jednoduchšie zostreliť. On však vyvolá dostatočný záujem, či už o postavy alebo dej a dobrú polovicu stopáže ho aj dokáže udržať, kým nepríde zistenie, že film nemá čo zaujímavé povedať. Embers je tak iba čakanie na niečo čo nikdy nepríde. A to „niečo“ môže byť v tomto prípade čokoľvek. Myšlienka, scéna, čin tej ktorej postavy, hlbšie predstavenie sveta, čokoľvek. Priestor tu bol omnoho väčší a myšlienkovo pestrejší, než ponúknuť iba pohľad na to ako svoje dni trávi pár postáv, ktoré sa ráno zobúdzajú s tým, že si nič nepamätajú. Komentár môže znieť priveľmi negatívne, ale ten film prekvapivo nie je vôbec zlý. Na to tu má až príliš dobrých hercov, príliš schopnú réžiu, príliš dobrý nápad a pútavý svet. Talent všetkých zúčastnených, ktorí na filme pracovali je badať. Akurát na scenári sa malo ešte zapracovať, než sa zapli kamery. Po slušnej prvej polovici, ktorá drží záujem totiž nastane zistenie, že ten film o ničom inom nebude, ani sa nikam neposunie ani v tej ďalšej polovici a to zamrzí. CELKOVO: 3* (6/10)

    • 26.8.2016  15:01

    Za mňa síce opatrný, ale predsa len palce hore, no inak by som vopred varoval všetkých hororových fanúšikov, pretože žánrové zaradenie horor je pri The Childhood of a Leader dosť mätúce, rovnako ako krátky opis od Ajjinka, že „to, čeho je chlapec svědkem, ho utvrdí v jeho přesvědčení – a my jse svědky zrození děsivého ega“. Príbeh z čias vzostupu fašizmu o synovi otca, ktorý sa snaží vytvoriť Versailleskú zmluvu totiž nezobrazí tieto „desivé udalosti“ ani len v náznakoch. Tým pádom by som The Childhood of a Leader neoznačil ani len za hororovú drámu. Je to síce znepokojivá dráma, ale výrazné hororové prvky k tomu nevyužíva. Navyše je to veľmi pomalá dráma, ktorá po kompletne celý čas plynie pomaly a je natočená veľmi "old-schoolovo“. A tým old-schoolom nemám na mysli osemdesiate/deväťdesiate roky, ale ešte také tri dekády späť. Už samotné úvodné titulky pripomenú staré filmy. Napríklad už aj tým, že sa už v nich menujú všetci tí ktorí na filme pracovali, namiesto toho, aby boli menovaní až v závere ako je tomu v modernej kinematografii už pár desiatok rokov zvykom. Úvod už zvolenou hudbou navodí atmosféru, v ktorej sa bude niesť celý film a ten tak plynie v podstate až do poslednej minúty 115 minútovej stopáže a zároveň je rozdelený na tri hlavné kapitoly. Námet The Childhood of a Leader však nie je vôbec márny, tobôž hlúpy. Práve naopak, pod povrchom je ten film dostatočne znepokojivý, aj keď vlastne žiadnu znepokojivú scénu počas celej stopáže neponúkne. Avšak tí ktorí nemajú radi pomalé filmy, v ktorých sa na prvý pohľad nič nedeje ruky preč. V tomto prípade úplne chápem aj nižšie hodnotenia, v ktorých sa bude vyťahovať prevažne slovo nuda a nezáživnosť. Tým ktorým má možnosť Childhood of a Leader sadnúť sú skôr nehororoví fanúšikovia, fanúšikovia festivalových filmov (asi aj preto to nadšené prijatie na niektorých festivaloch). Za mňa slušné tri hviezdičky, keďže nejako tu nie je dať začo viac bodov, ale inak vôbec nie marná prácička. CELKOVO: 3* (6/10) / PS: toho Pattinsona v obsadení sa nikto nemusí výrazne báť, má tu iba dve síce veľmi slušne odohrané scény, ale jeho postava je vo filme v podstate zbytočná.

    • 26.8.2016  14:57

    Edge of Mediocrity. Thriller bez napätia, bez atmosféry, s pomalým rozjazdom, ktorý si chvíľkovú pozornosť drží akurát tým, že divák čaká ako sa vyvinie a čo nakoniec ponúkne. Bohužiaľ nič akokoľvek zaujímavé. Tatkovi v polovici preskočí a po lese začne naháňať svojich potomkov. Pozeral som to iba kvôli skvelému Joelovi Kinnamanovi z The Killing, no toto nie je rola, ktorú vo svojej filmografii potreboval, rovnako ako ju nepotreboval „nový Spider-Man“ Tom Holland. Režisér totiž zabudol, že mrazivá atmosféra sa nevytvára iba tým, že film natočím v zime. Televízny thriller, ktorý v prvej polovici akurát nudí a v tej druhej konaním postáv skôr otravuje. CELKOVO: 2* (4/10)

    • 12.8.2016  14:09

    Zatiaľ tá najdetskejšia novodobá live-action adaptácia od Disneyho. Vyčítať však disneyovke, že je „iba“ tou čistokrvnou disneyovkou ale asi nie je na mieste. Podobná bola novodobá adaptácia Popolušky, Maleficent a Kniha Džunglí v tomto ide ešte ďalej a je to už vyslovene detské dobrodružstvo, ktoré pri akomkoľvek náznaku väčšieho napätia uhýba k inej lokalite, k inej postavičke a skôr než strhujúcim príbehom Mauglího je takou atrakciou, kde sa ako na horskej dráhe ide strmhlavým tempom z jednej lokality do druhej. Zato však lokalít famózne vytvorených za pomoci počítačov (občas sa až nechce veriť, že celý film vznikol pred zeleným plátnom!), ktorých práca siaha snáď až na hranice možností toho čo v súčasnosti CGI dokáže ponúknuť. Po technickej stránke Knihe džunglí tak nie je najmenej čo vytknúť, je bravúrne nasnímaná a v každom zábere precízne naanimovaná. Rozhodne som nečakal, že Disney bude v prípade Knihy džunglí až takto ambiciózny. Pokojne mohol vziať klasickú story, CGI kvalitu z Maleficent a zviesť sa na úspechu „starého známeho príbehu“. Precízna práca animátorov však Knihu džunglí vyzdvihuje na oveľa vyšší level a práve to je tým čo dokáže po celú dobu upútavať aj oko dospelého diváka. Preto trocha škoda, že sa o niečo ambicióznejším smerom nešlo aj po príbehovej a režijnej stránke. Jon Favreau jednoducho vzal známy príbeh, osekal ho o všetky motívy, ktoré môžu z takéhoto príbehu plynúť na to najjednoduchšie dobrodružstvo a výsledok je ničím neurážajúca zábavka skôr pre tých menších, než tých väčších. Po celý čas sa tak hrá na maximálne bezpečnú a neurážajúcu strunu, ktorá sa (okrem tej technickej stránky) nesnaží byť nijako inovatívna, ambiciózna, ale „iba“ taká príliš krotká zábavka plná hovoriacich zvieratiek, pestrofarebných lokalít a občasných piesní. Či to je dobre alebo zle si už každý musí odpovedať sám. Osobne som čakal síce aspoň málo vyspelejšiu verziu, avšak na druhej strane chápem prečo sa Favreau, respektíve Disney, vydal touto cestou. Ako taký film pre celú rodinu, ktorý bude po čase podobne ako Jumanji rotovať na televíznych obrazovkách každú druhé poobedie funguje znamenite. Zabaví od škôlkarov až po vašu babičku, no pokiaľ tu bude divák hľadať čoby len kúsok viac ako to neškodné dvojhodinové dobrodružstvo musí sa radšej poobzerať inde. Na akýkoľvek novátorský prístup, zvraty tu jednoducho priestor nie. Negatívum to rozhodne nie je a výsledok ako taký funguje znamenite, je to prvotriedne rodinné dobrodružstvo v priam dych vyrážajúcom technickom prevedení od spoločnosti s myšiakom v logu, takže čo viac od súčasnej disneyovky chcieť?! Dokážem oceniť všetky tie kvality, akurát nie som primárne cieľovka filmu. CELKOVO: 3,5* (7/10)

    • 12.8.2016  14:02

    Než akokoľvek novátorsky, skôr taký „Shane Black na samochod“. Nice Guys sú síce opäť tým správne vtipným buddy movie/detektívkou, akurát Shane Black už dokázal, že to vie ako viac uletene (Kiss Kiss Bang Bang), tak režijne nápaditejšie (Iron Man 3), ako aj po scenáristickej stránke napísať viac kultových hlášok (Last Boy Scout). Nice Guys je dobre odvedená prácička, ktorá si tentoraz berie na paškál detektívky zo sedemdesiatich rokov, s ktorými sa Shane Black opäť dokáže pohrávať tak znamenite, že si z toho žánru a doby bez problémov uťahuje, no bez toho, aby čoby len raz padol do priameho parodovania. Akurát mám pocit, že tentoraz všetko robí možno až príliš štandardne. Black stále vie napísať skvelé hlášky, napísať plnohodnotné hlavné postavy, skvelo obsadiť hercov, kde medzi Goslingom a Croweom funguje od prvej minúty bravúrna chémia a ich dialógové výmeny nechať plynúť takým tempom, že divák takmer nestíha všetky tie slovné prestrelky vstrebávať. Akurát som očakával, že Nice Guys si ešte o niečo drzejšie budú uťahovať zo žánru, viac sa utrhnú z reťaze, budú divokejší, uvoľnenejší a nieže budú riešiť zbytočne vážnu, no pritom značne jednoduchú krimi zápletku. Nahláškovaná krimi komédia sa tak až príliš často mení na zbytočne vážnu detektívku, v ktorej sa však rieši iba banálny prípad podaný zbytočne zamotane. A o ten tu predsa išlo až v druhom rade. Radšej než na tú sa mohol film viac zamerať, okrem slovných prestrelok, na vtipnejšie situácie. Ako detektívka ako taká totiž Nice Guys nemajú až takú šancu fungovať, pretože na tú sa k zásadným informáciám postavy dostávajú aj tak iba čisto náhodne a viac menej sa o rozriešenie prípadu polovicu filmu vlastnými silami, vlastným pátraním ani nesnažia. Zážitok z Nice Guys tak veľmi rýchlo vyprchá a nefunguje viac než taká jednohubka. A Shane Black mal rozhodne na viac. CELKOVO: 3* (6/10)

    • 12.8.2016  13:51

    Poznámka na začiatok: príspevky nebudú komentované v poradí v akom nasledujú vo filme, keďže si ich presné poradie nepamätám, ale čerpám informácie z IMDB. ABCs of Death dva a pol je dodatok k sérií, ktorý neobsahuje príspevky k celej abecede, ale iba tie k písmenu „M“, ktoré súťažili o post v ABCs of Death, ale finálne vybrané neboli. Niekto si však povedal, že práve tie pri písmene „M“ sú natoľko hodnotné, že si zaslúžia aj samostatné vydanie a tak tu máme 26 krátkych filmov na tému „M is for ...“ / M is for Moonstruck– „animovaný“ (resp. „papierový“) príspevok s postavičkami z kartónu o jednom love triangle a jeho neblahých následkoch. Má to melancholickú atmosféru, ale záverečná pointa je vyslovene chabá a v podstate tu ani byť nemusela. Na druhej strane, sexovať papierové postavičky asi inde neuvidíte. (2*) / M is for Mother – značne „filmový“ príspevok o útoku jedného pavúka, ktorý na rozdiel od väčšiny ostatných pôsobí priamo ako scéna vystrihnutá z filmu. Veľmi fajn, akurát škoda, že iba takéto krátke. (3*) / M is for Malnutrition – väčšine tunajších hororových fanúšikov pravdepodobne dôverne známy slovenský príspevok, ktorý je tým najlepším čo písmeno „M“ ponúka a ktorý mal by rozhodne vybratý, či už do prvého alebo druhého ABCs of Death. Na malej ploche správne napínavý, aj vypointovaný zombie príspevok s výbornými maskami. Dajte Petrovi Czikraiovi niekto peniaze nech toto natočí aj v celovečernej podobe, kurňa! (4*) / M is for Marauder – úplné lacná čiernobiela kravina, v ktorej sa pár postáv preteká na trojkolkách. Chvíľu mi to pripadalo ako tá najamatérskejšia a najdebilnejšia variácia na Mad Maxa, ale to je iba môj pocit. Inak neviem, čo tým chcel autor povedať a tento príspevok je rovnako užitočný akoby tie peniaze spláchol do záchoda. (0*) / M is for Magnetic Tape – príspevok o súboji vo videopožičovni, kde sa postava premení na akési VHS monštrum, ktorý by chcel byť pravdepodobne poctou hororovým B-éčkam z osemdesiatich rokov, ale je skôr trápny než akokoľvek zábavný (0,5*) / M is for Maieusiophobia – zámerne nechutne animovaný príspevok so snáď tou najnechutnejšou animovanou postavou– prepitou alkoholičkou, ktorá sa chystá rodiť, avšak trpí maieusiofóbiou, tj. strachom z pôrodu a ten tak nedopadne najšťastnejšie. (2*) / M is for Mailbox – upírsky príspevok, ktorý by chcel byť prekvapivý, ale opäť je skôr trápny s tou pointou o Van Helsingovi. (1,5*) / M is for Make Believe – celkom šikovne zrežírovaný príspevok o dvoch dievčatkách, ktoré nájdu mŕtvolu a urobia z nej kúzelnú vílu, ktorá zmizne. Pekné zobrazenie detskej naivity versus ľudskej krutosti. (2,5*) / M is for Manure – po slovenskom príspevku M is for Malnutrition sa jedná o druhý najlepší zárez pri písmene M s priam vynikajúcou maskou titulného strašiaka, ktorého chlapec zhmotní z ľudských pozostatkov a slamy. Toto by som chcel vidieť aj v celovečernej stopáži. (3,5*) / M is for Mariachi – ďalší z tých trápnych a absolútne zbytočných príspevkov o návštevníkovi metalového koncertu, kde celé osadenstvo vystrieľa „mariachi band“ a namiesto metalu zahrá tú typickú mexickú hudbu. (0,5*) / M is for Marriage – jeden z tých lepších príspevkov s nie úplne jasnou pointou o akomsi lekárovi a jeho pacientke. Jemne to pripomína Davida Cronenberga. (3*) / M is for Martyr – nie zlý príspevok o jednom nesmrteľnom mučeníkovi, ktorého chodia trýzniť účastníci akejsi sekty. Akurát mohol byť lepšie vypointovaný (2,5*) / M is for Matador – torture porn príspevok o jednom šialencovi, ktorý väzní tri polonahé krásky, ktoré prezlieka do býčieho kostýmu a vedie s nimi býčí zápas, až kým sa mu to nevypomstí. Na takúto krátku stopáž dostatočné. (3*) / M is for Meat – stop-motion animovaný príspevok a postavičkách v podobe mäsa, ktoré kŕmia svojho „pána“. Kravina, viac k tomu nie je čo dodať (0,5*) / M is for Mermaid – ako už názov napovedaná, príspevok o morskej panne, ktorú si jeden rybár uloví, vezme k sebe do bazéna a zavraždí. Nič viac. (1*) / M is for Merry Christmas – britská hlúposť o Krampusovi, či vianočnom čertovi, či ako ho nazvať kde sa väčšinu času vedie iba rozhovor pri jednom vianočnými svetlami osvietenom domčeku. Ďalšia zbytočnosť. (0,5*) / M is for Mess – španielky príspevok o tučkovi, ktorý ehm kadí namiesto zadku z pupku a zamiluje sa do jedného chalana. No comment viac k tomu, fekálna blbosť (0,5*) / M is for Messiah – príspevok o nejakom kulte v lese, ktorý sa chystá obetovať dievčinu. Zaujímavý nábeh, ale na ponúknutie niečoho viac až príliš krátka stopáž. (2,5*) / M is for Mind Meld – ďalší z tých schopnejších príspevkov o experimente pri ktorom sa akýsi chlap týra, no bolesť je prenášaná do druhého človeka. (2,5*) / M is for Miracle – ďalších z tých filmovejších príspevkov, ktorý vyzerá ako scéna z filmu a dôkaz, že niekto tie peniaze vie využiť aj užitočnejšie na rozdiel od tvorcu takého M is for Marauder. Príbeh o zázračnej krabici, v ktorej je všetko vidieť akoby ružovými okuliarmi, ale pre manžela a jeho rodinu to nedopadne najlepšie. (3*) / M is for Mobile – príspevok o chlapíkovi, ktorý niekoho na objednávku uniesol a teraz ho týra podľa pokynov, ktoré mu chodia v mobile, akurát tie posiela ... no nie ten od ktorého to čaká. :) (2,5*) / M is for Mom – netradičný zombie príspevok o dievčatku, ktoré sa spriatelí so zombie chlapčekom až dokým nepríde jej mamička. Námetovo síce nič moc, ale je to opäť pekne filmovo natočené, má to pekné masky a vidieť, že sa pri tom niekto snažil a nenatočil iba prvú blbosť ktorá ho napadla ako pri niektorých iných príspevkoch. (3*) / M is for Mormon Missionaries – príspevok o „jehovistoch“, ktorí zaklopú na nie práve ten najsprávnejší dom so schizofrenickou majiteľkou. Nič výnimočné, ale aspoň sa to za tú krátku stopáž pohráva s očakávaním vývoja udalostí. (2,5*) / M is for Muff – ďalšia z blbostí o tučnej striptérke, ktorá príde zrobiť starcovi private show a usekne si hlavu na ventilátore. Nechutné, nezaujímavé a zbytočné. Ale raz som sa u toho pousmial, keď už nič iné. (0*) / M is for Munging – ďalšia z nechutných blbostí o nekrofilovi, ktorý ide pretiahnuť upálenú mŕtvolu. Ďalší z partie mŕtvole skočí na brucho a tomu prvému celé svinstvo z vaginálneho otvoru vystriekne do ksichtu. No comment. (0*) / M is for Mutant – Céčková sci-fi blbosť o nejakých lietajúcich potvorách, ktoré príde zlikvidovať dvojica vypatlancov. Je to však správne uletené a režisér si je našťastie vedomý za aké malé peniaze točí a na akej krátke stopáži. (2*) / Vo výsledku tak opäť nevyvážený pomer ako pri prvých dvoch ABCs of Death tých pár skutočne dobrých príspevkov s priemernými, ktoré by sa ešte bez problémov dali zniesť, no tie zbytočné, amatérske alebo nechutné odpady strhávajú dojem strmo dole. CELKOVO: 2,5* (5/10)

    • 12.8.2016  13:42
    Viral (2016)
    **

    Na základe traileru som sa celkom tešil, nakoľko tretí diel Paranormal Activity od tejto režisérskej dvojice považujem za najlepší v sérií (o štvrtom, ktorý tiež režírovali už radšej pomlčím). Vo výsledku je však Viral taký zombie horor takmer bez zombies (respektíve v tomto prípade to nie sú priam zombies, ale nakazení akýmsi vírusom). Film máí však priveľmi dlhý rozbeh, kde sa prvú hodinu takmer vôbec nič zaujímavé nedeje a riešia sa pubertálne problémy dvoch stredoškoláčok, následne sa odohrajú asi dve krátke scény s nakazenými, ktoré však nemajú žiadnu atmosféru, nebodaj napätie a v záverečnej pol hodine iba doma väzní sestra svoju druhú nakazenú sestru. Bez toho, aby to celé bolo akokoľvek hororové alebo dramatické alebo malo aspoň nejaký spád. Síce to vyslovene neurazí, ani to nie je nijako amatérsky natočené, iba neskutočne zbytočné. CELKOVO: 2* (4/10)

    • 5.8.2016  15:20
    Jason Bourne (2016)
    ***

    Neviem, či ten návrat k sérii po deviatich rokoch stál vôbec zato. Dlhú dobu sme počúvali, že Matt Damon sa k sérii vráti iba pokiaľ sa vráti režisér pôvodnej trilógie Paul Greengrass. Od toho sme zase dlhú dobu počúvali, že sériu považuje za uzavretú a vráti sa iba v prípade, že sa mu do ruky dostane dostatočne dobrý príbeh. Nuž, nestalo sa. Jason Bourne, aj keď nijako zle natočený, je iba zbytočný dôvetkom v príbehu, ktorý žiaden dôvetok nepotreboval. Nový Bourne tak nemá absolútne čo povedať a iba dosť zbytočne a nasilu pridáva nový pohľad na pôvodné udalosti. Otázne však je, či táto snaha bola v uzavretom a do bodky vyrozprávanom príbehu vôbec potrebná? Nový prídavok v sérii sa totiž nikam neposúva a iba zbytočne a prvoplánovo narušuje už odohrané udalosti. Celá zápletka je tak v podstate sledom dvoch pasáži, kde sa len odškrtávajú povinné zastávky – reči postáv v centrále CIA / naháňačka (v Grécku), reči v centrále CIA / naháňačka (v Nemecku), reči v centrále CIA / veľká záverečná naháňačka (v Las Vegas). Bez toho, aby tie „reči“ prinášali do príbehu po deviatich rokoch čokoľvek zmysluplné a aby tá akcia bola ktovie ako nápaditá. Nechápte ma zle, nový Bourne nie je nijako chabo natočený. Na to tu má až príliš dobrých hercov, príliš schopného režiséra a dostatočný rozpočet, akurát je to „more of the same“, no v porovnaní s predošlými tromi Bournovkami s Mattom Damonom v oveľa menej napínavom a strhujúcom podaní. Damon je stále borec a Greengrass stále vie ako zachádzať s kamerou (aj keď popravde tentoraz s ňou možno trasie viac akoby bolo potrebné a už to začína strácať na prehľadnosti), vie si udržať konzistentné tempo po celý čas, natočiť slušnú fyzickú akciu, kde tie rany na plátne skutočne bolia a ani po technickej stránke nie je čo vytknúť. Akurát sa tu len mláti prázdna slama a opakuje už niekoľkokrát videné bez toho, aby to malo čoby len jednu pridanú hodnotu alebo pocit, že toto tu už nebolo tri krát a v oveľa lepšom podaní. Dokonca si dovolím tvrdiť, že aj ten The Bourne Legacy s Rennerom mal podstatne zaujímavejšiu story než to čo predviedol po deviatich rokoch čakania ten „pravý“ Bourne s Damonom. A to je na tom asi najsmutnejšie. Čakať deväť rokov, počúvať všetky tie sľuby a nakoniec predviesť iba toto? Pre všetkých to je totiž iba zostup dole – pre Greengrass po vynikajúcom Captain Phillips kvalitatívne o dva až tri stupne a pre Damona po minuloročnom hitovom Marťanovi o minimálne jeden stupienok. A pritom nikto zo zúčastnených to nepotreboval. Jason Bourne je tak dôkazom, že ani zaručené mená pred a za kamerou nedokážu vždy priniesť nadpriemerný výsledok. Tri krát sa to mohlo podariť znamenite, no štvrtý (resp. piaty, ak počítame aj ten Legacy) Bourne už pôsobí akoby by ho všetci natočili z povinnosti, iba kvôli peniazom, no bez jedinej ambície. Možno zniem prísne, no o zlý film sa ani zďaleka nejedná (navyše tento rok sme už videli väčšie hrôzy ako X-Men: Apocalypse, Batman v Superman, Independce Day 2 ...), len toho ponúka neskutočne málo. Hlavne v porovnaní s predošlými filmami v sérii a keby ďalší Jason Bourne už nevznikol, tak by sa vôbec nič nestalo. CELKOVO: 3* (6/10)

    • 20.7.2016  17:37
    Stranger Things (TV seriál) (2016)
    ****

    Welcome to the Eighties. The Golden Era of Steven Spielberg's family movies and John Carpenter's horrors. Stranger Things je originálny v tom aký je vlastne neoriginálny. Toto totiž nie je iba pocta osemdesiatkam, toto (vynímajúc pár CGI záberov) totiž sú tie osemdesiatky ako si ich väčšina z nás pamätá. A vôbec tu nejde iba o zasadenie príbehu do tohto obdobia, to je v podstate vedľajšie, ale o to aké to je celé až naivne jednoduché, ale pritom maximálne funkčné. Štýlový soundtrack, presná réžia, jemne cheesy scenár, ale práve v tej jednoduchosti toho Béčkovo ladeného námetu je tá krása. Dnes, keď musí byť všetko buď prekombinované tak, že v polovici sa v tom stratí aj samotný scenárista alebo je to až tak jednoduché, že sa stáva hlúpym prichádza Stranger Things. Ten hlúpy rozhodne nie, ale presne vystihol tú esenciu jednoduchých, ale účinných hororov z osemdesiatich rokov, ktoré nepotrebovali rozvíjať zbytočne komplikovanú mytológiu, aby boli účinné. Celé to ladenie do osemdesiatok nie je iba o prvoplánovom pokuse o vyvolanie nostalgických pocitov. Stranger Things, napriek množstvu rôznych zdrojov, z ktorých čerpá, totiž dokáže byť v plnej miere dostatočne svojský, avšak zároveň celkom zámerne miešať úmyselné žánrové klišé z tohto obdobia a vytvoriť tak príjemný žánrový mix takmer rodinného filmu resp. seriálu s tým pravým detským (nezamieňať za detinským) dobrodružstvom ako za najlepších čias Spielberga (E.T.) a hororu s jemnými prvkami sci-fi ako za čias Carpentera (The Fog, The Thing, Prince of Darkness), prípadne knižného Kinga (It, Pet Sematary). Celý zážitok nakoniec dotvára fakt, že Stranger Things ani raz nepôsobia epizódnym dojmom a seriál ani raz netrpí rozdelením na osem častí, ale pôsobí ako jeden osemhodinový film, ktorý plynie v jednotnom rovnako vyváženom tempe a atmosfére. Všetkých osem epizód je tak dokonale vyrovnaných, žiadna nevyčnieva, ale ani nepôsobí, že je tu iba do počtu na vyplnenie času. Pár chybičiek na kráse by sa síce našlo, napríklad osobne by som ocenil keby sa v určitých momentoch predsa len jednalo viac o pravý horor, pretože priestor tu bol alebo keby monštrum v závere bolo vytvorené skôr praktickými efektmi, než CGI, aby ten feeling osemdesiatok bol priam dokonalý, a taktiež by sa dalo ešte vypilovať pár dejových lapsov, ale načo vlastne, keď toto sú tie najlepšie „osemdesiatky“ aké sa v dvetisícšestnástom dajú zažiť. A to ich ani nijako zvlášť neadorujem, aj keď na hororoch z tohto obdobia som vyrastal, no Stranger Things som si užil každým záberom a každou sekundou. O Eleven chcem čo najskôr znova počuť, určitým spôsobom mi pripomínala malú Nataliu Portman v Leonovi. Nevinná, sympatická a zároveň skvelá detská herečka. I keď vlastne ono tu je celá osadenstvo dostatočne sympatické a detské postavy ani raz neotravujú a idú ruka v ruke s ostrieľanými dospelými hercami, kde hlavne Winona Ryder dokazuje, že je veľká škoda, že sa vytratila z celovečerných filmov, pretože po decentnej úlohe v inak skvelom minuloročnom Show Me a Hero ukazuje, že dokáže uhrať čokoľvek. Aj mierne potrhlú a hysterickú matku, no pritom nebyť v takejto úlohe ani raz otravná alebo zbytočne afektovaná. Netflix jednoducho RULZ! Má čuch ako na neopozerané námety, tak na výborných hercov, ale aj nových talentovaných režisérov (od tvorcov seriálu vrelo odporúčam checknúť aj ich celovečerný debut Hidden). Nie tak dávno prekvapili Daredevilom, ktorému po filme s Affleckom už asi nikto neveril, že môže dopadnúť tak dobre a teraz dokázali, že celú seriálovú tvorbu dokážu posunúť ešte ďalej. V súčasnej dobe sa Netflixu skutočne nemôže rovnať žiadna televízia (áno, vrátane HBO). CELKOVO: 4* (8/10)

    • 15.7.2016  13:22

    Príbeh o Tarzanovi po tisíc a prvý krát. Chápem, že v námete ako je Tarzan sa nedá vymyslieť nič nové, priestor na nejaký odklon od pôvodného príbehu, ani žánrové experimenty tu jednoducho nie je, takže čakať od Tarzana akokoľvek novátorský prístup nie je žiaduce. Avšak tento rok dokázala Kniha Džungle, že aj pôvodný a dôverne známy príbeh sa dá podať hravou a pútavou formou, ktorá zaujme aj v roku 2016. To bohužiaľ nie je prípad nového Tarzana. Ten nie je nijako hravý, ani pútavý, iba neskutočne bland a málo vzrušujúci. Teda na six-packu Tarzana, respektíve v jeho prípade takmer eight-packu, sa možno pár diváčok vzruší, no inak je samotný film nevýrazný rovnako ako Alexander Skarsgaard v hlavnej úlohe. Figúru ma síce dostatočne vypracovanú, ale inak mu chýba akákoľvek charizma, tak ako filmu chýba akékoľvek dobrodružstvo alebo napätie. A bez toho sa dobrodružný letný blockbuster iba ťažko natočí. Pritom rozjazd je veľmi sľubný a hlavne prvá polovica v rámci možností fajn. Síce nijako objavná, ale dokáže udržať pozornosť. Tá druhá už vyložene klesá do podpriemeru a hlavne záverečná pol hodinka na seba nabaľuje s každou minútou čoraz viac nezmyselných, až priamo wtf momentov, rovnako ako celé finále, kde sa Tarzan rozhodne zachrániť svoju milú tým, že naženie tisícky bizónov, aby zdemolovali mesto, keď vie, že v jednej z tých drevených búd väznia jeho vyvolenú Jane. Samozrejme, je to drahé, trikové (aj keď triky často haprujú – napríklad pri zoskokov zo stromov), no nijako strhujúce. A presne takým film o Tarzanovi byť nemal. Tu totiž nikto nečakal nič nové, stačila poctivo odvedená dobrodružná jazda džungľou. To by však na režisérskej stoličke nemohol sedieť David Yates, ktorý už pri Potterovkách trel biedu s núdzou a jeho Tarzan nie je iný. Síce nie vyslovene zle natočený, sú na ňom vidieť minuté milióny, ale je až zúfalo obyčajný, rutine podaný, ani raz nedokáže vyslovene strhnúť a na to koľko miliónov sa na neho minulo nemá za tie dve hodiny jeden záber, ktorý by bo vyslovene zapamätania hodný. Akčné scény sú neškodné, opäť síce okay natočené, ale bez napätia, chýba im gradácia a všetko sa tu odohráva tak nejako z povinnosti, že divák presne vie čo príde o ďalším päť minút. Celé tie dve hodiny tak nevyvolajú jednu jedinú emóciu a všetky postavy si iba odohrajú to „svoje“ bez toho, aby ste o nich mali akýkoľvek záujem. Christoph Waltz ide ďalšiu svoju štandardnú rolu záporáka a už to začína byť desiaty krát otravné, Samuel L. Jackson keby sa z filmu vystrihol, tak by si to snáď ani nikto nevšimol a Margot Robbie je na tom podobne ako Alexander Skarskaard. Vo výsledku je tak The Legend of Tarzan neškodný, ale úplne prázdny film, ktorý síce nikoho vyslovene neurazí, ale na druhý deň si ho bude pamätať asi málokto. CELKOVO: 2,5* (5/10)

    • 15.7.2016  13:19
    Green Room (2015)
    ***

    V podstate to isté čo režisérov predošlý počin Blue Ruin. Akurát „Green Room“ je taký „Blue Ruin v zelenom“. Réžii Saulniera síce nie je veľmi čo vytknúť a všetko je vo filme na svojom mieste, akurát ani tentoraz to nie je vyslovene „nářež“. Podobne ako Blue Ruin ani raz ma ten film nedokázal v priebehu stopáže vtiahnuť do diania a celý čas si držal akýsi odstup na to, aby som u toho cítil akékoľvek napätie, strach o postavy alebo atmosféru. Celé to tak nejako začalo, skončilo, nemôžem to vyslovene haniť, ale ani povedať, že som si ktorúkoľvek minútu toho filmu užil. CELKOVO: 3* (6/10)

    • 1.7.2016  12:30

    Pred dvadsiatimi rokmi to bola ešte zábava, naservírovať niečo podobné v dvetisícšestnástom už nie je ani na smiech. V dobe prvého Independence Day veľa veľkolepejších blockbusterov nebolo, pátos sa ešte držal na znesiteľnej úrovni a Emmerich mohol ohromovať tým, že nechá zničiť celý Biely Dom. Dnes už merítkom ohromovať nemôže. Vyspelé CGI efekty umožňujú ničiť mestá, aj celé planéty každému druhému sci-fi filmu a tak Emmerichove filmy síce vyzerajú draho, trikovo perfektne, sú stále veľkolepé, ale inak nijako neohromujú. To platilo o 10,000 BC, o 2012 a presne to isté platí o druhom Independence Day. Ten totiž viac aký ktorýkoľvek iný blockbuster z poslednej doby vystihuje slovné spojenie „bezmozgová, tupá americká zábavka“. Čo by bolo úplne v poriadku, pretože akokoľvek sofistikovanú zábavu určite od Independence Day neočakáva a ani nechce snáď nikto. Akurát problém je v tom, že tentoraz to nie je ani tá „zábava“. Druhý Independence Day je síce neskutočne veľkolepý, sú na ňom vidieť minuté stovky miliónov dolárov, ale to sú jediné klady ktoré sa na margo filmu dajú napísať. Emmerich tentoraz nedokáže pobaviť, nie to ešte ohromiť a tak po väčšinu času iba nudí. Film tak neustále preskakuje medzi úplne zbytočnými scénami s nezaujímavými hrdinami, ktorí ani raz nepovedia nič zaujímavé a nijako neposúvajú dej iba sa znenazdajky ocitnú neustále v centre jeho diania, cez doslovné WTF momenty plné trápneho infantilného humoru ako pre idiotov, až po síce veľkolepé, ale nezáživné scény kde sa všetko rúca k zemi. Týchto je však prekvapivo dosť málo a ústredné zničenie polovice planéty sa udeje v zbesilom tempe, kde je Emmerich schopný v jednej sekunde prepnúť z akejsi čínskej metropoly do Londýna skôr než to stihne divák vôbec zaregistrovať a nakoniec je po celom útoku. Bez toho, aby podobná scéna mala kúsok napätia, nebodaj adrenalínu alebo emócií, prípadne aby divák mal strach o ktorúkoľvek postavu. Umierajú tu síce miliardy ľudí (evidentne), ale celý čas akoby vlastne o nič nešlo. Globálna katastrofa nie je vôbec epická a ani po trikovej stránke sa nie je veľmi čím kochať, pretože postavy preletia v zbesilejšom tempe než závod s lietadlom v Rýchlo a Zbesile 6 pomedzi pár padajúcich budov a viac nič. Žiaden pocit ohrozenia, žiadna postupná gradácia deja, nič. Všetko sa deje naraz a nezmyselne a ide iba o typickú generickú deštrukciu, v ktorej je všetkého síce viac, ale dokopy sa nepredvedie nič výrazné. A aj to čo predvedie je maximálne sterilné a udeje sa tak skratovito, že nijako nezapôsobí. V tom všetko sa pohybuje partia nezaujímavých charakterov, ktorí sa iba úplne nezmyselne premiestňujú z miesta na miesto, z Mesiaca na Zem, z Číny do Londýna, zo Zeme na mimozemskú základňu po jednom jedinou strihu len aby boli neustále v centre diania, až film nadobúda pocit, že celý svet je vlastne jedna malá dedina, kde stačí prejsť cez cestu a ste tam kde potrebujete. Navyše sú tu aj tie postavy v rozmedzí od tých absolútne nezaujímavých (celá omladina a to mám napríklad Maiku Monroe veľmi rád a Liam Hemworth mi nijako nevadí) až po tie ktoré by boli trápne už v krátkych cameo úlohách, no v druhej polovici dostávajú rovnaký priestor ako hlavné postavy (šialený gay vedec). Namiesto toho, aby Emmerich celý konflikt akokoľvek stupňoval, zintenzívňoval, tak ešte pred záverečnou polhodinou predstavuje do deja nové postavy, ktoré s predošlým dianím nemajú žiadne súvis (deti/teenageri v aute po zrútení mesta) a vykráda všade kde sa dá. Samotný záver už tak pripomína doslovný klon novej Godzilly a Aliena viac ako by bolo zdravé. Jediný kto to celé tak dokáže ustáť s noblesou je Jeff Goldblum, ktorý má akú takú charizmu. No inak je druhý Independence Day film, kde na jednu ako tak funkčnú veľkolepú scénu pripadá ďalších štyridsať minút infantilných vtipov, hlúpych rečí, tých najobohranejších klišé, ktorú už snáď nikto nemôže brať vážne a doslovne hlúpych scén, kde má Jeff Goldblum v pätách obrovského mimozemšťana, ale čaká kým mu do autobusu nastúpi pes a ešte medzitým stihne trápne hláškovať. Ale tak čo chcieť od filmu, kde najúčinnejšia obrana proti emzákom z vesmíru je africký diktátor s mačetami, pretože protimimozemská ochrana, ktorú ľudstvo dvadsať rokov budovalo čaká na pani americkú prezidentku kým pekne krásne neodpočíta „desať, deväť, osem, sedem ...“, aby mohla na tú mimozemskú loď o veľkosti polovice Zeme vôbec vystreliť a keď už sa pani prezidentová ráči dopracovať k číslu „štyri, tri, dva ..“ tak to emzákov prestane baviť a šmahom ruky je po celej obrane. Áno, s plnou vážnosťou! Trojku už vážne nie. PS: a to nespomínam to podlizovanie Číne, ktoré už skutočne hraničí s riťolízačstvom. Angelababy možno priláka pár (miliónov) čínskych divákov, ale čo je veľa je jednoducho veľa. CELKOVO: 2* (4/10)

    • 1.7.2016  12:25

    Crank meets Counter Strike a ten najvernejší film podľa videohry. Akurát tentoraz žiadna videohra neexistuje, film samotný je FPS strieľačkou, ktorú akurát nemôžete ovládať. Za originálny koncept natočiť celý film z vlastného pohľadu hlavného hrdinu rozhodne pochvala! A nielen to, Hardcore Henrymu sa skutočne podarilo vo filme vystihnúť všetky princípy na základe ktorých fungujú videohry, akurát nie všetko to čo sa javí zábavné vo videohrách musí byť nutne zábavné aj v doslovnej filmovej podobe. Prvú hodinu, keď sa Hardcore Henry drží v „realistickej“ (v rámci zvoleného konceptu) rovine je to slušná, odľahčená akčná zbesilosť, ktorá pripomenie Crank so Stathamom. Akurát na rozdiel od Cranku má Henry tempo, je správne odľahčený, dostatočne krvavý a zábavný. Jednoducho jeden veľký akčný úlet z pohľadu prvej osoby, ktorý splňuje všetko to ako by akčný film z pohľadu hlavného hrdinu mal vyzerať. Navyše to je celé dostatočne prehľadné (hlavne my, hráči, si zvykneme rýchlejšie, u ostatných si nie som úplne istý), aj keď je badať, kde si režisér vypomáha strihom. Akurát tu koncept naráža na svoje maximum. Jednak je už aj kratšia stopáž 90 minút pre film pridlhá a po nejakej hodine sa celý ten pohľad z prvej osoby opozerá a ďalej už neprináša nič zaujímavé, nedokáže udržať pozornosť po celú stopáž a keby to celé ostala iba u toho krátkeho filmu Bad Motherfucker, z ktorého Hardcore Henry priamo vychádza asi by sa nič nestalo. A navyše sa v takomto koncepte nedá dostatočne budovať príbeh, teda niežeby tu nejaký bol, v podstate sa zo zajatia zachraňuje jedna princezná ako za čias Super Mario Bros a to je celé, ale dramaturgia je veľmi chabo vystavaná. Nie je sa tu o čo a koho strachovať – s titulným hrdinom si divák nikdy nevybuduje nijaký vzťah, nie je ako stupňovať, zintenzívňovať dianie. Jednoducho sa to od samého začiatku reže a rezať neprestane do konca, stále v rovnakom tempe. A po hodine to začne dosť drhnúť. Aj kvôli tomu, že Naishuller celý film posúva do čoraz väčšej absurdity. No absurdity, ktoré fungujú vo videohrách nemusia zákonite fungovať vo filme. Možno keby sa ostalo čisto v realistickejšie poňatej rovine bolo by to lepšie, pretože následne sa to s tým nezmyslami s telekintickým záporákom, ktorý si vyrába armádu kyborgov začína dosť preháňať a mnohé situácie pôsobia, žeby sa nemuseli hanbiť ani v treťotriednej brakovej produkcii a to do podobného filmu nepatrí. Hardcore Henry síce dodržuje koncept videohier a aj výstavba deja ho doslovne kopíruje a tak sa vo filme postupuje od jedného levelu k druhému, s krátkymi medzipauzami počas ktorých Sharlto Copley vysvetlí ako postupovať ďalej, no záverečný fight s final bossom už je priveľmi cez hranu. Jednak je súboj s hromadou nepriateľov na streche značne neprehľadný a samotný súboj s bossom so situáciami ako skákanie po levitujúcich mŕtvolách rapídne cez čiaru. To sa už iba bez rozmyslu vykrádajú všetky možné klišé z fightov s final bossmi vo videohrách. Taktiež ani vizuál nie je práve TOP, nakoľko sa točilo v Rusku a tie polorozpadnuté ruské budovy, sklady a socialistické autobusy predsa len Hardcore Henrymu uberajú na kráse, aby mohol konkurovať hollywoodskej produkcii. Vo výsledku tak fajn jednorazový pokus, ktorý snáď neudá nový trend (a to píšem ako gamer). Pre videohry je FPS žáner ako stvorený, no vo filmovom svete naráža na svoje limity. Použiť to ako oživenie tej ktorej akčnej scény vo filme môže byť zaujímavé, no viac podobných filmov asi skôr nie. CELKOVO: 3* (6/10)

    • 1.7.2016  12:20
    Aliance (2016)
    ***

    Po chabom Divergent a ešte chabejšom Insurgent som tejto sérii už nedával vôbec šancu, no nakoniec na moje vlastné prekvapenie je Allegiant zatiaľ ten najznesiteľnejší diel série. Vzhľadom na hodnotenie predošlých dvoch dielov (Divergent – 5/10, Insurgent – 4/10) to určite nie sú výrazne podstatné slova chvály, no čakal som horšie, oveľa horšie. Keď už nič iné, tak v Allegiant sa už na rozdiel od Divergencie, ktorá strávila dve hodiny výcvikom hlavnej hrdinky, konečne niečo deje a na rozdiel od Insurgent, kde sa síce vždy niečo dialo, ale ani jedna z tých snových fantasy sekvencií nebola nijako podstatná, už dej aj niekam smeruje. Svet Divergencie síce nikdy nebude dávať zmysel, nakoľko musí vychádzať z chabej predlohy, ale Allegiant sa už nesnaží ten svet bližšie predstavovať, zápletku zase raz prekombinovávať do nezmyslených rozmerov a sústredí sa výhradne na akciu, ktorá tentoraz nepredstavuje taký digitálny mišmaš ako v predošlom filme. Prehnaných snových sekvencií, kde sa môže stať čokoľvek a aj tak to nemá žiaden dopad na dej ubudlo, respektíve nie je tu ani jedna a akčné sekvencie sú v rámci žánru zvládnuté celkom slušne. Schwentke je síce rutinér, ale minimálne v úvode a závere dokáže slušne zaujať, konečne pribudla aj fyzická akcie a nie iba digitálne pošťuchovanie v snoch a hlavne Theo James konečne dostal scény, v ktorých môže predviesť, že mu tá akcia pristane. Samozrejme, dej nijako neprekvapí a s pribúdajúcimi minútami sa opäť začína utápať v nezmyselnom svete. Tentoraz sa však všetky tie pokusy o filozofické reči a politizovanie držia na minime a film sa skôr kochá technickými vychytávkami tohto sveta a celkom slušným vizuálom, kde je svet zaujímavo rozdelený do zrúcanín Chicaga, červeného sveta za stenou a čistých bielych obrysov mesta, v ktorom sa pohybujú hlavné postavy. Shailene Woodley tu už síce nemá absolútne čo hrať a jej postava sa po väčšinu filmu drží nezúčastnene bokom s maximálne naivnými motiváciami, kde neznámemu „riaditeľovi“ verí bez rozmyslu každé slovo po všetkom tom dianí v predošlých filmoch namiesto toho, aby aspoň sekundu uvažovala, no ako som už spomínal, tento svet, jeho príbeh a motivácie hrdinov už tu nikdy nebudú dávať zmysel. Aspoň však ubudlo naivnej romantiky medzi hlavnými hrdinami a Allegiant je vyslovene akčným teen sci-fi filmom, než teen sci-fi romancou s občasnou akciou ako v predošlých dvoch filmoch. Zároveň Allegiant netrpí rozdeleným poslednej knihy na dve časti, tak ako iné série. Deja tu je síce tak na desať minút aj to pri všetkej možnej snahe o naťahovanie, avšak toho si je film konečne vedomý a tak postavám (okrem Shailene Woodley) po väčšinu pripravuje nejakú činnosť od strieľania, cez objavovanie nového sveta až po utekanie pred nepriateľmi. Záver síce nie je ktovieako vysvetľujúci, ale aspoň nekončí cliffhangerom ako keby vám niekto film vypol v polovici ako to v prípade týchto rozdelení kníh na dva filmy býva, ale dá sa chápať ako klasické zakončenie filmu. A stavím sa, že veľké vysvetlenia neprídu ani v poslednej časti, pretože tento nezmyselný svet sa ani nijako zmyselne už vysvetliť nedá (ak teda posledná časť vôbec vznikne, pretože internetom sa šíria šumy, žeby ju štúdio vzhľadom na chabé tržby Allegiant už radšej ani netočilo, tak kto vie ... aj keď túto sériu nemám rád, tak by to bol dosť podraz na fanúšikov). CELKOVO: 3* (6/10)

    • 1.7.2016  12:18
    Jako ty (2015)
    **

    Nineteen Eighty-Four meets Giver. Futuristická sci-fi romanca zo sveta, v ktorom sú zakázané emócie. Sveta takmer ako z pera Georga Orwella a jeho 1984. Sveta čistého, technologicky vyspelého, avšak chladného. A presne taký chladný ako svet v ktorom sa odohráva je samotný film. Drake Doremus ma za sebou síce skvelú vzťahovku Breathe In, ktorá taktiež stavala na vzťahu dvoch postáv, no niečo podobné sa mu vo futuristických kulisách nedarí zopakovať. Vizuálne je film veľmi zaujímavý, so skvetou hudbou, kamerou a prostredím. Točilo sa prevažne v Japonsku, ktorého prostredie samé o sebe vyzerá dostatočne sci-fi bez toho, aby film musel používať CGI efekty, ale aj toto snehobiele prostredie sa postupne opozerá, Doremus nijako nerozvíja jeho pravidlá a sústredí sa iba na vzťah dvoch hlavých postáv. Darí sa mu síce budovať melancholickú atmosféru, ale inak nič iné nepredvedie. Filmu chýba spád, akýkoľvek zvrat a postupne sa rovnako ako jeho svet opozerajú aj postavy. Technicky mu síce nie je čo vytknúť, ale po polhodine už iba monotónne smeruje k záveru. Film síce ničím neurazí, ale ani absolútne ničím nezaujme. A čo je najpodstatnejšie chýbajú mu emócie, na ktorých by chcel stavať. Navyše medzi ústrednou dvojicou nefunguje takmer žiadna chémia. Nicholas Hoult hrá štandardne dobre a má aj dostatočnú charizmu, ale jeho protistrana v podobe Kristen Stewart je nevýrazná, herecky nijaká, jednoducho nezaujímavá. A to sa v takom prípade ťažko buduje vzťahovka o dvoch postavách. Záver tak vyústi do prázdna. CELKOVO: 2,5* (5/10)

    • 1.7.2016  12:12
    Demolice (2015)
    ***

    Pokus o „good-feelingovku“ a depku v jednom a v oboch prípadoch to funguje iba z polovice. Tragikomédia / postraumatická dráma, v ktorej je minimum humoru a ani tá depka nejde natoľko na dreň, aby mohla akokoľvek zapôsobiť. A práve kvôli tomu Demolition vyplynie v závere absolútne do prázdna namiesto toho, aby čokoľvek „sdělil“. Začiatok je síce skvelý, aj samotný záver, ale to hovoríme dohromady o nejakej ledva pol hodinke. Medzitým sa film motá sám v sebe, nikam neposúva a riešenie problémov ako malý homosexuál/transvestita, ktorý vlastne sám neviem, či ním je na pútavosti nepridáva. Toto mal byť film prevažne o hlavnom hrdinovi a o jeho vyrovnávaní sa so stratou, o tom ako za sebou nechať starý život a začať ten nový a nie o nezaujímavých vedľajších postavách a ich problémoch. Jake Gyllenhaal je síce tradičný vynikajúci a celý film tiahne, no iba na svojich ramenách ho kompletne celý neutiahne. Nakoniec sa ani nečudujem, že Demolition akékoľvek ocenenia, ba aj vôbec nominácie na ceny, obišli. Na prvý pohľad sa síce jedná o ten typ filmu, ktorý by chcel bojovať o rôzne ceny, ale v konkurencii iných na to jednoducho nemá a ostal iba v vodách neškodného priemeru. CELKOVO: 3* (6/10)

    • 1.7.2016  12:09

    Na Before I Wake som sa tešil. Flanagana totiž po Wanovi považujem za jedného z najzaujímavejších súčasných hororových režisérov. No zatiaľ čo Wan už dávno presedlal do čistokrvného mainstreamu, Flanagan sa zatiaľ stále drzí v tej „indie“ rovine. Po zaujímavej Absentii, výbornom Oculus a nedávnym skvelým minimalistickým thrillerom Hush sľuboval Before I Wake rovnako intenzívny zážitok. Námet o zhmotňovaní snov je totiž pre horor priam vynikajúci. Bohužiaľ ostalo prevažne pri tých sľuboch a potenciál je nakoniec využitý oveľa menej než by sa žiadalo. To, že Flanagan netočí v prvom rade horor, ktorý by staval na ľakačkách a predvedení čo najviac strašidelných scén, ale stavia skôr na pomalšom tempe, pozvoľnom plynutí scén a atmosfére, platí aj tentoraz. Taký bol Oculus a taký je aj Before I Wake. Akurát v tomto prípade tu chýba šikovne uchopený príbeh. Zo začiatku si svojím námetom film drží pozornosť tým ako sa ďalej vyvinie, no opäť ostane iba pri tom prísľube. Hororových momentov je pramálo, teda pokiaľ za vrchol strašenia niekto nepovažuje tri takmer totožné scény s trblietajúcimi sa motýľmi, dusnú atmosféru sa nedarí budovať a postupom času začne byť chovanie postáv až priveľmi podivné, respektíve až príliš podriadené dianiu vo filme až celý film pôsobí dosť nedôveryhodne. Postavy na prvý pohľad veria všetkému, nemajú najmenšie pochybnosti, všetko ich konanie aj debaty sú podriadené snom až film stráca kontakt s „realitou“ (menší spoiler, hlavne Kate Bosworth po smrti manžela koná akoby sa snáď ani nič nestalo). Vysvetľujúci záver je v rámci možností fajn a som rád, že sa nejedná iba o samoúčelné strašenie ako to v prípade ducharín býva prevažne zvykom, ale výjavy vo filme majú aké také zdôvodnenie, no samotné finále aj keď vizuálne oproti predošlému dianiu o niečo pôsobivejšie nie je dostatočne úderné. Zaujímavý námet síce dokáže udržať pozornosť, Jacob Tremblay z Room opäť dokazuje, že je tým najsympatickejším a najtalentovanejším detským hercom súčasnosti, Before I Wake má aj niekoľko efektných scén, prevažne v samotnom úvode a následne v závere, ale inak sa jedná iba o neškodnú, zabudnuteľnú tuctovku so síce vynikajúcim námetom, u ktorého však najviac zamrzí ten nevyužitý potenciál. A že ho nevyužije práve Flanagan som nečakal. Vo výsledku tak Before I Wake nie je zlým hororom, ani zlým filmom, no absolútne v ničom nevyniká a mal rozhodne na viac než byť iba neškodnou hororovou jednohubkou, na ktorú sa zabudne skôr než stihnú skončiť záverečné titulky a to je pri takomto originálnom námete skutočne škoda. V tomto prípade si normálne želám remake, ktorý by ten potenciál využil naplno. Flanagan síce talent má, to sa mu uprieť nedá, ale neviem, či bol tentoraz priveľmi obmedzovaný štúdiom alebo rozpočtom alebo kde sa stala vlastne chyba, že Before I Wake je iba takéto neškodné nič. CELKOVO: 3* (6/10)

    • 15.6.2016  15:42

    War-not-so-well-Crafted. To čo malo údajne zlomiť preklatie videohier adaptovaných do filmovej podoby nakoniec dopadlo presne tak ako väčšina predošlých filmových adaptácii videohier. Nijako. A to je asi pre veľkolepú fantasy za 160 miliónov, ktorá mala nakopnúť novú sériu nie je práve najlepšia vizitka. Nejedná sa síce o vyslovene zlú adaptáciu a skalní fanúšikovia budú prevažne spokojní, no inak sa tu nedeje nič okrem toho, že režisér Duncan Jones si povinne odškrtáva položky, ktoré má zo sveta Warcraftu predstaviť bez toho, aby celému dianiu dal „vlastný ksicht“ a celý konflikt tak pôsobí veľmi schematicky. Z Warcraftu sa tak pribúdajúci minútami rýchlo stáva síce veľkolepá fantasy, ale fantasy v ktorej je iba všetko to čo sme už videli inde a mnohokrát v oveľa lepšom podaní. Je to rozpoltený film niekde medzi naivnou rozprávkou pre deti a filmom pre dospelých (tých pár drsnejších scén), no nikdy sa nestane ani jedným a podivne bilancuje medzi oboma prístupmi bez toho, aby sa aspoň raz pokúsil priniesť niečo nové. Nakoniec mi tak Warcraft pripomínal Hobbita (asi najviac tretiu záverečnú a najslabšiu časť), ktorému bolo vytýkané zbytočné zjemnenie oproti trilógií Pána prsteňov. Ten však mohol, aspoň v prípade prvého filmu, čerpať z nostalgie a návratu do známeho sveta. Warcraft nemá čerpať z toho, snaží sa zapáčiť fanúšikom hry, avšak zabúda tento svet dôkladne predstaviť aj radovým divákom. A iba s fanúšikoch filmová adaptácia nevyžije. Obzvlášť nie v dobe, keď časy najväčšej slávy tejto značky sú už dávno preč a väčšina hráčov presedlala k League of Legends alebo iným MMORPG. Počas celej doby sa tak filmovému Warcraftu ani rad nepodarí vybudovať záujem o svet, v ktorom sa príbeh odohráva a vyvolať ten pocit, že by ste sa do neho chceli s radosťou vracať. Áno, tu pripomenie Pána Prsteňov, tu Hobbita, inokedy Narniu, no nikdy sa mu nepodarí vybudovať nič vlastné. A to hlavne vďaka absolútne nezaujímavým postavám. Scenár síce nie je jednostranný a poteší, že v príbehu umiera aj väčšina hlavných postáv, u ktorých to nie je vopred očakávané, no inak sa toho film snaží ukázať príliš mnoho, aby vo výsledku neukázal dohromady nič ako jeden obyčajný súboj medzi dvomi rasami. Problémom totiž je, že nikdy nejde nijako do hĺbky. Povinne sa skáče z jedného miesta do druhého, ale emócie sa nedostavujú a vyhrotené vzťahy medzi postavami takmer nebadať. Samotní Orkovia sú síce zaujímaví a úvod s nimi patrí k tomu najzaujímavejšiu čo film ponúkne, taktiež poteší, že sa v ich prípade nejedná o jednotvárnu digitálnu masu, ale fungujú ako „skutočné“ postavy, majú svoje motivácie, niektorí z nich si uvedomujú, že ich vodca a mágia vďaka ktorej sa im podarilo síce zachrániť svoju rasu nie je pre nich práve to najšťastnejšie riešenie, avšak nemajú protipól na druhej strane ľudských hrdinov. Tí sú osekaní čo sa týka pováh, činov, rozhodnutí na úplne minimum a v podstate všetky scény, ktorých sa zúčastnia ľudia tvoria iba povinnú výplň príbehu, ktorá neponúka nič zaujímavé. Ľudské postavy neprejdú žiadnym vývojom, sú ploché a pôsobia akoby tu boli ba preto, lebo jednoducho musia byť. Bohužiaľ, týchto scén je takmer tri štvrtina filmu. Veľkolepý konflikt dvoch svetov sa tak nedá budovať a prežívať pokiaľ vám je jedna strana úplne ukradnutá a ako divák si k nej nevybudujete žiaden vzťah. Akékoľvek napätie alebo emócie sa tak nedostavujú a na plátne sa odohráva síce dobre nasnímaný a naanimovaný konflikt, ale bez záujmu o to ako vlastne dopadne. Do toho všetkého sa navyše nevhodne pridáva občasný humor so zlým načasovaním a nasilu vložené hlášky, ktoré nepôsobia prirodzene a v druhej polovici ešte aj úplne zbytočný a z prsta vycucaný románik medzi ľudským vojvodcom a „miešankou“ - orkyňou, ktorý je tak náhodný a jednoducho sa v jednej scéne z ničoho nič udeje bez toho, aby k nemu čokoľvek v predošlých minútach smerovalo alebo sa akokoľvek naznačovalo, že tie dve postavy majú k sebe údajne cítiť nejaké sympatie. Bojové sekvencie sú síce dobré, ich spracovanie v rámci možností taktiež, ale je ich zúfalo málo a ich spracovanie, aj keď po stránke efektov síce bezproblémové (súboje prehľadné, scény s Orkami presvedčivé a kúzla dostatočne zaujímavé) sa rýchlo opozerá a celé dianie nikdy nevyzerá o nič lepšie než intro z ktorejkoľvek Warcraft hry. A tak by film vyzerať asi nemal. Vytráca sa tak jeho význam, keď to isté môžu hráči vidieť na obrazovkách monitorov. Filmu sa tak nikdy nepodarí vytvoriť „ilúziu skutočného sveta“ (už len preto, že tu nebol použitý ani jeden praktických efekt a všetko vzniklo v počítačoch rovnako ako keď vzniká hra), každé prostredie vyzerá iba ako súbor síce bezchybne naanimovaných, no iba „jedničiek a núl“. Výsledný film, tak vyslovene nenudí tak aby sa tie dve hodinky nedali vydržať, ale ani nikdy nezačne baviť do takej miery, aby by divák o dianie v ňom mal výraznejší záujem, prípadne sa do tohto sveta chcel vracať. Bezprostredne po projekcii tak celý vyšumí z hlavy bez jedinej akokoľvek zapamätania hodnej scény. A takouto generickou, zameniteľnou fantasy asi filmový Warcraft byť nechcel. K zaujímavému fantasy a vystavaniu novej filmovej série totiž nestačí iba povinne zobraziť pár výjavov z hry. CELKOVO: 2,5* (5/10)

    • 15.6.2016  15:37

    Conjuring dv ... jedna?! I keď stále Wanov silný ducharský nadštandard, ktorý má solídne tempo, skvelú kameru, hudbu a aj výborných hercov (v pokračovaní exceluje obzvlášť Madison Wolfe), tak nemôžem si pomôcť, ale to všetko tu už v úplne rovnakom balení bolo minimálne tri krát (menovite, Insidious, Insidious 2 a prvý Conjuring). Wan stále vie ako efektne vystrašiť, vie perfektne načasovať ľakačky tak, aby nepôsobili akokoľvek samoúčelne, vie diváka výborne po celý čas napínať, aj vystihnúť zlovestnú atmosféru a v súčasnosti na poli mainstreamu jednoducho niet lepšieho hororového režiséra, akurát po štvrtý krát to je už trochu obohrané. Wan totiž aj v pokračovaní rozpráva o tom istom, čo v prípade prvého filmu. Takže tu opäť dostávame štandardnú ducharinu zmiešanú s Exorcistom v závere. Presne taký bol prvý film a presne také je aj pokračovanie. No keď vám niekto naservíruje to isté menu dva krát za sebou, ten druhý krát vám chutiť určite neprestane, no už to nebude taký pôžitok ako prvý krát. A presne také je pokračovanie Conjuringu. Remeselne opäť bezchybné, no po druhý (alebo keď počítam aj totožné Insidiousy, tak po štvrtý (!!) krát mierne obohrané ducharske klišé. Ktorého si je našťastie Wan vedomý a vie s nim pracovať tak, aby bolo rovnako pôsobivé aj v ďalšom filme, no už sa to začína mierne opozerávať. Conjuring 2 totiž neobsahuje čoby len jednu scénu, ktorá by akokoľvek vybočovala zo zabehnutého Wanovho štandardu, nič čoby vyslovene prekvapilo alebo pôsobilo aspoň trochu originálne. Prvý film mal aspoň niekoľko scén, ktoré vynikali (scéna s tlieskaním, so skriňou). V Conjuring 2 nič také nie je. Za vrchol Wanoveho strašenia tu považujem scénu s obrazom a jeptiškou, inak sa ide podľa žánrových pravidiel možno až priveľmi prísne na to, aby mal druhý Conjuring počas vyše dvoch hodín šancu prekvapiť. Prvý (opäť pokiaľ počítam aj Wanove Insidiousy tak aj druhý a tretí) krát som skákal nadšením, štvrtý krát štýl „still the same“ už pôsobí vo Wanovom podaní predsa len trochu rutinne. Po predošlých filmoch tak už je u Conjuringu zrejmé čo a kedy od Wana čakať a ono to aj príde. Pokračovanie má stále niekoľko skvelých pasáži (aj keď tentoraz sa to občas prepáli so CGI, napríklad crooked man mi prišiel dosť cez čiaru), ale štyri hviezdičky som dal prvému Conjuringu, dvojka mi predsa len prišla o málo slabšia, takže tentoraz skutočne nemôžem zaokrúhliť smerom na hor. CELKOVO: 3,5* (7/10)

    • 15.6.2016  15:33

    Najlepší Nicholsov film ... to sa mi chcelo hlásať dobrú hodinu sledovania Midnight Special. Počas nej totiž Nichols dokazuje aký je skvelý režisér a pritom k tomu ani nepotrebuje žiadnu veľkolepú výpravu, ale s užitím minimalistických prvkov dokáže budovať veľmi solídny thriller/drámu s jemnými prvkami sci-fi. Dobrú hodinu tak Nichols buduje pútavú atmosféru o úteku dvoch mužov s jedným podivným chlapcom, dobrú hodinu diváka drží v napätí, dobrú hodinu mu servíruje otázky, na ktoré chce poznať odpoveď a dobrú hodinu buduje inteligentnú sci-fi, pri ktorej k tomu, aby bola dostatočne efektná a zaujímavá nepotrebuje žiadne veľkolepé efekty, ani akciu, ale stačí jeden nápad, šikovne napísaný scenár a solídna atmosféra podporená skvelou hudbou a charizmatickými hercami. Nuž a po prvej cca hodine nič z toho neplatí! Následne sa z Midnight Special stáva naivná kópia Tomorrowlandu (áno, ešte naivnejšia a detinskejšia než samotný Tomorrowland) a inteligentná sci-fi sa veľmi rýchlo mení na ... no ako na niečo od neskoršieho Shyalamana. S vyústením tak nešikovne podaným, nedomysleným a celkovo zle napísaným, že sa až čudujem, že si scenár celý napísal sám Nichols a nemá v tom prsty napríklad taký Lindelof. Inteligentná sci-fi, napínavý thriller a zaujímavé postavy sú tak nenávratne zničené, aby ich nahradilo niečo tak jednoduché a naivné až beda. Škoda, keby Nichols ostal po celý čas v rovine náznakov, točil malú nezávislú drámu/thriller iba s občasnými jemnými sci-fi prvkami a nepokúšal sa o niečo „veľkolepejšie“ pokojne by to v prípade Midnight Special stačilo, ale on nie. CELKOVO: 3* (6/10)

<< předchozí 1 2 3 4 10 19 28 37
Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace