maddy

Typický Derrickson s poctivou hororovou žánrovkou, ktorá síce v rámci jeho tvorby neprináša absolútne nič nové a neraz pripomenie ako Sinister (i keď jeho kvality nikdy nedosiahne), tak Deliver Us from Evil (miešaním hororu a krimi), ale práve vďaka tradične silnej réžií funguje presne tak ako má. Darí sa udržať ako správne špinavú atmosféru sedemdesiatich rokov, tak neustále napätie a oceňujem, že filmu sa vyhýba prakticky akýkoľvek humor. Tým pádom sa po celú stopáž drží v jednotnom tóne a servíruje ducharský horor mixnutý s ľahkou kriminálkou. Navyše s vynikajúcimi hereckými výkonmi všetkých zúčastnených - či už tradične výborný Ethan Hawke alebo sympatickí, nijako neotravujúci detskí hrdinovia vďaka ktorým film funguje aj po emočnej stránke. To, že sa tentoraz (s výnimkou dvoch/troch scén) Derrickson nesnaží vyslovene desiť by tak vôbec nevadilo. Čo zamrzí je fakt, že po scenáristiskej stránke sa nikto krátku poviedku od Joe Hilla nesnažil rozpracovať do celovečerného filmu a na Čiernom Telefóne to je jednoducho poznať. Je tu jeden nápad s únosom a vyzváňajúcim čiernym telefónom, ale to je prakticky celé. Chýba akékoľvek vysvetlenie prečo sa deje to čo sa deje, množstvo tém je načrtnutých (vzťah otca, minulosť matky), ale ďalej nijako rozpracovaných a v takto realisticky podanom, temnou krimi príbehu zamrzí aj rušivé konanie polície, hlavne v závere, kde sa polícia reálne čuduje aj tomu, že dom má pivnicu. Vo výsledku tak mierne sklamanie, hlavne po tých skvelých ohlasoch a prvotných recenziách, zároveň mi však imponuje fakt, že sme po dlhom čase dostali vážny horor pre dospelé publikum, ktorý nijako nemieri na teenegerov, ani neobsahuje žiadne neduhy súčasnej hororovej tvorby (pozerám na teba Netflix hororová tvorba), ktorá musí byť za každú cenu zatraceně cool. Preto sa nemám problém prikloniť k slabším štyrom hviezdičkám a bodaj by sa podobné hororové snímky rodili častejšie. CELKOVO: 7/10

Thor: Priemer ako Hrom a prvé vážne zakopnutie Marvel Univerza po štrnástich rokoch existencie. Čo je síce výkon v rámci celej Marvel filmovej frančízy rozhodne chvályhodný, bohužiaľ na štvrtom Thorovi už nie je veľmi čo chváliť a je priam dokonalou ukážkou všetkého čo nefunguje na filmoch v marveláckej Phase 4. Osobití režiséri síce dostali voľnú ruku, ale Marvel by nad tým všetkým chcel mať stále kontrolu a doručiť typický marvelovský produkt pre všetkých a tak je výsledok zakaždým iba polovičatý. Eternals chceli byť v podaní Chloe Zhao ukecaným meditačným sci-fíčkom a neklaplo to, Doctor Strange 2 v podaní Sama Raimiho zase hororovejšou komixovkou a tiež to neklaplo, a Thor 4 by chcel byť potrhlým sebaparodizujúcim úletom ako celá doterajšia tvorba od Waititiho a ukazuje sa, že podobne svojrázni režiséri si s typickou Marvel tvorbou pre celú rodinu až tak veľmi netykajú. Thor 4 je síce tým potrhlým sebaparodizujúcim úletom ako sa dalo od Waititiho po Ragnaroku čakať, je evidentné, že dostal omnoho voľnejšiu ruku, zároveň však nie natoľko, aby natočil tak svojský film aký by Waititi natočiť chcel. A tieto dva prístupy sa bijú medzi sebou. Namiesto sebaparodujúceho filmu tak dostávame skôr trápny film, kde humor funguje len minimálne (a to píšem ako niekto kto Waititiho tvorbu zbožňuje), kde sa postavy skôr strápňujú, nežby boli vtipné (podela sa preč ako charizma Chrisa Hemswortha, tak herecké schopnosti Natalie Portman, ktorá sa do podobných komixových filmoch skutočne nehodí) a podela sa preč aj akákoľvek osudovosť (emočne a príbehovo nefunguje Love and Thunder prakticky vôbec), a aj charizmatický záporák v podaní skvelého Christiana Balea je len ďalšou postavičkou, ktorá v priebehu úvodných troch minút (doslovne!) prekoná prerod z utrápeného rodiča na ultimátne zlo. No a nakoniec aj ten humor si vlastne film predstavuje tak, že tu otravne budú dvadsaťkrát za film bečať prerostlé kozľatá. Takto fakt nie ... všetko tu je na seba nahádzané bez ľadu a skladu až mi to svojím zúfalým pokusom byť za každú cenu rádoby cool pripomínalo nefunkčnú Justice League. A to určite nie je spoločnosť, ku ktorej sa chce Marvel zaradiť. PS: a keď si už myslíte, žeby film mohol mať odvahu aspoň v úmrtnosti postáv, tak nastúpia na scénu potitulkové scény, kde sa ukáže, že Marvel vie dementne zaradiť postavy do deja aj bez toho, aby ich potreboval ťahať z multivesmírov. Prakticky sú tu tak všetci večne živí, uf, kam sme sa to dostali, resp. kam Marvel tvorba smeruje, keď tu už do budúcna nemôže byť absolútne žiaden strach o ktorúkoľvek postavu. CELKOVO: 5/10

Najslabší Garland doteraz a komu sa zdalo divné Annihilation, tak ten nech to s Men ani neskúša, tu už Garland vyslovene zablúdil do tak fantasmagorických vôd, že to bežný divák nepoberie. Paradoxne ma Men bavil(i) viac v tej prvej polovici, kde sa zdanlivo nič zásadné nedeje, odhaľuje vzťah hlavnej hrdinky s jej bývalým a občas niekto chová divne. V tejto časti má Men solídnu atmosféru akéhosi indie folk-hororu, aj keď sa tu nič vyslovene hororové nedeje. Bohužiaľ stratil ma v záverečnej pol hodine, v ktorej sa stane surrealistickým hororom (napríklad po vzore Mother), kde sa ukáže, že Men nechce byť nijako naratívnym filmom s akýmkoľvek príbehom, ale skôr podobenstvom o ... no to už si musí pobrať každý sám. Každopádne mne samotná myšlienka a celý symbolismum o (veľmi zjednodušene napísané) feminizme neprišiel nijako podnetný, ale skôr divný za každú cenu bez ohľadu na to, že ani zďaleka neprezentuje tak objavnú myšlienku ako sa tvári jeho podanie. Ale popravde, prúser s celou myšlienkou som tušil už v úvode, kde je úplne lacno použitá metafora s jablkom. U Garlanda som čakal, že bude trochu inde, než s podobnými in your face metaforami. CELKOVO: 5/10

Z námetu necítim sa safe vo vlastnom byte, pretože na mňa z bytu oproti čumí nejaký úchylák nešlo vytrieskať viac, a Watcher sa ani o žiadnu originalitu nesnaží. Berie jednoduchý námet s jemným nádychom Hitchcocka a servíruje malý, jednoduchý, paranoidný, ale zato poctivý thriller, ktorý vďaka zrušnej ruke režisérky Chloe Okuno funguje tú hodinu a pol presne tak ako má fungovať. Darí sa mu predať ako tú paranoiu (vďaka sympatickej Maike Monroe v hlavnej úlohe, aj slušne obsadenému úchylovi), tak dusnú atmosféru (napr. scéna v metre), a aj keď sa počas tých 90 minút nedopracuje k ničomu objavnemému, tak rozhodne nenudí, ani nijako neurazí. Mať ešte o niečo intenzívnejší záver, pokojne by som zvažoval aj hviezdičku navyše. Takto však "len" poctivých CELKOVO: 6/10

Menej je niekedy viac. V štvrtej sérií sa zo Stranger Things stal seriál s prehnanými ambíciami, kde na desať minút dokonalých scén bohužiaľ pripadá šesťdesiat minút zbytočnej vaty. A kto bratom Dufferovcom povedal pri poslednej epizóde, že točia nový Interstellar (čo sa týka stopáže) nepochopím. Dve hodiny ničoho a nezmyselne konajúcich postáv na pol hodinu fantastických scén. Ťažko sa mi to hodnotí, pretože ten seriál vie ukázať kde je jeho sila, dopracovať sa k tomu však chce v Season 4 značnú dávku úsilia a trpezlivosti. Neviem prečo sme nemohli ostať pri cca 50 minútových epizódach z prvej sezóny, bolo by to dokonalé. Takto skôr priemer, pretože Season 4 je skutočne nehodná tých 13 hodín, ktoré si jej sledovanie vyžaduje. CELKOVO: 6/10 ... a záverečnú sezónu už plánujem vynechať.

Heist animák, u ktorého by som podľa premisy čakal, že bude značne pomrkávať aj na dospelé publikum a odkazovať na známe filmové gangsterky. Nestalo sa, no zároveň nie je fér niečo také vyčítať rozprávke. The Bad Guys majú fajn štylizovanú animáciu (nie hyperrealistickú, kde sa postavám hýbe každý chlp na tele, práve naopak), zábavné heist scény a občas aj správne trefný humor. Problémom je, že to je celé dejovo predvídateľné až beda a s pribúdajúcimi minútami čoraz jasnejšie, že v tomto prípade je zámerom cieliť skôr na to najmenšie publikum a tak sa The Bad Guys za sto minút vlastne nedopracujú k ničomu vyslovene zaujímavému. Som presvedčený, že deti sa budú baviť kráľovsky a to bolo určite cieľom filmu, ale ja ako dospelý, 30-ročný filmový fanda som predsa len už rozmlsaný animákmi s nejakým posolstvom. Pixar v tomto hrá jednoducho oveľa vyššiu ligu. CELKOVO: 6/10

Zločiny vykrádania sebasamého. Cronenberg sa po dlhej dobe vrátil k žánru (futuristický body horror), ktorý ho v 70. a 80. rokoch preslávil a v podstate sa jedná o presne tú zvláštnu, zvrátenú, značne divácky neprístupnú, ťažko uchopiteľnú, filozofickú nechutnosť, na ktorú sme u neho zvyknutí, bohužiaľ nie v tak silnom spracovaní na aký sme u neho zvyknutí. Crimes of the Future (nezamieňať s filmom rovnakého názvu od Cronenberga, nejedná sa o remake) opať ponúka zaujímavú myšlienku a odohráva sa vo veľmi zaujímavom svete, ktorý baví sledovať a odhaľovať jeho zákonnitosti. Na svoje si dokonca prídu aj fanúšikovia nechutností, ktoré tu určite niesú nijako prvoplánované a majú úplne opodstatnenie. Škoda, že podobný záujem ako o ten zvrátený svet v ktorom sa film odohráva sa Cronenbergovi nepodarilo vytvoriť aj o čokoľvek ostatné. Samotný dej je až príliš pomalý, bez potrebného emociálneho zapojenia o akékoľvek dianie na plátne/obrazovke, Cronenberg sa tentoraz nesnaží ani nijako napínať, ani desiť a dokonca ani v závere ponúknuť akékoľvek razantné myšlienkové vyznenie. Vo výsledku tak “iba” ten fascinujúci svet, ktorý prvú pol hodinku baví odhaľovať, ale ktorý sa v zvyšných 70 minútach nikam ďalej neposunie. Cronenberg prakticky vykráda po celý čas sebasamého a ponúka to isté čo v jeho iných filmoch, akurát s menšou razanciou a skôr dorazom na tie nechutnosti než čokoľvek iné. Je to škoda, pretože témy, ktoré sa tu riešia a svet v ktorom sa to odohráva sa priam ponúka na zaujímavejšie a intenzívnejšie spracovanie. Takto je však Crimes of the Future iba obyčajným súborom myšlienok a scénok, ktoré sme od Cronenberga videli už inde a neraz lepšie. CELKOVO: 5/10

Typický bezpohlavný produkt od Disneyho. Očakávania boli rozhodne oveľa vyššie, predsa len je to Obi-Wan, ktorého vidíme v Star Wars univerzu po XY rokoch. Finálny seriál je však skrz naskrz priemerným, nijakým produktom podobne ako Boba Fett. Nie vyslovene zlý, ale len úplne obyčajný, kde v epizódach sa po väčšinu času nič zásadné nedeje a keď som si predtým hovoril, že seriál o Obi-Wanovi nemôžem rozhodne vynechať, tak po zhliadnutí si rozhodne hovorím, že ak by som vynechal, nič zásadné by sa nestalo. Čo pre seriál s Obi-Wanom rozhodnie nie je dobrá vizitka. Celé to pôsobí ako také seriálové Béčko, ktoré natočili bez toho, aby sa ktokoľvek snažil, pretože vedeli, že to sa to volá Obi-Wan a tak na to fanúšikovia budú čumieť tak či onak, bez ohľadu na kvalitu. Škoda. CELKOVO: 5/10

Film o ovládaní emócií bez akýchkoľvek emocií a skutočné hovno vo filmografii Kosinskeho, ktoré tam bude smrdieť ešte veľmi dlho. Netflix tie sračky musí točiť snáď naschvál, inak si nedokážem vysvetliť ako jeden a ten istý režisér dokáže v rovnakom roku priniesť jeden z najlepších filmov (Top Gun) a zároveň jeden z najhorších, kde ani nepoznať jeho rukopis. Kosinskeho tvorbu zbožňujem a aj tie slabšie kúsky vynikali aspoň prvotriednym vizuálom. Spiderhead však pôsobí akoby to natočil no-name nímand, ktorý teraz vyšiel filmovú školu a je rád, že si pre Netflix môže natočiť svoj prvý film. Tomu filmu však nechýba iba Kosinskeho perfektný vizuál, on nemá ani nič iné. S potenciálne zaujímavým nápadom pracuje zaujímavo tak prvých desať minút a s pribúdajúcimi minútami je čoraz hlúpejší a v samotnom závere až nechcene smiešny. Je bez akejkoľvek práce s tempom, bez jednotnej atmosféry a ešte aj s hercami, ktorým pravepodobne nikto nepovedal v akom filme hrajú. Chris Hemsworth sa tvári akoby hral v komédií, zatiaľ čo Miles Teller akoby hral v najnapínavejšom thrilleri tejto dekády. A režisér zase, že točí osudové dramatické sci-fíčko, pritom ani raz nedokáže vzbudiť v divákovi záujem o jedinú postavu v príbehu. Zaradenie do žánru "akčný" už radšej ani nekomentujem, pretože buď som tie akčné scény omylom prespal alebo ma ten film tak unudil, že som na ne v zápätí zabudol. Neskutočne zbytočné a nudné B-éčko tváriace sa dôležito ako prd vo vetre, ale ktoré nemať slávne mená v kolonke herci a režisér, tak hravo zameniteľné s ktorýmkoľvek sci-fi thrillerom, ktorý si kúpite na DVD v Tescu pri pokladni za dve éčka.  CELKOVO: 3/10

Miestami fajn hlavne čo sa týka brutálnych vrážd a gore scén, ale inak nechápem čo viedlo Foo Fighters natočiť na staré kolená takúto brakovú hororovú blbosť. Pre hororových fanúšikov to nebude, pretože ako horor je Studio 666 len slabučkým odvarom lepších gore festov, mäsochisti už gore scény videli mnohokrát inde a v lepšom prevedení, ako komédia to je vyslovene trápne a nie vtipné, no a fanúšikov Foo Fighters to snáď musí až naštvať, pretože kapela sa tu iba zbytočne zhovaďuje, čoby Dave Grohl po päťdesiatke už fakt nemusel mať zapotřebí. Ale chápem, keď už nie sú peniažky z predaja albumov, tak nech kápne niečo ešte z Hollywoodu. Akurát fakt netuším pre koho malo byť toto v roku 2022 vlastne určené a je až hanba to pustiť (síce iba v US) do kín. CELKOVO: 3/10