maddy

maddy

Rong Ma Di

okres Bratislava
疯掉了 ... just a freak

homepage

41 bodů

Moje oblíbené filmy

  • poster

    Počátek (2010)

  • poster

    Město (2010)

    Bena Afflecka som doteraz ako herca nemal veľmi v obľube, preto som aj k The Town pristupoval dosť skepticky aj po viacerých nadšených ohlasoch. Po jeho vzhladinutí však skláňam Affleckovi všetku poctu! 150 minút, ktoré ani na jednu minútu nenudia. Inteligentný film s inteligentným scenárom vyvážený po každej stránke, či už trhillerovej alebo dramatickej, postavy prepracované do najmenšieho detailu s navyše vynikajúcimi hereckými výkonmi. Po Inception sa jedná o môj najväčší filmový zážitok roka 2010, a to som si už myslel, že ma tento rok nič neprekvapí. 5*

  • poster

    Silent Hill (2006)

  • poster

    Šílený Max: Zběsilá cesta (2015)

    „I live, I die, I live again!“ Bizarné, zbesilé a do každého písmena šialené. Neviem kto za to môže, neviem akou podivnou zhodou okolností to vzniklo a kto na niečo podobné odobril blockbusterový rozpočet, ale som mu neskonale vďačný. 70-ročný páprda, George Miller, totiž vyrukoval s redefiníciou akčného žánru v čase, keď už sa zdalo, že sme videli všetko. Nevideli! Oživil dávno zabudnutú značku, v ktorú už nikto nemal dôveru a dal jej toľko energie a vizuálnych nápadov, že popri nej bledne aj zabehnutá blockbusterová konkurencia. TOTO je to pravé akčné inferno, kde sa to celé dve hodiny iba reže, ale na rozdiel od napríklad takých Transformers, v ktorých to už po desiatich minútach nikoho nebaví, Mad Max čoraz viac pritvrdzuje, je čoraz nadupanejší, epickejší a nakoniec to je taká audiovizuálna paráda, že ju dlho, veľmi dlho nevyženiete z hlavy. Priznám sa, že som čakal veľa, ale stále som nebol ani minimálne pripravený na to, že ma Miller po všetkých tých Happy Feetoch a prasiatkach Babe doslovne rozmelie takto nekompromisným akčňákom. Bál som sa, že gradáciu dvojminútových trailerov nemôže v žiadnom prípade udržať, no Fury Road ich energickosť nielenže bez najmenšieho problému udrží, ale i hravo prekoná. Hlášky o tom, že to bude 2-hodinová naháňačka púštou v najmenšom neklamali, toto dvojhodinové non-stop besnenie má však hlavu aj pätu. Rovnako ako zaujímavá je akcia, ktorá nikdy nestratí na prehľadnosti, vo veľkej miere používa praktické efekty s prvotriednymi kaskadérskymi kúskami namiesto nadužívania CGI a ktorá sa nestihne ani raz opakovať (neustála obmena súbojov od boja jeden na jedného, cez naháňačku v obrovskej piesočnej búrke, až po súboj s protivníkmi na hompáľajúcich sa anténach), nedajbože nudiť je zaujímavé aj všetko okolo. Je to krutý, nekompromisný svet zobrazený len v náznakoch, ale s do detailu prepracovanými pravidlami (materské mlieko, väznenie žien za cenu zachovania populácie ...). Zostal v ňom iba boj o prežitie, kde sa uplatňuje heslo kill or be killed a v ktorom neexistuje jednoznačná definícia dobra a zla. Všetci sú, či už v menšej alebo väčšej miere mad a snažia sa prežiť za každú cenu. S tým súvisí aj R-kový rating, ktorý neťaží vyslovene z toho, že by sa tu dialo niečo výrazne brutálne (krv sa prakticky takmer nevyskytuje), ale z toho aké je to celé zvrátené. Zvrátené, ale pritom funkčné. Napriek tomu sa v ňom pohybujú fungujúce postavy, vzťahy medzi nimi a príbeh, ktorý je síce o naháňačke z miesta A do miesta B (a späť do miesta A), ale každý kto sa v ňom vyskytne má jasný motív. Na prvý pohľad pustý bezmyšlienkovitý akčňák sa tak nakoniec prejaví ako premyslená výprava s dejom, ktorý má aj presah ohľadom skazenosti tohto sveta a prekvapivo vyvolá i nejaké tie emócie, prípadne prekvapí úmrtím postáv. Skutočne sa mi ešte nestalo, že by som aj pri dvadsiatom-šiestom výbuchu v poradí mal zimomriavky, bol šokovaný z toho čo sa deje na plátne a ešte sa počas toho bál o každú jednu postavu. Áno, Mad Max je zbesilý, je intenzívny, je adrenalínový, extravagantný, zaprášený, nekompromisný, ale pre to všetko má svoj dôvod. Rozhodne nie je dokonalý – napríklad hudba od Junkie XL sa až príliš okato inšpiruje u Zimmera (bubny) alebo vo svojej predošlej práci na 300: Rise of an Empire, ale to nie je absolútne podstatné, keďže duní rovnako dobre, v pár scénach je badať priveľmi zbesilý strih a pri iných je zase zrejmé, že sa v štúdiu strihalo z podstatne dlhšej stopáže, ale to sú doslovne len sekundové momenty, nad ktorými sa ani neradno pozastavovať, keďže Mad Max: Fury Road je konečne blockbuster, na ktorý sa bude spomínať i za pár rokov a nevyšumí z hlavy hneď pri záverečných titulkoch. Napriek tomu, že ich má rád, tak pri ňom blednú všetky tie Marvelovky, Rýchle a Zbesilé jazdy a takmer všetky sci-fi/post-apokalyptické fláky, ktoré v poslednej dobe okupujú kiná, až tak, že po skončení projekcie som uvažoval nad odobratím dvoch hviezdičiek z hodnotení a to všetkým rad radom :-) Tu všetko šlape ako dobre namazaný stroj a je to jediný film, na ktorý sa do kina vydám dobrovoľne opakovane. Toto je jednoducho povinnosť vidieť na veľkom plátne s duniacim zvukom, pretože väčšie gule malo za poslednú dekádu máločo, ak vôbec niečo. Dúfam, že si to na seba zarobí a dostaneme celú trilógiu v režíjnom podaní Millera. A aj keby k nej nedošlo, každopádne vďaka, George! Takto sa oživuje dávno zabudnutá značka, ktorá do prvého traileru snáď už nikoho nezaujímala a do prvej projekcie nikto neveril, že si dokáže hravo zachovať ten drajv po celé dve hodiny. CELKOVO: 5* (10/10)

  • poster

    Temný rytíř povstal (2012)

    The Dark Knight Rises dokazuje, kde sú hranice súčasnej Hollywoodskej tvorby, niečo takto majestátneho, ale zároveň na vysokej filmárskej úrovni som posledných pár rokov nevidel a najbližších pár určite ani neuvidím. Som zvedavý na ďalší Nolanov samostatný projekt, ten chlap nemôže sklamať. Napriek drobným vytkám považujem Dark Knight Rises za blockbuster roka. CELKOVO: 5*

  • poster

    Mariňák (2005)

  • poster

    Agora (2009)

  • poster

    Říše slunce (1987)

    "I learned a new word today. Atom bomb. It was like the God taking a photograph." / Spielberg v najlepších rokoch. Po Schindler's List (5*) rozhodne jeho druhý najlepší film. Škoda, že napriek kultovému statusu je Ríša Slnka už mierne zabudnutá a od Oscarových akademikov nedocenená. Má totiž to všetky atribúty výborného filmu: Inteligentné – bodaj by aj nie, keď podľa oceňovanej knižnej-biografickej predlohy J.G. Ballarda; Veľkolepé – davové scény z Číny sú poctivá prvotriedna filmárčina, žiadne novodobé CGI; Emotívne – úplný záver si vystačí s jednoduchou krátkou, ale o to účinnejšou scénou bez slov; Dokonale nasnímané – maximálne prehľadná kamera ponúkajúca rozsiahle zábery; Precízne zrežírované – do najmenšieho detailu vystavený príbeh, každá línia s vedľajšími postavami opodstatnené a ani minútu nenudiaca stopáž dva a pol hodín; Vynikajúco ozvučené – John Williams vtláča obrazom od odľahčenej cez poriadne napätú atmosféru; a na záver samozrejme prvotriedne zahrané – to čo predvádza, vtedy ešte len 13-ročný, Christian Bale je jednoducho neuveriteľné (rozhodne najlepší detský výkon vo filme), navyše mu bravúrne sekunduje John Malkovich (až doteraz u mňa nie veľmi obľúbený), vďaka ktorým majú postavu dušu a zžijú sa s divákom. Zaujímavé je, že sa filme ani po tých vyše 25 rokov vôbec nepodpísal zub času ako pri iných kultoch. Škoda, že sa do takýchto námetov Spielberg nepúšťa aj v dnešnej dobe a namiesto toho nám servíruje síce precízne zrežirované, ale neuveriteľne uťahané, až nudné filmy typu Lincoln.

  • poster

    Muž z oceli (2013)

    Man of Štýl. V DC Comics na to idú výrazne pomalšie ako strmhlavý Marvel, ale za to o to kvalitnejšie. Po bezchybnom Dark Knightovi prichádzajú s ďalšou renovovanou a svojráznou adaptáciou. So špičkovým tímom za chrbtom. Christopher Nolan (Dark Knight Rises, Inception), ktorý dokáže aj komixovému filmu a blockbusteru vtisnúť požadovanú dávku reálnosti, inteligencie v úlohe producenta a Zack Snyder známy tou najefektnejšou akciou (300, Dawn of the Dead, Sucker Punch, Watchmen) v úlohe režiséra = tím snov, ku ktorému sa ešte pridáva zaujímavý scenárista David S. Goyer (Dark City, Blade). Lepšiu zostavu pre „komiksovku“ si snáď ani nie je možné priať. „Superman“ (ako ho vo filme prakticky ani nenazývajú) tú zmenu nevyhnutne potreboval, aby bol pútavý aj v súčasnej dobe. Oprostil sa od akejkoľvek naivity predošlého zobrazenia tohto ikonického super hrdinu (či už Christophera Reevea alebo Brandona Routha), od patetickosti a komornosti neúspešného Singerovho restartu Superman Returns spred siedmych rokov (ktorý mal dokonca o pár miliónov vyšší rozpočet, ale pôsobí len ako chudý príbuzný), aj od zastaraných trademarkov ako červené slipy, oslabujúci kryptonit a vykročil smerom v podstate k čistokrvnému akčnému Sci-Fi. Po prekvapivom takmer 20 minútovom akčnom úvode na planéte Krypton, ktorý brúsi až do žánru dobrodružného fantasy, nastupuje prvá polovica filmu, ktorá najviac evokuje Nolanovu prácu s Batmanom. Na rozdiel od hravých Avengers alebo Iron Manov sa sústreďuje na neblahý osud nepochopeného super hrdinu zmietaného dilemou o používaní svojich schopností. Retrospektívou pretkaná prvá hodina si drží vynikajúce svižné tempo vďaka nápadu flashbackov, resp. nechronologickému rozprávaniu, nakoľko divák len „povinne“ nečaká kým uplynie tradičný úvod detstva super hrdinu, ale je neustále atakovaný ďalšou akciu a posunom príbehu. Dej je striedaný putovaní už dospelého Kal-Ela za svojim pôvodom, poznávaním svojich schopností (už nelieta len preto lebo chce, ale vyžaduje si to aj značné úsilie) a je v nej badať najviac emócii (rozhovory s adoptívnym otcom, ktorého stvárňuje vynikajúci Kevin Contner alebo scéna s tornádom). Na scénu sa medzičasom dostávajú známe vedľajšie postavy na čele s Lois Lane, ktorú už nie je tá naivná reportérka, ale skutočná žena činu. Jej romantický vzťah s Kal-Elom je len letmo naznačený a na nejakú tradičnú rolu utajeného reportéra Clarka Kenta s okuliarmi v redakcii Daily News tu nie je čas. Všetci herci odvádzajú špičkovú prácu, viac ako dych berúce herecké výkon pri nich ide skôr o prvotriedny kastingový výber, kde im postavy veríte po pár sekundách. Či už je to múdra prenášajúci Russell „Gladiator“ Croww, citlivá matka Diane Lane alebo muskulatúrou nabitý Henry Cavill, ktorému bola rola Supermana priam súdená. Po takmer až hororovej scéne s prerušením vysielania a príchodom Generála Zoda (výborný Michael Shannon v netradičnej úlohe) nastávajú pravé akčné orgie. Snyder naservíroval tú najpompéznejšiu, najveľkolepejšiu akciu, pri ktorej aj Transformers 3 a záverečný súboj v Avengers pôsobia ako nezáživná konverzačka. Pojem „finále“ tu tvorí takmer 3/4 stopáže a povyšuje zmysel tohto slova na nový level. Megafilm s neuveriteľným tempom, na ktorý jednoducho nemôžete byť dostatočne pripravený. To aké pompézne-veľkolepé-neutíchajúce-epické-akčné sci-fi Snyder vytvoril je ťažké opísať slovami. Tu sa mlátia bohovia a vtedy vybuchujú od cisterien a benzínových púmp cez zapadnuté americké mestečká - Smallvile (neškodný Thor sa má čo učiť ako spraviť poriadku „malomeštiacku“ bitku), veľkomestá s nespočetným počtom padajúcich mrakodrapov až po celé planéty. Pritom však Man of Steel ani na sekundu nestratí nič zo svojho krehkého feelingu, osudovosti a fungujúcich emócii, pretože daná digitálna deštrukcia neslúži len ako prehliadková atrakcia, ale Man of Steel pristupuje k deji na letný blockbuster o niečo prepracovanejšou formou . Silný príbeh o strete dvoch rozličných svetov neslúži len ako pozlátko, ale každý čin, každá akčná scéna má svoj význam. Postavy sú sympatické a ich osud Vám nebude ukradnutý. Adrenalínový pedál je jednoducho zašliapnutý na maximum po celý čas a nehrozí otupelý akčný stereotyp (ako napr. v spomínaných Transformers 3). O priam dokonalom hudobnom doprovode osvedčeného Hansa Zimmera ani nehovoriac. Ten síce variuje niektoré motívy z Dark Knight (mnohopočetné bubny), ale sláčikovou melódiou sa mu podarilo vytvoriť jeden majestátny orchestrálny soundtrack. Na toto zbesilé tempo netradične zvolená kamera plná digitálnych zoomov a odleskov, ktorá dokáže byť stále maximálne prehľadná je už len čerešničkou na tom najchutnejšom koláči. O prvotriednych CGI efektoch sa pri pohľade na záverečné zborené mesto a prelet medzi mrakodrapmi nemá význam baviť. Nastáva začudovanie, že tento film nestál pol miliardy, ale „len“ štvrť. A to tento komentár píše človek, ktorý Supermana považoval doteraz len za zastaranú komixovú figúrku (bohužiaľ z časti to bude tým, že som bol odchovaný na zbytočnom televíznom seriály Louis & Clark z 90. rokov) a prvé upútavky považoval za pomerne nevýrazné. Nakoniec sa u mňa Man of Steel stal prvým filmom, na ktorý som síce nečakane, ale bez najmenších pripomienok bol v kine dva krát a hneď dva dni za sebou (bohužiaľ v pomerne nevýraznom 3D). Dostáva sa na vrchol pomysleného rebríčka najlepších sci-fi snímkou tohto roka (kde som pôvodne myslel, že bude kraľovať Oblivion, ktorému doteraz ani Star Trek Into Darkness nestačil) a bez najmenšej pochybnosti aj na vrchol najlepších blockbusterov roku 2013. Nič síce nie je bez chyby, takže pár nevýrazných sa ich nájde, ktoré však nemajú najmenší efekt na prvotriedny zážitok a tá majestátnosť ich hravo prehluší, tak že si v závere na nich ani nespomeniete. Najväčšou chybou tak ostáva to, že tento 143 minútový film netrvá minimálne o hodinu dlhšie. Uplynie totiž rýchlejšie než polhodinová epizóda seriálu a pomedzi neutíchajúcej akcii by som pokojne privítal pár citlivých scén navyše s Clarkovým detstvom. CELKOVO: 5* (10/10)

  • poster

    Carrie (1976)

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace