maddy

Neprekvapivo, keďže sa točilo naraz, to isté čo A Child of Fire, akurát tam kde akotak bavil prvý film v prvej hodine (i keď slovo baviť sa v spojitosti so Snyderovou réžiou stáva pomaly urážkou) a absolútne sa rozpadla v druhej akčnej hodine, pri The Scargiver to je presne naopak. Prvá polovica je doslovným utrpením, kde dostávame absolútne zbytočné flashbacky všetkých postáv, ktorých mená si po predošlom vyše dvojhodinovom filme nikto nepämatá a ktoré sú divákovi úplne ukradnúte, nehovoriac o tom, že dej vôbec nikam naposúvajú a jedine čo sa tu deje je, že sa v slow-motion kosí obilie. A v druhej hodine dostávame non-stop akciu, ktorá je oproti prvej časti o niečo viac zaujímavá, trochu lepšie natočená a nepadajú z nej oči z očnej buľvy až rovno na zem kvôli otrasnému CGI, ale pri tomto filme to je aj tak ako schváliť mŕtveho za to, že nedýcha. Inak sa totiž jedná o ďalší sci-fi marazmus, ktorý sa chce silou mocou tváriť ako veľkolepá sci-fi sága, ale pôsobí iba ako nechcená paródia na veľkolepé sci-fi. Chyby z jednička sa tu tak opakujú do bodky presne (opäť neprekvapivo, keďže sa točilo naraz), takže tu máme zase svet, ktorý nebude nikoho zaujímať; s postavami, ktoré si za tie vyše dve hodiny diváka nijako nezískajú ani po druhý krát a s príbehom, ktorý pôsobímň akoby ho napísal desať ročný chlapec nadšený do sci-fi a ktorý navyše nevie čo má filmové dielo obsahovať, takže si odškrtnite aj akúkoľvek prácu s tempom, gradáciou, napätím a vlastne všetkým čo film robí filmom. Ako som napísal pri jednotke, je to len sci-fi Céčko s Ačkovým rozpočtom natočené režisérom Béčkových schopností. A verím, že toto by aj AI vygenerovala lepšie než natočil Snyder. Po posledných štyroch Snyderových filmoch už vážne váham, či mu nabudúce dám ako režisérovi šancu. Kedysi skvelý režisér Dawn of the Dead, Watchmenov alebo Man of Steel je posledných desať rokov tak zalezený vo vlastnej prdeli, že už neviem, či sa odtiaľ môže niekedy dostať a natočiť niečo dobré. CELKOVO: 4/10

Sydney Sweeney môže byť hravo vyhlásená za novodobú scream queen pre dvetisícdvatsiate roky, hlasivky na to má ... už len si zahrať v nejakom skutočne dobrom horore. Immaculate síce nie je horor hodný zatratenia a v spleti podpriemerných kúskov, ktoré tento rok zatiaľ smerovali do kín (Night Swim, Baghead, Imaginary) sa jedná o ten najlepší kúsok, ale to len preto, lebo konkurencia nie je vôbec silná. Inak je to pomerne štandardný horor, u ktorého najviac zamrzí hlavne nevyužítý potenciál a zmätočné uchopenie, kedy sa ten horor miestami tvári ako slasher so značnou dávkou gore, inokedy ako ducharina, chvíľu ako Exorcista a v závere ako variácia na Rosemary's Baby, no nikdy nedostane vlastný ksicht a skôr pôsobí ako sled scén, ktoré niekto pozliepal dohromady a ktoré sa nakoniec dopracujú k nejakému fukčnému a intenzívnemu finále, ale aj to vyvrcholí úplne do prázdna. A presne taký je celý film, pomerne prázdny, aj keď nijako zle natočený. Na zakrvavenú Sidney Sweeney je však príjemný pohľad. CELKOVO: 6/10

Po tých skvelých ohlasoch zo zahraničia nakoniec pomerne sklamanie. Late Night with the Devil je síce dobrým filmom, no nie veľmi vďačným hororom. Režisérske duo Cairnesových dokáže priam dokonale vystihnúť atmosféru televíznych late night interviews zo sedemdesiatich rokov a držať sa konceptu po celú stopáž, takže Late Night with the Devil pôsobí čo sa týka námetu dostatočne zaujímavo a originálne, navyše s perfektným Davidom Dastmalchianom v hlavnej úlohe. Avšak čo sa týka hororovej časti, čakal som niečo odvážnejšie, atmosférickejšie, nápaditejšie, akékoľvek. Late Night with the Devil má však za hodinu a pol dohromady dve hororovejšie scény a ani tie nijako nešokujú, práve naopak sú podané pomerne obyčajne. Vo výsledku tak nie zle koncepčne pojatý film, ale pomerne slabý horor. Ako taká neškodná, osviežujúca, nízkorozpočtová žánrovka síce v spleti tých podpriemerných, generických hororových kúskov, ktoré v dnešnej dobe smerujú do kín poteší, ale čakať tu na poli žánru čokoľvek zásadné by bolo chybou. CELKOVO: 6/10