gumolit

(1001)Originálne umelecké dielo, desivé aj nežné „Let the Right One In“ je vo svojej podstate sladký príbeh o dospievaní, ktorý je taký jedinečný a odlišný, že jednoducho vzdoruje kategorizácii. V tomto švédskom filme, adaptovanom podľa knižného bestselleru Johna Ajvide Lindqvista, sa režisér Tomas Alfredson odvážil zmiešať rozkoš a bolesť spôsobom, ktorý je desivý aj nežný. "Let the Right One In" má dej, ktorý, aj keď odhaľuje niektoré tajomstvá už na začiatku, je najlepšie nechať to ako prekvapenie.Vedľajšie obsadenie je úplne oddané rozprávaniu, pretože sa točí okolo rozkošného mladého páru, ktorého výkony konkurujú tomu najlepšiemu, čo som kedy u hercov tohto veku videl. Nevinnosť a zraniteľnosť Hedebrantov Oskar jednoducho film obdivuhodne nesie na svojich malých pleciach. Herečka Leandersson k nemu pasuje scénu po scéne, riadok po riadku a z výsledku mi doslova behali zimomriavky. Produkčné hodnoty sú hviezdne, so všetkými technickými aspektmi, osvetlením, originálnou hudbou Johana Soderqvista a kinematografiou Hoyte Van Hoytemu. V dokonalej synchronizácii vzniká hitchockovský príbeh, ktorý nejakým spôsobom vnáša lásku a svetlo do tej najtemnejšej drámy, akú si možno predstaviť. Tomas Alfredson vytvoril skvelé umelecké dielo, pri ktorom som krútil hlavou s úžasom.

(1001) My sme, áno, sme tí, ktorí sa pozerajú bez toho, aby skutočne videli, a Michael Heneke, skúsený  režisér, to vie. Paranoja a zodpovednosť vo filme, ktorý je rovnako dráždivý ako brilantný. Dokonca aj úvodné titulky, drobné písmo, zatiaľ čo kamera, stále, veľmi nehybne, hľadí na príbytok vyššej strednej triedy. Intelektuálne hitchcockovské cvičenie geniálneho režiséra, ktorý sa miestami zdá, že sa hrá sám so sebou. Pravdepodobne to robí s vedomím, že hľadáme a testujeme svoju vytrvalosť bez toho, aby sme sa naozaj zaujímali, či sme s ním alebo proti nemu. Verím, že by netoleroval našu ľahostajnosť, ale to nehrozí. Láska a nenávisť. Obdiv a výsmech. A skvelí herci plus úplne divný koniec.

Úžasné. Majstrovské dielo.Proste úžasné. Po všetkých seriáloch o drakoch a kráľoch, prsteňoch, seriáloch v  vzdialenej galaxii či naposledy o opakovanom klišé apokalypsy nakazenia vírusom mi prišla séria z pera skvelého scenáristu a režiséra Taylora Sheridana ako balzam na dušu.  Yellowstone som síce ešte nevidel, ale vraj je dobré začať s touto minisériou. Bol som emocionálne unesený. Chytilo ma to a držalo celý čas. Toto musí byť ocenené ako najlepšia miniséria na Emmy za rok 2023. Mala by ju tiež udeliť  Isabel May( neuveriteľná podoba s Jennifer Lawrence)  za najlepšiu herečku, Sama Elliotta za najlepšieho herca,  country spevákov Faith Hill za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe a Tima McGrawa ako najlepšieho herca vo vedľajšej úlohe. Celé obsadenie by malo byť ocenené ako najlepší súbor. Vyhrať by mal aj scenár či hudba. Táto miniséria nebola naozaj nič ako úplná dokonalosť a realizmus. Veľmi stručne napísané ale taký bol vtedy skutočný život. Násilný. Áno, ale chodníky migrantov smerujúce na západ neboli radostnou jazdou, ale extrémnou výzvov. Samozrejme musíte byť aspoň trošku fanúšik filmov z Divokého Západu alebo skôr dramatického života v ťažkých časoch inak sa možno nechytite. Zbytočne sa nejako rozpisovať o deji, scenárista a režisér Taylor Sheridan patrí medzi to najlepšie čo máme v Hollywoode o tom niet pochýb. Vrelo odporúčam túto show a budem ďalej pokračovať s 1923 a Yellowstone. HODNOTENIE 10/10

Asi  presne to, čo od názvu očakávate Prekvapením na tohtoročnom udeľovaní cien Akadémie je film režisérov Dani Brothers, ktorý má až 11 nominácii. Pre niekoho to je záhada, pre mňa trochu tiež. Kritiky na film sú buď veľmi zlé, alebo veľmi dobré. Aký je vlastne tento ,,veľmi divný film možno najväčší mindfuck film aký existuje,,? No pravdu povediac ani sám neviem ako vôbec niečo k tomu napísať, je ťažké to hodnotiť. Ale ak sa niekedy Oscary rozhodnú udeliť cenu za „Najvýstižnejší názov filmu“, tento film 100% získa môj hlas.Vo svojom jadre má Všetko všade a naraz celkom známu premisu, kde naša ženská hrdinka zrazu vo svojom každodennom živote zistí, že žije v multivesmíre a má moc zabrániť zničeniu všetkého, ako ho pozná. To, čím tento film vyčnieva od svojich rovesníkov, je ohromujúci záväzok filmárov skutočne ukázať divákom, ako vyzerá, znie a cíti sa nekonečné množstvo vesmírov z pohľadu postavy, ktorá je v ňom chytená. Úprimne som veľmi rozporuplný ohľadom tohto filmu. Na jednej strane som v absolútnom úžase nad tým, čo tento film dokázal dosiahnuť, pokiaľ ide o surový vplyv na divákov prostredníctvom totálneho zmyslového útoku. Je to bezpochyby jeden z vizuálne najodvážnejších a najkreatívnejších filmov, aké som za dlhú dobu videl, s nekonečným množstvom šialených akčných sekvencií plynúcich z jednej scény do druhej. Príbeh skutočne ide na maximum s využitím multivesmírneho kontextu na vytiahnutie každého vtipu, ktorý si dokážete vymyslieť a ktorý nedokážete vymyslieť, pričom často vykúzlite desiatky rôznych scénok v priebehu jedinej minúty. Na druhej strane, niečo, čo som naozaj ocenil, je, že pod všetkými tými závratnými okuliarmi sa skrýva aj veľmi úprimný a dojímavý príbeh o rodine a živote pre láskavosť. Čo film vyčerpáva, je jeho strihová arogancia pri prezentácii počas väčšiny behu, čo plne uznávam, že ide o pointu a ktorú mnohí iní nebudú cítiť ako problém. Prvú hodinu som si ten zbesilý štýl poriadne užil, ale potom sa ten nemilosrdný útok začína opotrebovávať a trochu sa opakovať. Niektoré vtipy sa mi tiež nepáčili, ktoré súvisia so štýlom prezentácie, kde sa náhodné bizarné veci dejú takmer nezmyselne jedna za druhou kvôli prítomnosti multivesmíru, vďaka čomu majú pocit, že pozerajú kompilácie meme klipov na YouTube. - chvíľu smiešne, ale potom to začne škrípať. Film sa mi páčil viac smerom k poslednému dejstvu, kde sa zameral späť na postavy a ich vzťahy. Aby som to zhrnul, Everything Everywhere All at Once plne využíva potenciál svojho titulu tým, že poskytuje netradičný zážitok, ktorý je navrhnutý tak, aby zmýlil a pohltil divákov v tom, čo by mohlo byť najbláznivejším multivesmírnym filmom v akejkoľvek časovej osi alebo vesmíre. Vždy oceňujem, keď majú filmári guráž a odvahu držať sa a realizovať svoju víziu bez kompromisov. Čo sa týka hereckých výkonov len tak v skratke. Michelle Yeoh je stále skvelá v tomto filme, až asi na hranici svojich hereckých schopnosti. Veteran a legenda James Hong sklamať ani nemôže ani na ploche pár minút. No najviac ma potešil návrat herca Ke Huy Quan známeho ako malého Shortyho zo série Indiana Jones, ktorý i napriek dlhoročnému restu vo svojej fimografii dokáže zaujať. Jamie Lee Curtis naopak mi prišla trochu zbytočná aj keď pre ,, príbeh,, dosť potrebná.  Na záver musím opäť povedať že bratia Daniels prekvapili.  Nie všetko vo filme úplne funguje, ale môžete sa spoľahnúť, že je jedinečny a zanechá trvalý dojem. Pre bežného diváka určite nie, pre filmových fanúšikov ktorý vedia oceniť filmové umenie a prácu určite áno. HODNOTENIE 7/10

(1001) Tieto francuzske avantgardné hlúposti som nikdy nemal rád.

(1001) Bohužiaľ pre mňa najslabší Vintetberg ale na druhú stranu dráma je silná ako vždy u neho až zarážajúca. Ako inscenácia to funguje, ako divadlo určite no ako film to na mňa nezaposobilo.

Cate Blanchett je neuveriteľná. Tár je silný film. Hustý dialógmi a emocionálnou silou. Dostať sa do neho ale je tiež trochu zložité a pre bežného diváka to môže byť príliš veľa a nezvládne to určite. To je však škoda. Musím sa priznať že pri celkovej dĺžke skoro troch hodín som mal aj ja čo robiť aby som nezaspal, no posledná hodina je vrcholom a hereckým majstrovstvom  Cate Blanchett. Lýdia je uznávaná koncertná dirigentka. Úvodná montáž nás zavedie do živého rozhovoru s New Yorker, ktorý predstavuje jej doterajšie úspechy. Na začiatku je Tár trochu pomalší snímok, no herci to zachraňujú. Ľudia často nepochopia úlohu dirigenta a zredukujú ju na niečo takmer zbytočné. Režisér a spisovateľ Todd Field to vie a necháva divákovi spustiť úvodným rozhovorom,  ktorý nám predstaví nielen hlavnú postavu ,ale aj svet klasickej orchestrácie a jej interpretáciu. Na vrchole svojej hry, existuje veľa obdivovateľov, verejných aj profesionálnych. Ako  miestnosť plná nervóznych študentov na Juilliarde, ktorí tiež cítia hnev  nekompromisných názorov dirigentky.  Dáva tam zo seba veľa, je si taká istá, ako sa zdá, a keď sa všetko zdá také dokonalé a kontrolované,  príde to čo nevidíme. Tieto potenciálne trhliny sa prejavujú cez Francescu (Noémie Merlant), je to asistentka. Zdanlivo je podriadená, je zjavne zasvätená do nejakej slabosti, môže to byť slabosť, alebo naopak. Aj partnerka Sharon (Nina Hoss) je krehká a v Tárovi vyžaruje nežnosť, ale je v tom niečo iné. Je jasné, že Tár si chce udržať svoje postavenie a  moc.  V prípade potreby až nemilosrdne. Tieto osobné momenty však skutočne pomáhajú plynulosti tohto filmu. Hoci sú mierne pochmúrne, sú závanom čerstvého vzduchu v Tárovom strohom svete. Však je to krásny svet. Izby sú obrovské s modernistickými líniami a nenápadnou majestátnosťou. Ocitáme sa stratený v týchto priestoroch, keď aj Tár začína upadať na dno. Bol však potrebný nepreniknuteľný domýšlavý trojhodinový pôžitok? Povedal by som, že nie aj áno. Je to pomaly horiaca dráma. Tá sa ani tak nerozvinie, ako skôr jemne skĺzne do tmy. Vyžaduje si proste vašu pozornosť. Blanchett je neuveriteľná. Je to výbušný výkon. Neskutočne podmanivý. A čudoval by som sa keby ocenenie nezískala bol by to už jej tretí Oscar. No však uvidíme. 3 hodiny je síce fakt veľa no ak budete   pripravení  a trpezliví,  budete odmenení intenzívnym zážitkom z filmu. HODNOTENIE 8/10

Nominácie až na deviatich  Oscaroch na nový film režiséra Martin McDonaght temnú a depresívnu drámu The Banshees of Inisherin (2022) mi po jeho zhliadnutí trochu príde prehnané.  Akokoľvek tento film obdivujem, trochu ma nudil. The Banshees of Inisherin je pre mňa niečo ako  Power of the Dog z roku 2022. Film, ktorý môžem oceniť pre jeho technickú brilantnosť, nádherné prostredie, fantastické výkony a zaujímavé nápady. Je to film, ktorý obdivujem, ale nemôžem povedať, že by som si ho naozaj užil. Možno to nie je fér, no na Banshees sa mi páčilo veľa veci. Výkon Barryho Keoghana v úlohe plachého Dominica a herečka Kerry Condon sú pre mňa naozaj zaujímavejší než titulné hlavné postavy.  Farrell a Gleeson sú klasicky skvelí, ale úprimne, ani jeden ma až tak nezaujal  (a pre mňa bol Farrellov najlepší výkon roka v Batmanovi). Film vám skutočne dáva pocit pochopenia ostrova (mesta?) Inisherin, nádherného malého miesta so zvlnenými zelenými kopcami, rozoklaným pobrežím a tiesnivým pocitom izolácie. Kostýmy sú perfektné, výprava skvelá a dokonca aj scenár je naozaj silný. Existuje niekoľko  momentov, keď sa nahlas zasmejete (a tiež niekoľko „nepredvídateľných“ momentov, pri ktorých  prevraciate oči). Ale...pri tom všetkom, a úprimne povedané, vo väčšine McDonaghových filmov zostáva pocit odstupu. Páči sa mi vidieť tento film ako alegóriu na predmoderný prístup k duševným chorobám (je to jemnosť témy, ktorá sa nesie celým príbehom) a ako zobrazenie toho, ako by to bolo chápané v spoločnosti, kde to tak naozaj nie je. Všetko ostatné, symbolicky a tematicky, mi pripadá trochu naťahované. Dobre, áno, Írska občianska vojna bola zlá...ale robiť to ako náhodný prejav násilia a nie ako výsledok skutočných politických nezhôd sa javí ako taký „umelecký“ pohľad na konflikt. Nie je tu ani, povedzme si úprimne, žiadna skutočná zápletka. Film kráča s rovnakou domýšľavosťou, aká bola predstavená na začiatku, nič viac a nič menej. To nie je zlá vec a verte mi, nevadia mi pomalé príbehy, no nemôžem sa ubrániť pocitu že to ubieha strašne nudne. Na záver, áno je to obdivuhodný film, no nie je nijak zvlášť zábavný, hlboký ani nezabudnuteľný.  Režisérov film so spoločnými hercami V Bruggách si pamätám dodnes a mám ho rád, no na tento bude ešte asi treba čas a to potrvá. Ako dopadne na udeľovaní cien som zvedavý no z tých 9 nominácii jednej určite fandím . HODNOTENIE: 7.5/10

S odstupom času môžem povedať že Povolenie zabíjať je úplne netradičný Bond a to je na ňom to skvelé. Dalton je viac akčnejší, vtipný skoro vôbec, pije dokonca Budweiser a milostné aférky skoro žiadne. Daltonov Bond je hlavne temný a pomstychtivy za smrť svojich priateľov. Zaporak je jeden z najhorších z celej série, mŕtvol a brutálnych vrážd najviac. Povolenie zabíjať je aj odkazom na Kurosawowho Osobného strážcu, ktorý si všimnúť môžu len filmový fajnšmekri. No a vynálezca Q má najviac priestoru v celej histórii bondoviek a to mi pridá spolu s titulnou skladbou od Gladys Knight tú bodku naviac.

(1001) Pre filmových fajnšmekrov  absolútne skvelá dráma Ian Holm v úžasnej roli. Absolútne zabudnutý film, no až tak výborne spracovaná depresia počas celého snímku, že som sa chytal až za hlavu a nejaká tá slza skutočne vytiekla. Mrzí má že na plno takýchto tipov filmu sa zabúda.