`barocco

`barocco

Roman Baca

Velká Británie

2 body

Moje komentáře

od nejnovějšíchpodle abecedypodle hodnocenípodle roku vzniku filmu
1 4 6 8 9 10 11 následující >>
    • 18.10.2008  18:36

    Vylet Mr. Beana do Ameriky ma nezabavil tak ako jeho neskorsi vylet na Francuzsku rivieru, avsak ani tu nic nezostal Rowan Atkinson, uz desatrocia hrajuci v mnohych klasickych britskych televiznych filmoch dlzny svojej uchylke pre postavu Mr. Beana ktoreho televizna verzia obehla snat cely svet.... Skoda ze uloha Peter MacNicolovi staby sekundanta pre blaznive kreacie Mr. Beana velmi nesadla. Film tiez ukazuje ze ponatie americkej a europskej komedie je ine, preto sa mi zda novsia eropska verzia stvarnenia Mr. Beana na filmovom platne daleko lepsia a sviznejsia ako tato americka, hoci tocena britskym reziserom avsak pod americkou produkciou....

    • 18.10.2008  18:09

    Dobry namet, dobre napisany scenar, vyborny vyber hercov a pohodova rezia robia z tejto sviezej romantickej komedie nabitej hlaskami a forikmi film ktory dokaze nielen zabavit ale aj pohladit na dusi. Brendan Fraser ako naivny Adam je neuveritelne presvedcivy a spolu s Alicia Silverstone ako Evou tvoria vybornu dvojicu Film u nasich divakov isto drzi aj velmi dobry cesky dabing aj ked niektore slovne hracky sa predsa len nedali prelozit a tak napriklad forik ked sa Adam dozveda od Evy ze spolubyvajuci je gay, Adam reaguje bez probelmov: to je prima... nam ostal tak trocha zastrety. Slovko gay v anglictine povodne znamena totiz aj vesely, culy, rozpustily... Zaujimavy a obzvlast vystizny kometar: Sportovec

    • 18.10.2008  18:06

    Tento film vlezie az do morku kosti, ci sa uz samotny film paci alebo nie. Tarantino a spolu s nim par filmovych hviezd v tej najlepsej forme.

    • 18.10.2008  18:02

    Pre mna stale nanovo pozeratelna romanticka komedia ktora sice v zavere trocha straca dych ale to co predvadza Mel Gibson je fantasticke. Melova snat najkomickejsia uloha v jeho kariere.

    • 18.10.2008  17:56

    Exhibicia akcie, od zaciatku az do konca filmu. Hladat v tomto snimku nieco zmysluplnejsie je ako pytat sa dietata preco sa chce vozit na husenkovej drahe. Roller Coaster na urovni jarmocnej zabavy s vrchnym cirkusakom Jason Stathamom....

    • 18.10.2008  17:17

    Tento Jakubiskov film na scenar Petra Kovacika je vlastne zostihany povodny televizny serial. Podobne ako pri Tisicrocnej vcele pri ktorej bola tak isto zadavatelom Slovenska televizia je 212 minut serialovych zostrihanych na 143 minut aby sa dosiahla dvojprogramova filmova dlzka. Videl som obe verzie a zda sa mi ze zostrihanie predsa len ubralo z celkovej atmosfery pribehu. Aj napriek mnohym chybajucim scenkam film Nevera po slovensky sa stal po rokoch uz klasikou ktoru si vzdy rad pozriem. .Lesnych robotnikov hraju menej znami herci z vtedajsieho Martinskeho divadla. Okrem vyborneho Milana Kissa tu pre mna exceluje Anton Tron ktory hra Jasteriaka a samozrejme tiez Otto Lackovic (pre ceskych divakov znamy skor svojim hlasom kedze vo Winetuovkach daboval zvacsa zaporakov (v cestine, samozrejme)) ako Polesny. Zaujimava je mala uloha najznamejsieho ceskeho kaskadera a herca neherca Zdeněka Srstku. A najoblubenejsia hlaska? Ty si zbila nasho milacika? PS: Predsa len ale serialova neskratena verzia je lepsia... PS2: Dost ma prekvapilo hodnotenie niektorych prispievatelov, Juraj Jakubisko a jedna hviezdicka, takmer na hranici ODPADU? To snat nie...

    • 18.10.2008  17:16

    To co sa podarilo Jakubiskovi a Jarosovi (scenar a povodna predloha) v postnormalizacnom filmovom obdobi nema v historii tedajsieho ceskoslovenskeho filmu obdobu. Ked zobereme do uvahy ze zhruba za desat rokov od zaciatku "normalizacie" ktora zacala rokom 1971 vzniklo v Ceskoslovensku cez 600 filmov, (rocne sa v tej dobe tocilo len Cechach 30-50 filmov a cez desat na Slovensku) neda sa ani jeden co do vizualnej, rozsahovej ci produkcnej stranky s Jakubiskovou Tisicrocnou vcelou porovnat. Prevladali v tej dobe dnes uz tradicne a samozrejme niektore z nich aj kvalitne ceske komedie ktore sa hraju dodnes, filmy pre deti z ktorych niektore sa stali doslova kultovymi ale ostatok boli zvacsa nevyrazne a divackeho zaujmu pravom ukratene filmy ktorych nazvy si uz dnes takmer nikto nepamata... A do tohto filmoveho prostredia konca sedemdesiatych a zaciatku osemdesiatych rokov prisiel Jakubisko s Tisicrocnu vcelou ktoru kvoli obrovskej latke ktoru spracovaval tento velkofilm (toceny samozrejme ako televizny viacdielny film nasledne zostrihany do kin) zastreseny zapadonemeckou produkciou. Divacky zaujem bol obrovsky a opravneny. Jakubiskovi sa podarilo vytvorit doslova jeden z najlepsich slovenskych filmov. Bohate vytvarne obrazy, bravurne herecke vykony, zaujimavo prerozpravany pribeh rodiny Pichandovcov podoprety majstrovskou hudbou Petra Hapku s titulnou piesnou pre vtedy najvacsiu hviezdu slovenskej pop music Mariku Gombitovu. To vsetko vo velkom style aky nemal v tych rokoch obdobu . Ked zobereme do uvahy ze Jakubisko mal po roku 1971 distanc v natacani a jeho navrat vtedajsia vrchnost len pozvolna davkovala cez obcasnu televiznu reziu tak je vobec zazrak ze dostal na takyto projekt vobec povolenie a ze toto majstrovske dielo vobec vzniklo...

    • 18.10.2008  17:11

    Reziser Zoltán Fábri ked v horucom lete roku 1968 zacal v Budapesti tocit filmovy prepis svetoznameho romanu Molnara Ferenca Chpapci z Pavlovej ulice (kniha je dodnes na americkych skolach povinnym citanim..) nenechal skutocne nic na nahodu. Nielenze vybral autenticke miesta Budapesti ale vyuzil aj svetovu popularitu tohto romanu ktory bol prelozeny do viac ako 30 jazykov aby rozpocet natacania uhradil americkou produkciu, medzinarodnym obsadenim (Anglicky herci) a farebnym sirokouhlym formatom. Film bol preto zakoniete natoceny v anglictine a nasledne predabovany do povodneho madarskeho jazyka. Vysledok je strhujuci, nominacia na Oscara v skupine cudzojazycny film zasluzena. Na pomerne jednoduchom pribehu mladych chlapcov z prostredia Budapesti zaciatku dvadsiateho storocia odvadza absolutnu filmarcinu ktora dodnes strhuje svojou cistou emocionalnostou, charakternostou hlavnych postav a ludskostou. A preto za pripadne slzy v zaverecnych scenach filmu sa naozaj nemusi hanbit ani muzska cast publika. Tento skvost madarskej filmovej skoly ma bohuzial znacne resty vo svojom vydani na DVD, chyba povodna anglicka zvukova stopa, dokonca aj titulky. Je to skoda, pretoze takto tento snimok ostava len pre divaka ktory rozumie madarcine. Snimok si skutocne zasluzi opatovnu distribuciu aj v ceskych ci slovenskych videopozicovniach a tak sa k hodnoteniu tohto diela mozu vyjadrit len ti ktori mali moznost vidiet tento film v minulosti ked este bezal v nasich kinach v ramci detskych predstaveni...

    • 18.10.2008  17:08

    Kristalovo cista, prava, nefalsovana filmarcina. Clovecinu citit z kazdeho jedneho zaberu, cas neubral nic z filmu pretoze je to drahokam z nefalsovaneho nerastu a ten neprachnivie.... Lahodka pre kazdeho filmoveho fandu. PS: Zhadzovat hviezdicky za patdesiat rokov stary filmovy trik s tankom z uvodnej sceny je nerespektovanim faktu ze triky su stale lepsie a lepsie, film vsak robi filmom nieco ine.... Tento film by som dal ako "povinne citanie" pre kazdeho buduceho rezisera....

    • 18.10.2008  16:45

    Film Blues Brothers je ako dievca do ktoreho sa hned na prvy krat nezamilujete ale cim viac ju spoznavate, tym viac vas prekvapuje niecim novym. Osobne som tento film videl minimalne 25 raz za posledne dva roky a musim povedat ze priblizne stredna pozicia medzi 500 najlepsimi filmami vsetkych dob je naozaj zasluzena. Landisovi s Aykroydom sa podarilo natocit film ktory sa nezunuje a ktory po kazdom zhliadnuti odhali dalsi a dalsi inotaj ktory v sebe skryva. Aykroydov povodny scenar mal materialu z ktoreho by sa dalo natocit nie jeden, ale desat filmov, mlady Dan totiz pisal scenar prvy krat a nevedel ako sa vlastne pise. Preto ho Landis okresal a nechal len to najlepsie. Kazda jedna scena ma svoj presny vyznam a inotaj ktory sa mnohokrat rozlusti az dalsim vzhliadnutim. Hudba je absolutne dokonala, vyber tych najlepsich reprezentatov zanru nemohol byt lepsi. Kapela ktora si to vo filme nielen original odobhra ale aj zahra (herecky aj muzikantsky) slape jednoducho na jednicku. A konecne John Belushi a Dan Aykroyd su neskutocne stylovi a ich ciernookuliarovosakovemu sarmu podlahne takmer kazdy. Ked sa vasa domaca party blizi uz k svojmu koncu a niektorym sa este nechce odist., vytiahnite posledne plechovky s pivom z ladnicky, usadte ich aj seba pohodlne do kresla, do DVD prehravaca vsunte Blues Brothers a nechajte sa vtiahnut do bluesoveho sveta bratov Bluesovcov, uspech bude zaruceny. Pivo a blues sa jednoducho k sebe hodia...

    • 18.10.2008  16:10

    Charizma Johna Candyho taha tuto priemernu a nicim nie vynimocnu komediu niekam, kde divakovi ostava po vzhliadnuti hrejivy pocit pri srdci. Candy v tej najlepsej forme v dnes uz klasikej komedii ktore priniesli roky osemdesiate a kedy rezisersky kraloval v tomto zanri, spolu s Ivanom Reitmanom, aj John Hughes...

    • 18.10.2008  16:04

    West Side Story bol toceny kamerou Super Panavision 70. Pre plne vychutnanie si obrazu bolo potrebne panoramaticke kino s patricne upravenym, zaoblenym platnom a samozrejme premietaci stroj ktory bol schopny prijat sirku pasu az 70mm oproti tradicnym 35mm.... Pamatam sa ako miesto filmu na ktory som sa vybral do kina usporiadatel pustil ako nahradny program West Side Story v panoramatickej verzii, nemohol som od toho obrovskeho platna odtrhnut oci... celkovy dojem, dej, choreografia, hudba a do toho ta obrovska plocha na ktorom bezal film bol impozantny. (V kinach so sirokouhlym platnom a premietackou sa premietal uz nasledne upraveny vo formate Widescreen, teda 16:9 oproti originalnemu formatu Panoramy 1: 2,20, vo formate 16:9 sa ponuka tento film aj na DVD, obraz je teda orezany a priblizeny...) Sfilmovany West Side Story je vlastne divadelny muzikal prevedeny na filmove platno. Oproti divadelnej verzii ma sprehadzane niektore piesne, su to piesene "Cool", "Gee, Officer Krupke" a "I Feel Pretty" cim je aj ciastocne zmenena dejova osnova. Kedze Jerome Robbins bol reziserom aj choreografom povodnej Broadway verzie z roku 1957 a nasledne sa stal aj spolureziserom filmovej podoby je to vidiet aj na filme. Film ma vyslovene javiskove podanie a niektore sceny to ani nezakryvaju, su doslova akoby zvacsenou dekoraciou javiska.... Tomu zodpoveda aj slovny prejav ci bitky medzi gangami ktore su skor tancom ako skutocnou bitkou. Dejova myslienka riesi otazku nenavisti ktora len kvoli rozdielnosti kultury, jazyka ci farby pleti je schopna zabijat, aj preto je toto dielko aktualne aj dnes. Film ako celok je jednoliate dielo pospajane silnym zmysluplnym pribehom lasky dvoch mladych ludi ktorym okolie nepraje, uzasnou choreografiou a genialnou hudbou. Velmi sa vyzdvihuju uz klasicke melodie ako America, Tonight, Maria ci Somewhere... najemocionalnejsim vrcholom filmu je vsak "A Boy Like That" na ktoru hned navazuje "I Have a Love", scena kde Maria odpusta Tonimu nestastne zabitie jej vlastneho brata Bernarda a presviedca Ritu ze laska je silnejsia ako nenavist. Samotny film sa radi k jednym z najemocionalnejsich filmov ake boli kedy natocene. O tom ze v tej dobe to bol filmovy pocin svedci aj desat oskarov ktore film ziskal a ubehlo vela rokov kym tento pocet udelenych oscarov bol prekonany....

    • 18.10.2008  16:00

    Film toceny na Super Panavision predsa len lepsie vyzera na obrovskom zaoblenom platne kde vynikne hlbka obrazu pre ktory bolo panoramaticke premietanie urcene ako v telke. Ani to vsak neospravedlni niektore nedostatky ktorych sa dotkli uz aj ostatni (zastarala aj na tu dobu zadna projekcia ci niektore prilis okate triky). Co vsak pre mna robi tento film dokonalym je atmosfera a hlavne na western neobvykle rychly spad deja. Vytka nelogicnosti v dejovej linii patri zrejme post strizni, uz v trailery su sceny ktore vo filme neuvideme, dodatocny zostrih bol zrejme kvoli dlzke filmu. Avsak Gregory Peck a Omar Sharif predvadzaju tak uzasny herecky koncert ze spolu s ostatnymi vymenovanymi vkladmi robia tento western skutocnoym vizualno dobrodruznym spektaklom ku ktoremu sa vzdy rad vraciam. PS: Dnes je uz viac nez iste ze v serii Indiana Jones boli mnohe sceny inspirovane prave filmom Mackenovo zlato, bol inspiraciou nielen pre Georga Lucasa ktory dokonca natocil kratucky film s nazvom 6-18-67 o natacani filmu Mackenovo zlato (ktore mu ako studentovy umoznilo Columbia studio) ale aj Steavena Spielberga ktori mnohe motivy z tohto weternu neskorsie pouzili v trilogii o Indiana Jones (vychadzajuce slnko ktore presne urci polohu, (Dobyvatelia stratenej archy) prenasledovanie hlavneho hrdinu na strmej skale, (Dobyvatelia stratenej archy) prechod cez povrazovy rebrik vysiaci vysoko nad strmym kanonom, (Indiana Jones a chram skazy) uvedomenie si smrtelneho nebezpecenstva hlavneho hrdinu v spojitosti s pokladom ovela skor ako ostatni akteri, (Indiana Jones a posledna krizova vyprava) blondina, zenska postava je v poslednej chvili pritahovana k smrtiacemu pokladu, (Indiana Jones a posledna krizova vyprava) cesta k pokladu vedie cez uzku strbinu cez ktoru sa musia s konmi pretlacit, (Indiana Jones a posledna krizova vyprava) po najdeni pokladu sa obaja, hrdina aj zaporak spolu splhaju po strmej skale, (Indiana Jones a chram skazy ) miesto pokladu je stratene po naslednom zemetraseni, (Indiana Jones a posledna krizova vyprava) mapa ako voditko urcuje cely dej filmu (vsetky tri filmy trilogie)...)

1 4 6 8 9 10 11 následující >>