`barocco

`barocco

Roman Baca

Velká Británie

2 body

Moje oblíbené filmy

  • poster

    Vesničko má středisková (1985)

    Tento film udajne vznikol nahodou, teda viac menej jeho namet, clovek vsak vie ze nic v zivote nie je nahoda ale kumulovanie nadobudnutych zivotnych skusenosti ktore "nahoda" len postrci k ich vacsiemu zviditelneniu. A tak sa stalo ze toto dielo extrahuje a doslova zurocuje nadobudnute umelecke skusenosti ludi ktori sa nie nahodou stretli v tomto filme. Citliva rezia Jiriho Menzela, doslova vypiplany absolutny scenar Zdenka Sveraka, bezchybna hudba Jirihi Susta a do toho zbierka tych najlepsich hercov z ktorych Menzel vycucal takmer vsetko co sa z ich hereckeho umenia dalo vytiahnut na platno. Tak vznikol film ktory nenudi ani po sto zhliadnutiach hoci divak pozna kazdy nasledujuci dialog takmer naspamat. A tak jedinym ciernym bodikom je len skomolena replika Jula Satinskeho ktory sa paradoxne sam velakrat pasoval za znalca slovenciny kde totalne v ramci slovenciny dokomolil vetu: Co by to bola za krcmu keby sa v nej chlapi nepobili. Spravny tvar totiz je: co by to bola za krcma, pripadne co by to bolo za krcmu... Mozno sa zda detinske taketo daco vycitat, pravdou vsak je ze tato Julova skomolenina musi kazdemu slovenskemu divakovi trhat usi.... :))) Aj napriek tejto malej chybicke vsak film Vesničko má středisková je dokonalym filmom ktory nie nahodou vedie rebricek najlepsich ceskoslovenskych filmov....

  • poster

    Byl jednou jeden král... (1954)

  • poster

    Tři mušketýři (1973)

  • poster

    Tři mušketýři 2 (1974)

  • poster

    Mackennovo zlato (1969)

    Film toceny na Super Panavision predsa len lepsie vyzera na obrovskom zaoblenom platne kde vynikne hlbka obrazu pre ktory bolo panoramaticke premietanie urcene ako v telke. Ani to vsak neospravedlni niektore nedostatky ktorych sa dotkli uz aj ostatni (zastarala aj na tu dobu zadna projekcia ci niektore prilis okate triky). Co vsak pre mna robi tento film dokonalym je atmosfera a hlavne na western neobvykle rychly spad deja. Vytka nelogicnosti v dejovej linii patri zrejme post strizni, uz v trailery su sceny ktore vo filme neuvideme, dodatocny zostrih bol zrejme kvoli dlzke filmu. Avsak Gregory Peck a Omar Sharif predvadzaju tak uzasny herecky koncert ze spolu s ostatnymi vymenovanymi vkladmi robia tento western skutocnoym vizualno dobrodruznym spektaklom ku ktoremu sa vzdy rad vraciam. PS: Dnes je uz viac nez iste ze v serii Indiana Jones boli mnohe sceny inspirovane prave filmom Mackenovo zlato, bol inspiraciou nielen pre Georga Lucasa ktory dokonca natocil kratucky film s nazvom 6-18-67 o natacani filmu Mackenovo zlato (ktore mu ako studentovy umoznilo Columbia studio) ale aj Steavena Spielberga ktori mnohe motivy z tohto weternu neskorsie pouzili v trilogii o Indiana Jones (vychadzajuce slnko ktore presne urci polohu, (Dobyvatelia stratenej archy) prenasledovanie hlavneho hrdinu na strmej skale, (Dobyvatelia stratenej archy) prechod cez povrazovy rebrik vysiaci vysoko nad strmym kanonom, (Indiana Jones a chram skazy) uvedomenie si smrtelneho nebezpecenstva hlavneho hrdinu v spojitosti s pokladom ovela skor ako ostatni akteri, (Indiana Jones a posledna krizova vyprava) blondina, zenska postava je v poslednej chvili pritahovana k smrtiacemu pokladu, (Indiana Jones a posledna krizova vyprava) cesta k pokladu vedie cez uzku strbinu cez ktoru sa musia s konmi pretlacit, (Indiana Jones a posledna krizova vyprava) po najdeni pokladu sa obaja, hrdina aj zaporak spolu splhaju po strmej skale, (Indiana Jones a chram skazy ) miesto pokladu je stratene po naslednom zemetraseni, (Indiana Jones a posledna krizova vyprava) mapa ako voditko urcuje cely dej filmu (vsetky tri filmy trilogie)...)

  • poster

    Chlapci z Pavelské ulice (1969)

    Reziser Zoltán Fábri ked v horucom lete roku 1968 zacal v Budapesti tocit filmovy prepis svetoznameho romanu Molnara Ferenca Chpapci z Pavlovej ulice (kniha je dodnes na americkych skolach povinnym citanim..) nenechal skutocne nic na nahodu. Nielenze vybral autenticke miesta Budapesti ale vyuzil aj svetovu popularitu tohto romanu ktory bol prelozeny do viac ako 30 jazykov aby rozpocet natacania uhradil americkou produkciu, medzinarodnym obsadenim (Anglicky herci) a farebnym sirokouhlym formatom. Film bol preto zakoniete natoceny v anglictine a nasledne predabovany do povodneho madarskeho jazyka. Vysledok je strhujuci, nominacia na Oscara v skupine cudzojazycny film zasluzena. Na pomerne jednoduchom pribehu mladych chlapcov z prostredia Budapesti zaciatku dvadsiateho storocia odvadza absolutnu filmarcinu ktora dodnes strhuje svojou cistou emocionalnostou, charakternostou hlavnych postav a ludskostou. A preto za pripadne slzy v zaverecnych scenach filmu sa naozaj nemusi hanbit ani muzska cast publika. Tento skvost madarskej filmovej skoly ma bohuzial znacne resty vo svojom vydani na DVD, chyba povodna anglicka zvukova stopa, dokonca aj titulky. Je to skoda, pretoze takto tento snimok ostava len pre divaka ktory rozumie madarcine. Snimok si skutocne zasluzi opatovnu distribuciu aj v ceskych ci slovenskych videopozicovniach a tak sa k hodnoteniu tohto diela mozu vyjadrit len ti ktori mali moznost vidiet tento film v minulosti ked este bezal v nasich kinach v ramci detskych predstaveni...

  • poster

    West Side Story (1961)

    West Side Story bol toceny kamerou Super Panavision 70. Pre plne vychutnanie si obrazu bolo potrebne panoramaticke kino s patricne upravenym, zaoblenym platnom a samozrejme premietaci stroj ktory bol schopny prijat sirku pasu az 70mm oproti tradicnym 35mm.... Pamatam sa ako miesto filmu na ktory som sa vybral do kina usporiadatel pustil ako nahradny program West Side Story v panoramatickej verzii, nemohol som od toho obrovskeho platna odtrhnut oci... celkovy dojem, dej, choreografia, hudba a do toho ta obrovska plocha na ktorom bezal film bol impozantny. (V kinach so sirokouhlym platnom a premietackou sa premietal uz nasledne upraveny vo formate Widescreen, teda 16:9 oproti originalnemu formatu Panoramy 1: 2,20, vo formate 16:9 sa ponuka tento film aj na DVD, obraz je teda orezany a priblizeny...) Sfilmovany West Side Story je vlastne divadelny muzikal prevedeny na filmove platno. Oproti divadelnej verzii ma sprehadzane niektore piesne, su to piesene "Cool", "Gee, Officer Krupke" a "I Feel Pretty" cim je aj ciastocne zmenena dejova osnova. Kedze Jerome Robbins bol reziserom aj choreografom povodnej Broadway verzie z roku 1957 a nasledne sa stal aj spolureziserom filmovej podoby je to vidiet aj na filme. Film ma vyslovene javiskove podanie a niektore sceny to ani nezakryvaju, su doslova akoby zvacsenou dekoraciou javiska.... Tomu zodpoveda aj slovny prejav ci bitky medzi gangami ktore su skor tancom ako skutocnou bitkou. Dejova myslienka riesi otazku nenavisti ktora len kvoli rozdielnosti kultury, jazyka ci farby pleti je schopna zabijat, aj preto je toto dielko aktualne aj dnes. Film ako celok je jednoliate dielo pospajane silnym zmysluplnym pribehom lasky dvoch mladych ludi ktorym okolie nepraje, uzasnou choreografiou a genialnou hudbou. Velmi sa vyzdvihuju uz klasicke melodie ako America, Tonight, Maria ci Somewhere... najemocionalnejsim vrcholom filmu je vsak "A Boy Like That" na ktoru hned navazuje "I Have a Love", scena kde Maria odpusta Tonimu nestastne zabitie jej vlastneho brata Bernarda a presviedca Ritu ze laska je silnejsia ako nenavist. Samotny film sa radi k jednym z najemocionalnejsich filmov ake boli kedy natocene. O tom ze v tej dobe to bol filmovy pocin svedci aj desat oskarov ktore film ziskal a ubehlo vela rokov kym tento pocet udelenych oscarov bol prekonany....

  • poster

    Balada o vojákovi (1959)

    Kristalovo cista, prava, nefalsovana filmarcina. Clovecinu citit z kazdeho jedneho zaberu, cas neubral nic z filmu pretoze je to drahokam z nefalsovaneho nerastu a ten neprachnivie.... Lahodka pre kazdeho filmoveho fandu. PS: Zhadzovat hviezdicky za patdesiat rokov stary filmovy trik s tankom z uvodnej sceny je nerespektovanim faktu ze triky su stale lepsie a lepsie, film vsak robi filmom nieco ine.... Tento film by som dal ako "povinne citanie" pre kazdeho buduceho rezisera....

  • poster

    Bratři Bluesovi (1980)

    Film Blues Brothers je ako dievca do ktoreho sa hned na prvy krat nezamilujete ale cim viac ju spoznavate, tym viac vas prekvapuje niecim novym. Osobne som tento film videl minimalne 25 raz za posledne dva roky a musim povedat ze priblizne stredna pozicia medzi 500 najlepsimi filmami vsetkych dob je naozaj zasluzena. Landisovi s Aykroydom sa podarilo natocit film ktory sa nezunuje a ktory po kazdom zhliadnuti odhali dalsi a dalsi inotaj ktory v sebe skryva. Aykroydov povodny scenar mal materialu z ktoreho by sa dalo natocit nie jeden, ale desat filmov, mlady Dan totiz pisal scenar prvy krat a nevedel ako sa vlastne pise. Preto ho Landis okresal a nechal len to najlepsie. Kazda jedna scena ma svoj presny vyznam a inotaj ktory sa mnohokrat rozlusti az dalsim vzhliadnutim. Hudba je absolutne dokonala, vyber tych najlepsich reprezentatov zanru nemohol byt lepsi. Kapela ktora si to vo filme nielen original odobhra ale aj zahra (herecky aj muzikantsky) slape jednoducho na jednicku. A konecne John Belushi a Dan Aykroyd su neskutocne stylovi a ich ciernookuliarovosakovemu sarmu podlahne takmer kazdy. Ked sa vasa domaca party blizi uz k svojmu koncu a niektorym sa este nechce odist., vytiahnite posledne plechovky s pivom z ladnicky, usadte ich aj seba pohodlne do kresla, do DVD prehravaca vsunte Blues Brothers a nechajte sa vtiahnut do bluesoveho sveta bratov Bluesovcov, uspech bude zaruceny. Pivo a blues sa jednoducho k sebe hodia...

  • poster

    Kniha džunglí (1967)

    Rok 1968 bol v Ceskoslovensku zaujimavy nielen zrusenim cenzury a nasledne vydavanim tlacovyn ktore dovtedy nemohli na svetlo denne ale aj nakupom zahranicnych filmov ktore boli jednoducho dovtedy tabu. A tak sa stalo ze Ceska a Slovenska pozicovna filmov zakupila hned niekolko snimkov z dielne Walta Disneyho a kedze vtedajsie licencie sa kupovali na pat rokov, mohli sme si ich vtedy pozerat v kinach az do roku 1973 ked skoncili prava na premietanie v byvalej CSSR. Priznam sa ze vsetky vtedy zakupene filmy som vtedy videl. Boli to: Snehulienka a sedem trpaslikov, Dumbo, Popoluska, Sipkova ruzenka a Kniha dzungli. Kazda rozpravka bola osobitne nadabovana do ceskeho a slovenskeho jazyka, vydobytok to roku 1968 ked sa uzakonilo oficialne ze CSSR je slobodnym federativnym zvazkom dvoch bratskych statov, Ceska a Slovenska a narodov, cechov a slovakov. Preco to vlastne pisem. Po revolucii ked vysla Kniha dzungli na DVD stary povodny cesky dabing bol zachovany, povodny slovensky sa vsak medzicasom niekde stratil. Druhe vydanie udajne obsahuje uz aj povodny slovensky dabing, avsak mne sa ho nepodarilo zohnat. Zato vsak som mal kopiu s tymto dabingom z originalneho filmoveho kotuca. Totiz ked prisla era VHS, pracovnici Slovenskej pozicovne filmov si stiahli z kotucov ktore sa stale nachadzali v archivoch ale uz sa kvoli skonceniu licencie nemohli premietat v kinach aj Knihu dzungli ktora bola v povodnom slovenskom dabingu. Preco stale pisem o dabingu? Pretoze v tej dobe sa robil dabing viac ako mesiac oproti par dnom ako sa dabuje dnes. Vysledny efekt je pre mnohych pamatnikov takmer uz neporovnatelny oproti dnesnemu dabovaniu, dabingova skola ceskoslovenska bola totiz v tej dobe jedna z najlepsich na svete. Kniha dzungli v povodnom slovenskom dabingu je jednoducho pathviezdickova zalezitost. Ja sam som si kupil DVD ktore vyslo na vianoce 2007, v povodnom zneni. Zistil som ze povodny slovensky dabing uplne verne preniesol nielen farbu hlasu ale aj intonaciu a atmosferu. DVD prvy raz malo restaurovany obraz a co je najdolezitejsie prvy raz vyslo v povodneom formate 16:9 oproti starsim vydaniam kde bol format obrazu 4:3, teda viac obrazu, tak ako ho povodne autori filmu nakreslili. Podme k samotnemu filmu. Kniha dzungli je pravom povazovana samotnym Disney za jeden z najlepsich animovanych snimkov ktore vo svojej historii natocili. Ked som bol maly tak som sa unasal Dumbom, Snehulienkou, Kniha dzungli ma tak nebrala.... Ked som vyrastol objavil som nieco co tento snimok odlisuje od vsetkej ostatnej produkcie z dielne Disney. Pani, toto je viac dospelacka ako detska jazda! Nabita forikmi ktore dieta este nevie pochopit a ocenit. Toto je viac ako len prerozpravany pribeh, toto je ART a zaroven Master Piece. Brilantne nakreslene pohybove sekvencie, mnozstvo forikov ktore maju az prilis daleko od infantilnych komedialnych stekov ostatnej Disney produkcie. Absolutny nadhlad a lahkost ktoru chceli autori predat divakovi. Choreografia pocas spievanych scen, vyspendlikovana do najmensich podrobnosti a brilantnosti, nieco co predci snat len absolutna spicka od Disneyho, Snehulienka a sedem trpaslikov. A nakoniec hudba. Kazdy iny by temu z Indie napchal nejakymi variaciami na indicke napevy. Oni do indickeho pralesa jednoducho natrieskali Jazz!!!! a este aky!!!!! Produkcne totalne zvratena myslienka. V tomto filme funguje neskutocne. Bravurna animacia, scenaristicky absolutne bez hlucheho miesta, genialna hudba, absolutne famozne vykreslenie kazdej jednej postavy a do toho rezia ktora ma cely cas nadhlad nad celym filmom vyniesla tento film na absolutnu spicku animovanej zabavy. Pat hviezdiciek ako vysitych.....