pugs

"There can be no understanding between the hands and the brain unless the heart acts as mediator."

"Mala by si sa vrátiť domov a nerobiť toto!" Ak by sme sa mali zaoberať teóriou alebo filozofiou nechutných filmov, tak si hneď každý položí otázku, čo majú za cieľ nechutné filmy. Aké majú vytvoriť a zanechať pocity v divákovi, prečo to chce robiť? Druhá otázka je - čo je to kontroverzia? Je to sex? Homosexualita? Náboženstvo? Viera? Je to to, o čom sa nesmie hovoriť. O čom sa nesmie hovoriť v zlom. Z Úst do úst je krásnym príkladom, ako nemôžeme nič hovoriť, inak budeme "potrestaní". Máme slobodu, ale nesmieme ju využiť. Systém nás predurčil chodiť v stereotypných krokoch každodenného života. Máme to zafixované v hlave, z ktorej sa tieto poznatky prelievajú z generácie na generáciu a možno že vás napadlo, dá sa to zmeniť? No hlavná otázka je - chcem to zmeniť? Chceme zmeniť to, čo a ako sme sa naučili žiť? Chcem sa niekomu postaviť a bez strachu povedať do tváre, že je čas začať robiť niečo iné? Nie. Nikdy to nezmeníme, pretože nevieme ako. Z úst do úst som si chcel pozrieť hlavne kvôli mojej obľúbenkyne Ellen Page, ktorá sa vskutku tou superstar stala, to sa musí nechať, ale tento film nám prináša skvelý pohľad na vznik sekty a bojovania proti nej. Ľudia chcú bojovať proti systému, no musia si vytvoriť svoj vlastný systém, aby prežili. Išlo tu o to, že takýto ľudia v podstate svoje priority nasmerujú na túto skupinu. Je to základ fanatizmu. Cieľom tohto snímku nebolo vôbec bojovať proti systému alebo zmeniť váš život, či myslenie. Bol to tvrdý pohľad do reality a minimalisticky a s menším rozpočtom vám ukázal, ako to v podstate tom systéme chodí. Treba to brať ako metaforu, inak tomu dáte nízke hodnotenia ako niektoré indivíduá na csfd.cz a nič z toho nebudete mať. Zamyslite sa. A aby som to už ohodnotil. Po technickej stránke nedokonalé, priam nedobré. Kamera zlá, osvetlenie, veď vieme, réžia obstála. Niektorí ľudia tam vypadajú ako profesionálni neherci, no Ellen Page celý film dokáže utiahnuť, takže v tomto nebol problém. Na Mouth to mouth sa nemôžete dívať po vizuálnej stránke a hodnotiť ju, no naozaj premýšľať, prečo je toto tak a toto hentak. 9/10

"Skončím jako Binky Rain, páchnoucí po kočkách, usedlá a mrtvá ve vlastní záhradě." - "To se nikdy nestane, Amelie." - "Jaktože ne?" - "Protože nemáš rada kočky." V prvom rade treba podotknúť, že Case Histories nie je obyčajný kriminálny seriál. Ak by sme naozaj mali zájsť hlbšie do charakteristiky tohto diela, tak by to bolo niečo na spôsob rodinno-kriminálneho mystična. Jackson Brodie nie je jeden z tých geniálnych detektívov, ktorí dokážu vidieť do človeka, nedokáže si poriadne spojiť veci. No má auto, v ktorom jazdí ako o život, až kým nezistí, o čo sa vlastne v danom prípade jedná. Či je tento fakt plus alebo mínus si musí každý človek názor utvoriť sám. Podľa môjho sa autorka snažila byť autentická s reálnou prácou detektíva, chcela zachytiť realitu. Samozrejme, ak by realita bola, že tam kde sa niečo udeje, tak tam práve je. Aj istá postava v tomto seriáli povedala, že je magnet na zločiny. On v podstate berie prípady, z ktorých nemá nárok na odmenu. Každý sa spýta, že čo to doprdele má byť. Z čoho ten chlap žije? Dobrého pocitu? Bohužiaľ zachytenie tajomnej a chladnej atmosféri, ktorá sa objavuje v niektorých scénach , sa nepodarilo. Tvorcovia to asi nevedia, neviem si to vysvetliť. Na tomto 6-delnej sérií nenájdete v podstate nič zaujímavé. Dej sa nezaoberá prípadom, ale postavami - s ktorými sa nemáte šancu zžiť. Aspoň sa dá vidieť, že aj také jednoduché, prostoduché a možno aj zlé (nečítal som to) sa dokáže dostať do povedomia a niekto možno o tom natočí seriál. Tak by podľa mňa nikto nemal sedieť za počítačom, kúpiť si písací stroj (Word je k ničomu, kde je tá správna spisovateľská atmosféra tvorivého procesu?) a hor sa na písanie. Možno vám to raz sfilmujú. 6/10