danoo

Bizarné majstrovské dielo. Má to niečo z Pulp Fiction, Oldboya a Absolventa. Ešte nikdy som v jednom filme nevidel toľko protikladných prvkov (posvätnosť - profanita, viera - fanatizmus, láska - nenávisť, deviácia - normálnosť) spojených tak veselým spôsobom a bez akéhokoľvek cynizmu... Minimálne dvojnásobné zhliadnutie podmienkou!

Hitchcockovský thriller v tom najlepšom zmysle! Majstrovsky strieda akciu, horor, komédiu a pokojnejšie momenty ozvláštňuje vtipnými dialógmi a groteskou. Navyše oproti klasickému Hitchcockovi je to trochu dizajnérske (Audrey Hepburn ako chodiaca reklama na Givenchy), čo určite niekto tiež ocení.

Ak sa vám páčila Cesta, bude sa vám páčiť i tento film. Tentokrát v pitoresknej atmosfére s dychberúcou „chaplinovskou“ Giuliettou Masinou. Cabiriine noci sú štúdiou o tom, ako jednoducho môže dobrý podľahnúť zlu, a predsa nad ním víťazí, i keď koniec je tu otvorený subjektívnej interpretácii.

Nesmierna satira na atómovú vojnu. No nie je to len o tom. Kubrick ukazuje, že sebadeštrukčné sklony ľudstva majú pôvod v degenerovanom libide alfa samcov. Napr. generál Jack D. Ripper posiela svoju letku do ZSSR, pretože cíti „stratu podstaty“ počas „fyzického aktu lásky“, čo muselo byť isto spôsobené sovietskou fluoridáciou vody, atď. Film je neuveriteľne nadčasový – i keď sa viaže na obdobie studenej vojny – svojim nesmiernym cynizmom pripomína skôr 21. storočie.

Kubrick odhalil podstatu vojny. V prvej časti zabíja tyranizovaný vojak Leonard Lawrence seba i inštruktora, v druhej je Joker nútený zabiť postrelenú snajperku. Obe možnosti (zabiť či nezabiť) sú diabolské a zároveň anjelské, sadistické a láskavé...

Pozoruhodný film Etoreho Scolu. Začína ako prvá epizóda z Včera, dnes a zajtra (1963), pretože Sophia Loren budiac veľkú rodinu v preplnenom byte ochutnáva kávu, avšak na rozdiel filmu Vittoria De Sicu kávu nevypije, je totiž určená fašistickému manželovi, a ona nie energickou osobnosťou, ale otrokom. Jej stretnutie s Marcellom Mastroiannim sa dá vnímať v zmysle Madisonských mostov (1995), Bozku pavúčej ženy (1985) či filmu Dobrú noc a veľa šťastia (2005). A záver nenecháva priestor na pochybnosti o tom, že toto dielo kumuluje všetky riešenia.

Veľká a nádherná reflexia o zmysle života (nielen v Ríme). Sorrentinov nový film je tematicky kategorizovať takmer nemožné, pretože zaistite ide o kritiku umelcov, film o tvorivom procese spisovateľa, fenomén sklamania z Ríma a volanie po návrate ku koreňom. To všetko extaticky zahrané, natočené a ozvučené vytvára najúžasnejší divácky zážitok roka 2013!

Najnovšia definícia dokonalosti. „Vesmírna odysea“ sa v Cuarónovom podaní mení na cestu človeka všeobecne. Od začiatku do konca je však Gravitácia predovšetkým filmom Sandry Bullock. Jej rola astronautky nie je nepodobná úlohe, ktorú hrala takmer pred dvadsiatimi rokmi vo filme Kým si spal, kde sa tiež vyrovnáva s osobnou stratou blízkeho. No iba tentokrát to zvládla s neuveriteľnou vyspelosťou prehlbujúcou katarziu, ktorú vo vesmíre zakúsi.

Nestáva sa často, aby sme narazili na film o skrášľovačovi mŕtvol, ktorý je navyše podaný tak sugestívne a jemne. Režisér ukazuje, že profesia „sprievodcu“ vyžaduje veľkú dávku citlivosti, pretože pozostalí reagujú nielen so smútkom, ale i hnevom a dokonca radosťou. Táto profesia nemá náboženské afiliácie - ide o uchovanie spomienky na zosnulého v kruhu jeho blízkych. Do toho je vpletená komerčná línia odhaľujúca hrdinovo detstvo, problémy s manželkiným nesúhlasom s prácou a jeho hnev voči otcovi, ktorý opustil rodinu. Uvedená rovina je trocha predvídateľná, ale kým nás tvorcovia dostanú tam, kde nás chcú mať, sú jednotlivé scény rámcované melancholicky a rytmicky, takže nám to nevadí. A odmenou je naozaj celé spektrum emócií.

Poetická kritika amónie japonskej spoločnosti poňatá naskrz vizuálne. Radšej než na dialóg sa spolieha na odkrývanie emócií a myšlienok cez pretrvávajúce úsmevy a výmeny pohľadov. Aj keď sa tvorcovia vyhrali s každým záberom, kamera pôsobí experimentálne a autenticky. Vďaka tomu všetkému budú položené otázky rezonovať ešte dlho...