sanikope

Vzdal som po 3 epizode, Danny je večne nevyspytateľný a v tomto prípade triafa úplne mimo. Charaktery postáv sú úplne neuveriteľne a na to ze nemajú ani 20 rokov sa vyjadrujú moc sofistikovane. Možno keby som mal 12 tak by som to žral. Smola- premrhana príležitosť.

Parkova homage na Vertigo

Neuveritelne spravanie nemcov ku tzv. persanovi mi kazilo konstantne dojem z filmu ktory sa vlecie a po hodine, ked mi uz je v podstate vsetko jedno to vzdavam. Tolko zbytocnych zaberov a ako celok velmi ale velmi predvitatelne...

Dnes som mal moznost vidiet dlho ocakavanu a odkladanu premieru. Musim povedat ze som mal iste ocakavania, o to viac som bol sklamany. Film posobi absolutne neautenticky.  Vsetci vazni mi prisli akoby len dnes dorazili do tabora, nikto neposobil vychudnute. Az sa mi nechcelo verit ze to ma byt pribeh z Osviencimu. Vsetko bolo ciste a upravene, ziadne vychudnute pohybujuce sa mrtvoly. Pre divaka neznaleho tematiky posobi film absolutne chaoticky a pravdepodobne to nevydrzi pozerat viac ako 15 minut. Ja som mal to nestastie ze trocha som do tematiky zapleteny a o to horsie sa mi na to pozeralo. Dlhe zabery na fajciaceho gestapaka. Co tym chcel reziser povedat? Nevysvetleny pribeh. Rosenberg (Vrba) a Wetzler boli intelektuali. Vo filme su pri tom uteku vykresleni ako zvierata, ktore nevedia prehodit ani slovo. A ta slovenska nostalgicka kamera. Chvilu hore hlavou, chvilu na lezato. Hlava ma z toho este teraz boli. O scenari ani nehovorim- jeden velky zmatok. Sice je dobre ze sa film natocil a poukazal na holokaust- nie som si vsak isty ci bezny slovensky divak bude mat o tento mismas zaujem. Zahranicny divak to absolutne nepochopi. O Oswiencime tych filmov predsa len bolo natocenych viac. Vypovedna hodnota nula. Keby to bola fikcia - asi by ma to tak nevytocilo. Vo filme sa nespominaju ich mena ani preco sa skryvaju pod doskami. Myslim ze by naozaj pomohlo keby si tvorcovia dali zalezat na editovani scenara. Kedze je film natoceny na zaklade Wetzlerovej knihy a Wetzler sa skryva 3 dni pred utekom pod doskami, kde sa do scenara zaplietli zabery pri ktorych on nebol. Smutno mi je z mozneho nevyuzeteho potencialu.

Chodit do kina v case Covidu sa stava pre mna zazitok. 5 az 6 ludi v kinosale pre 200-300 ludi. St. Maud posobi na platne skvele. Temne, drsno, obscestno. Huciaci soundtrack. Peklo v Scarborough. Film nevhodny pre snowflakes. Dobra minutaz- ani na chvilu som neupadal do spanku. Priamou ciarou to mlada Rose ukocirovala az do konca. Ziadne natahovacky, zeby sa Maud nejako trapila co dalej. Nie, ona ide priamo na kriz. Film mi nezapada do hororovej sekcie. Skor psychoza blokovana utekom k Jezisovi.

Nikdy som si nemyslel že napíšem že som sa Wesa prejedol. Asi má moje životné skúsenosti uberajú iným smerom. Asi by som od Wesa chcel čosi viac. Možno iný prístup. Jednoducho som už prežraný tej umelej sofistikovanosti kde je všetko také pekné a farebné a postavy sa chovajú príliš čierno-bielo. Ako napr. Nepoškvrnení hafani vs. Nacistický strýčko. Akokoľvek sa sťažujem- filmársky sú ostrováci dokonalí ale asi si nabudúce rozmyslím či sa mi chce obetovať desinku za lístok.

Le Carre na kórejský spôsob. 5, i keď záver si južný bratia mohli odpustiť. No i tak ma to prinútilo sa zamyslieť a naštudovať si korejsku historiu . Podobne zaujímavý na danú tému je dánsky dokument- the mole: undercover in North Korea.

Schindlerov zoznam pre 21. storočie.

O Greta, ako tvoj obdivovateľ som asi čakal viac. Ale i tak neodchadzam sklamaný. Christine-Lady bird mi pripomínala mňa, moje sny a trapnosti ktoré som v danom veku prežíval. Dnes pri pozeraní som opäť mohol vidieť že na mojej zaostalosti nie je nič veľkého. Opäť k filmu, bol som viac menej prekvapený koľko tém dokázala Gerwig vtesnať do filmu a pri tom som nemal pocit že tlačí na pílu. Otázka gender, terorizmus, nacionalizmus, kresťanstvo, americký kastový systém, chudnutie, sex. Na vyše 90-minút vcelku dosť a pritom aj nie. Možno je to súčasťou toho veku kedy nad hormóny tlačia a my nevieme čo skôr. Veľmi príjemné kino na popoludnie. Žiadny traumatický kúsok ale vždy to predsa bolieť nemusí, ha?

Prečo som do toho znova šiel. Po koľký krát. Francúzske ťahanice. Vždy sa snažím ísť do toho ako panic ale opäť nuda. Pardón síce nie hlúpa a prisprostá aké len frantici dokážu servírovať jak na bežiacom páse. Ale jedná sa o intelekt opierajúcu kde to veľa šuští papierom alebo sa šústajú všetci vzájomne.