sanikope

Tiež som sa prichytil pri tom ako im všetkým závidím tú bezstarostnosť a ľahkosť bytia. Ó bože. Keď si zadám ako equivalent moje 90- je pravdou že auto z nás mal málokto ale inak to bolo to isté. Všetci sme sa šustrali mestom a dohadzovali si vzajomne horúce tipy kde sa čo pečie. Tváril som sa čo najviac intelektuálne ale v hĺbke mi záležalo iba na dvoch veciach. Koľko toho do seba dostanem a čo sa mi podarí zbaliť. Ale inak som rád že toto obdobie je za mnou. Hej bolo cool ho zažiť -chytať mladé žabky pod košele. Ale čo to všetko obnášalo. Naťahovanie sa s opitými individuami, to skutočne nebola prdel ani vtedy. Linklater to ale parádne vystihol. Nie len naivné mladistvé pozlatko ale aj tá stupidita čo je s tým obdobím spojená keď nie sme schopný oddeliť plevy od zrna. Ale keby som bol v tom veku opäť , určite by som sa nepočuval a šiel by som opäť palicou proti múru.

Prečo som do toho znova šiel. Po koľký krát. Francúzske ťahanice. Vždy sa snažím ísť do toho ako panic ale opäť nuda. Pardón síce nie hlúpa a prisprostá aké len frantici dokážu servírovať jak na bežiacom páse. Ale jedná sa o intelekt opierajúcu kde to veľa šuští papierom alebo sa šústajú všetci vzájomne.

Dnes som volal s mamou. Pred 3 týždňami som jej povedal že ju na mojej svadbe nechcem. Ona mi však dnes vraví komu každému povedala že už má nevestu a že aká škoda že nemohla na tú slávu prísť aj ona pretože malá chrípku. Jednoducho mi ľudia máme tendenciu si veci prikrášľovať. A inak to nie je ani s hlavnou postavou 6 Shooter. Každého sa snaží vidieť lepším ako v skutočnosti. A nakoniec na to doplatí chudák David. Alebo to bol Zemeckisov Roger? A čo keď už Alica nenájde tu svoju noru?

Tak po prvých 2 Zanussiho filmoch ktoré navnadili konečne Kryštofko udelil. A poriadne. Vojna medzi vedou a spiritualitou. Hrdina-triper, empiricky prechádza a skúša všetko čo momentálne na trhu je aby rozlúskol večne otázky. Kto je tu vo vedení? Či na pracovnom alebo osobnom živote akokoľvek sa snaží použiť empirický meter a odmerať. A nevzdáva to. Nič ho neodradí až kým nenarazí na stenu reality kde treba platiť rentu. Večná téma. Pochybnosti. A viac pochybnosti. To patrí k mladosti , dravosť ktorú neskôr strieda starosť. Čosi podobného očakávam že postretne aj Kryštofkovu filmovú dráhu. Nechám sa prekvapiť.

Wildera mám hrozne moc rád, no tu mi to akosi nebere. Hrdina (slovami vlastného brata ) 6 rokov alkoholik sa vo filme drží až moc dobre a nestráca nikdy dôstojnosť. I keď bol na zachytke tak tam vôbec nezapadal. A ta jeho snúbenica či čo bola? Tu doteraz nechápem. Vôbec som za tych 90+ minút nevidel čo jej ponúkal, čo stálo za to aby ho stále zachrañovala. Ak samozrejme sama nebola akosi psychicky závislá na tom že si do nej môže ktorýkoľvek muž len tak kopnúť, ale to už asi odbočujem. No inak pri predstave že mi v strednej európe sme tu v 45 nevedeli kam sa skryť medzi tým josipovym a adolfovym lisom. A v US si natáčali takéto existencialistické drámy. Chudáci v dnešnej Sýrii alebo Iraku by asi tiež momentálne netočili nič podobné.

Francúzi akosi začali posledné 2 desaťročia natáčať prevažne filmy plne vaty (česť výnimkam). 30 minút a dosť. Nič sa nedeje. Opica na scéne? Chlapík v kríze si ukradne nohavičky? Žiadny follow-up. Každý dialóg dlhý a po 5 minútach som si zrátal 2 a 2 a prestal som poctivo sledovať titulky. Waste of time

Včera som videl z rovnakého roku od Zhang Yimou film Ani jeden menej. S toho som bol nadšený a v očakávaní čohosi podobného som sa dnes pustil do Cesty domov. Nieže by som bol úplne sklamaný, len to bolo na mňa príliš vykalkulovane a naivne naivné. Plagáty Titanicu a flauta v hlavnej úlohe má vracali späť ku Kate a jej lodnej rozprave. Hej, na emočnú pílu sa tlačilo-včera tiež ale dnes toho zavádzania bolo akosi moc. Dookola opakujúci sa motív kde minulosť bola super a prítomnosť už nie je. V minulosti to tu vyzeralo že nikto nič nerobil a len tak sa poflakoval. Jednoducho som len očakával troška silnejší plot.

Ak očakávate bláznivú prihlúplu komédiu o 3 iránskych buranoch na tripe po južnom francúzku, tak to bude asi strata času. Ak vas zaujíma život diaspory vo všeobecnosti a nielen tej iránskej a pocity s tým spojené- tak hor sa na to. Keďže tiež už vyše desaťročia žijem v uk, veľmi ľahko sa mi stotožnilo s pocitmi hlavných hrdinov. Film má prinútil sa pozrieť na môj nekonečný love/hate relationship voči slovensku. V tomto smere mi prišiel iránsky či slovenský problém takmer identický. Veľmi bolestivý pohľad na nekonečnú tému migrácie. I keď hrdinovia riešia hlboké traumy-režisérka netlačí až tak na pílu a podáva nám to s jemnou ľahkosťou.

Možno je to tým že už sa 4 deň potím v horúčkach, že moja manželka má rakovinu a že asi nevidím všetko úplne najtriezvejšie. Viem že záver je plný propagandy. Ale mne to je a bolo úplne jedno. Asi som potreboval tie upchaté dutiny dáko preplakať. A učiteľka Wei mi k tomu dopomohla. Vďaka😿😂

Na mňa príliš minimalisticky nerozvinuté. Chvilami som sa cítil ako v 90-tych rokoch. Prišiel som domov zhulený jak taška o 2 ráno -zapol si nemecký Vox a kukal na horiaci krb alebo jazdu vlakom z Lipska do Berlina. Kamera za 5