sanikope

Prvá seria excelentná. Zápletka pri ktorej každému fanúšikovi klasického krimi srdce radosťou plesá. Takto si to nejako predstavujem. Scenáristi akoby sedeli dakde na káve a povedali si že skúsia urobiť klasickú štandartnú krimi sériu- s jednou výnimkou. A to že hlavným poldom vymenia role. On (Martin) sa bude chovať ako klasická precitlivená žena ktorej je stále ubližované a ona (Saga) bude ako bezcitný chlap bez emócii a bez akéhokoľvek súcitu. V seriali nie je veľa hluchých dier a ak sú tak som ich dokázal rýchlo prepáčiť. Tých desať častí bolo presne to čo to potrebovalo.... Druhú seriu som síce videl tiež, ale nechcem ju s tou prvou ani spajať, prišla mi ako taký rovarený paškvil, keď sa síce železo kuje za horúca ale výsledok- bída. A tak hodnotím iba prvú sériu... Určite plných 5+ a rád si to pozriem znova...

pár slovami- som nesmierne sklamaný z nesmierne ukecanej drámy.Dosiaľ to najslabšie zo Stewartovej-grafie. Často som sa nezdržal a musel som pretáčať.Čo už- nie každý deň je nedeľa...

viac menej strata času, príliš veľa hrdinov. Dosť som sa v tom strácal. Ako aj názov filmu hovorí "Život je na prd" a taký je aj celý film...

no miracle is happening.... Dardenovci vs. FishTank. Točiť filmy ala Dardenovci je cool ale rozhodne nie až také simple a Fish Tank má tempo ktoré Zázraku jednoducho chýba. Hrdinka bola akoby bez iskry života. Nechápem prečo sa v našich filmoch stále používajú postsynchrony- pri nich i tie šťavnaté vulgarizmy vyznievajú podobne ako- do frasa či do čerta. Film sa pokúša posobiť dokumentárne no nedarí sa mu to. Chvíľami som mal pocit že tvorcovia sami nevedeli kam ten film smeruje- buď bol scenár nevyjasnený alebo sa im to nepodarilo pozliepať tak aby som sa nenudil. V kine som si viac krát povedal že by som radšej ako toto trápenie pozeral nejaký priemerný blockbuster- ktorý by mal aspoň zaujimavejšiu formu. Ako som už napísal - žiadny Zázrak sa nekoná a vobec netuším čo tvorca tým zázrakom myslel.

Timothy Spall a Juliet Stevenson vytvorili jeden z najsmutnejších párikov v dejinách filmu. Ako minutáž filmu plynie a ich vzťah antigraduje, som si vravel že takto by asi nikto z nás skončiť nechcel. Prvá polhodinka veľmi silná a potom tempo upadlo do stratena.... ako i tento moj komentár.

Pozerané počas mojej jarnej alergie a tak som si to musel rozdeliť na 6 častí. Veľké bolesti hlavy mi nedovolili viac ako 30 minút denne a tak som mal z 3 idiotov telenovelu na pokračovanie. Hlavný hrdina ma moc neoslovil a a podstate ani jeho 2 neschopní idiotskí kámoši. V kontraste s nimi vo filme žiarili profesor Viru-s a ich neschopný spolužiak Tíšan. Počas každej tej polhodinky som sa špeciálne tešil čo zasa vyvedú... Vdaka mojej alergii mi toto romantické naladenie však i tak sadlo a ani oko nezostalo suché... Kareena v úlohe Virovej dcéry tradične krásna a hlavný song All izz well mi ešte teraz rezonuje v hlave. Hviezda navyše za krátku pripomienku Shimly a Himachalu...

bolo by to za 5 keby v čechách nebolo Lipského ktorý tento žáner doviedol do dokonalosti. Najlepšia scéna- snívajuca krava a jej sen ako leží v hamoku a pri tom jej hraje sláčikové kvarteto či kvinteto.

Dévi- jednoduchý príbeh z vidieckeho bengálu poukazujúci na posadnutosť a intoxikáciu naboženstvom v Indii. Historka- svokor nadšený stupenec bohyne Kalí ma v noci víziu že synova nevesta je novým avatarom Kalí... Čo nasleduje, je pre nás europanov takmer nepredstaviteľné a pre indov celkom bežná prax. Od toho momentu sa jej pozícia v spoločnosti mení a je považovaná za bohyňu. Postaví sa jej ašrám a ľudia z celého okolia za ňou prichádzaju aby ich vyliečila alebo vykonala nejaký ten zázrak... Kedže Devi je mojim prvým Rayovym filmom- nemám s čím porovnávať ale latku nastavil veľmi vysoko. Na veľmi malom priestore sa mu podarilo vykresliť pocity 17-ročnej nevesty, všetky jej pochybnosti, neistoty a hlavne chvílkové podlahnutia vlastnému egu (v indii posadnutej náboženstvom sa dá pri tomto druhu adorácie okolím skutočne uletieť a uveriť čomukolvek) a strachu z pomsty bohov ak by víziu neakceptovala. Dévi ma už čosi cez 50 rokov, ale v indii je táto téma stále aktuálna...

Čo robiť v Ahmedabade v čase obeda keď je vonku 40C, prašno a takmer nedýchateľne? Jednym z riešení može byť A/C kino. V programe som sa dozvedel že dnes hrajú- Looper. Veľa som o ňom čítal a tak si vravím- lepšie ako zaprášené ulice. Keď som sa dlhými ulicami konečne dostal k vysnenému kinu- Looper už bežal 30 min. A nasledujúcim filmom bol práve OMG. Na bilboarde vidím Akshaya Kumara na motorke, vravím si fajn. Moje znalosti hindi sú veľmi biedne. To mi však nebráni, keďže každý bolywood je zvačša veľmi simple- spev, tanec a trocha romantiky. V prípade OMG je tam extra prídavok- zosmiešnenie hindu mentality slepej viery a nekonečnej podpory babov a sadhú... Pre všetých Kumarovych fandov- drobné upozornenie- Kumar je vo filme len ako také Krishnovo cameo. Film pobaví, neurazí ale okrem hlavného songu Go Govinda a okolností okolo mi už OMG kompletne vyfučal z hlavy. Plus-mínus 50% .

Do Ríma prišiel vyhladovaný, a tak sa zo zúfalstva prežieral aby mal následne sračky. Za celý film nemal čas sa prezliecť (žeby tie toalety?) . A čo jeho 20$, ktoré si poctivo uložil v banke, chudák ani na to si čas nenašiel aby si ich skočil vybrať. Znie to ako groteska alebo ako Bruce Leeho režijna prvotina ??? Vobec som netušil že kung-fu može byť natoľko vtipné a chvíľami doslova groteskné. Oceňujem Bruceov zmysel pre humor, najviac som sa počas sledovania tešil na tie časti medzi fajtmi. Keď sa vo filme nič nedialo a Bruce sa len trápne usmial alebo si odskočil... Nemožem hodnotiť v kontexte iných Brucovych filmov ale ako zoznamko to bolo veľmi svieže. Škoda že toho Bruce nemal príležitosť natočiť viac...