Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Krimi
  • Akční
  • Dobrodružný

Recenze (3 646)

plakát

Jako jed (1985) 

Vít Olmer podľa môjho názoru nie je dobrým režisérom. Napriek tomu sa mu Jako jed podaril. Dominuje mu samozrejme precízne stvárnená postava stvárnená Zdeňkom Svěrákom, ale ani ostatné postavy príliš za ním nezostávali. Problémy krízy stredného veku v podmienkach permanentne krízového socializmu boli výstižné, Ivona Krajčovičová pôsobila príjemne cudzorodo a výsledkom bol film, u ktorého možno zabudnem na detaily, ale na celkové vyznenie určite nie.

plakát

Jako kníže Rohan (1983) (TV film) 

Tak som sa dal hlúpo nalákať na 89 %, neuvedomiac si, že že české televízne inscenácie sú divákmi automaticky nadhodnocované, o to viac, keď v hlavnej úlohe vystupuje ich herecká ikona. Nie síce ako bavič, v nej je neprekonateľný, ale poradil si aj s dramatickou úlohou. Problém je, že mi to príliš pripomínalo Dědictví aneb ..., lenže tam som to cez humor a nadsázku prijímal menej kriticky. Z inscenácie som mal podobný pocit, ako z filmov s Vlastom Burianom. Tie tiež po vystrihnutí skvelých Burianových výstupov za veľa nestoja.

plakát

Jako malé děti (2006) 

Film som videl (podľa ČSFD) pred dvoma rokmi, málo si ho pamätám a neviem, či to vypovedá viac o jeho kvalitách alebo o mojej pamäti. Opakovane som si ho pozrel iba kvôli komentáru. Námet nie je nový a toľko chválený scenár obsahuje okrem zaujímavých pasáží aj nudu, klišé a neprirodzené správanie postáv. Komentátor bol vhodný iba miestami a väčšinu času pôsobil skôr rušivo. Herci v prvej línii sa snažili zo všetkých síl, ostatní o poznanie menej. Patrick Wilson je síce fešák, ale do úlohy otca na materskej, ktorý si obľúbi žiť pasívnu úlohu, by typovo patril iný herec. Film ako celok je značne nevyrovnaný, čo však vôbec neznamená, že je priemerný alebo dokonca zlý. Len vo mne toho veľa nezanechal.

plakát

Jako v zrcadle (1961) 

Film náročný na sledovanie a pre mňa aj na pochopenie. Štyri osoby na ostrove od samotného začiatku prezentujú svoje fóbie, svoju osamelosť, svoje cesty pri hľadaní Boha a pri vzájomnom porozumení. Ústrednou postavou je žena trpiaca akýmisi schizofrenicko-paranoidnými záchvatmi pravdepodobne na dedičnom základe. Napriek malému počtu osôb je vývoj vzájomných vzťahov i odkrývanie ich koreňov dostatočne nosné, takže film nenudí.

plakát

Jako zabít ptáčka (1962) 

Ďalší slávny film (74. miesto v IMDb), na ktorý som sa tešil a ďalší, ktorý ma sklamal. Prvá polovica bola neskutočne rozvláčna a dejovo prázdna, samotný proces to ako tak oživil, ale bolo to ako podľa šablóny, potom prišiel koniec v štýle deus ex machina a bolo po všetkom. U filmov, tak ako u ľudí vnímam ich fyzický a mentálny vek. A tento film je oveľa starší než by nasvedčovalo polstoročie od jeho nakrútenia.

plakát

Jak přijít o život (1974) (TV film) 

Neplánovane som si pozrel túto psychologickú konverzačku s kriminálnym pozadím a nie som sklamaný. Ale ani nadšený. Priemerný zážitok z priemerného diela. Zaujala ma absencia príznakov doby, čo v sedemdesiatych rokoch nebolo úplne obvyklé. Herecké výkony nebudem chváliť, scenáristické skratky nebudem haniť, lebo som s oboma počítal.

plakát

Jak se co dělá (2007) (pořad) 

Programov tohto typu nebude nikdy dosť a keď má televízia prispieť aj ku vzdelávaniu, tak cesta vedie aj prostredníctvom takýchto programov.

plakát

Jak se to dělá (1999) (seriál) 

Výborný seriál, ktorý poteší zvedavých divákov vo veľmi širokom vekovom rozpätí. "ako sa to robí" je otázka, ktorá vŕta v hlave väčšiny chlapcov už od útleho veku a neprestane vŕtať ani v starobe. Netrestajte deti, keď rozoberajú alebo rozbijú svoje hračky. Je to iba preto, že ste im neumožnili pozerať tento seriál.

plakát

Jak si Chruščov podmanil Ameriku (2013) 

Pre pochopenie filmu sa treba vrátiť do doby, kedy sa návšteva odohrala. Američania, tak ako väčšinou mali k ruskému premiérovi buď predsudky alebo nemali žiaden názor. Bol to pre nich exot z ďalekej, neznámej a nebezpečnej krajiny. A naraz videli bodrého usmievavého mužika a nechali sa jeho osobitným šarmom zmiasť. Neuvedomili si, že je jedno, či je niekto zachmúrený a uzavrený ako Stalin alebo usmievavý a srdečný ako Chruščov. Sú to vždy imperátori, ktorí nadovšetko chcú upevniť svoju moc, udržať alebo ešte lepšie rozšíriť svoje impérium. Američania nie sú v tomto o nič lepší. Preto je jedno, kto kam a kedy vpadne, kto komu kedy čo vyvedie. Preto som film vnímal ako reportáž z historicky prvej cesty, nakrútenú, zostrihanú a okomentovanú bez väčších ambícií a presahov.

plakát

Jak svět přichází o básníky (1982) 

Básníci boli vcelku vydarenou filmovou sériou, ktorej hlavnou prednosťou bolo, že boli iní, ako väčšina vtedajšej produkcie. Bohužiaľ, tak, ako u mnohých iných filmov zasadených do konkrétneho miesta a doby, aj básnici nám starnú a zovšednievajú. A nie je to iba prirodzeným starnutím ich predstaviteľov, ale aj konfrontáciou s neskoršou produkciou. Pri dnešnom (rozlúčkovom) sledovaní prvého, a podľa mňa aj najautentickejšieho dielu, som sa už na notoricky známom príbehu Štěpána a Kendyho iba občas pousmial a po záverečných titulkoch som znížil počet hviezdičiek na definitívne tri kusy.