nascendi

Čierna ovca je jedna z lepších hier Radošinského naivného divadla. Juraj Nvota sa pokúsil pretransformovať divadelnú hru na televízny film. Nie všetky zmeny, vrátane zmien v obsadení sa mu podarili. Napriek tomu aj televízny film je užitočné vidieť.

Moja "trojková" jazda pokračuje. Som ochotný pripustiť, že tentoraz sú tie tri hviezdičky trochu silnejšie. Príbeh nebol ničím objavný a melodramatický záver na celkovom dojme veľa nevylepšil. Ešte zopár "trojkových" filmov a začnem sa podozrievať, že chyba je vo mne a nie vo filmoch.

Čína je úžasná krajina, pričom je jedno, či ju vidíme zhora, zdola alebo zboku. Dnes už sa asi nenájde nikto, kto by Čínu považoval za chudobnú krajinu, v ktorej má každý misku ryže denne. Ale aj rast bohatstva, výstavba, technický pokrok majú svoju tienistú stránku v podobe stále prítomného smogu. Zaujímalo by ma, kto prišiel na myšlienku spojiť komunistický režim s kapitalistickou ekonomikou, lebo film ukazuje, že to v značnej miere funguje. Film ako celok ohromuje predovšetkým tým, čo zobrazuje a nie tým, ako je nakrútený. Napriek tomu som bol spokojný s jeho informačnou hodnotou.

Ďalší film z mojej Top 100, ktorý úspešne absolvoval "potvrdzovaciu projekciu". Atmosféra, štýl, herecké trio a hudba sú podľa mňa piliere, na ktorých stojí úspech tohto filmu. Je pravdou, že tempo je v niektorých pasážach pozvoľné, ale na druhej strane je takmer od začiatku prítomný temný podtón vytvárajúci postupne rastúce napätie. Nevidel som všetky Polanského filmy, medzi zhliadnutými však Čínska štvrť jednoznačne dominuje.

Ja na rozdiel od gudaulina nepracujem v odbore a môžem bez problémov hviezdičku pridať. Film je možné vnímať vo viacerých myšlienkových a dejových líniách. Predovšetkým ide o to, ako zaistiť, aby ľudia ovládajúci ťažko predstaviteľné sily neboli úzkym profilom systému. Pretože frekvencia mimoriadnych udalostí je spravidla nepriamo úmerná závažnosti ich dôsledkov. Druhá výrazná línia sa zaoberá nadraďovaním osobných, či firemných záujmov nad záujmy celospoločenské a je často spájaná s vierou, že všetko nejako dopadne. A potom havaruje raketoplán kvôli súčiastke za pár dolárov, odfláknu sa kontroly zvarov a nadšení obyvatelia Kyjeva pochodujú na 1. mája pred tribúnami, netušiac, že si ich práve značkuje oblak z Černobyľu. S tým je samozrejme spojené ututlávanie všetkého, čo by mohlo firme a biznisu škodiť. Na druhej strane stoja investigatívni novinári s obmedzenými možnosťami a jednotlivci, ktorí na druhú misku váh musia položiť svoju kariéru, niekedy i viac. Potiaľ dobre. Chváliť herecké výkony nebudem, tie boli zrejmé, i keď Michael Douglas s lookom Barryho Gibba z Bee Gees bol niekedy za hranou. Za problém celého filmu považujem jeho záverečnú štvrťhodinu. Kovbojsko-happyendovým záverom sa pokazilo všetko dobré, čo film dovtedy poskytol. Takže viac hviezdičiek nedám, aj keď mám voľnosť v tom, že nepracujem v odbore.

Ku Krejčíkovmu spracovaniu dvoch Čapkových poviedok som sa dostal až dnes. Nemám najmenší dôvod k nadhodnocovaniu tohto filmu, takže tri hviezdičky vyjadrujú moju spokojnosť s výsledkom. Plejáda skvelých hercov neostala nič dlžná svojej povesti a atmosféra starej Prahy zvádza k nostalgii. Problémom filmu sú práve tie dve poviedky. Neverím, že by bolo schodné jednu z poviedok prepracovať na celovečerný film, ale spojiť tri štyri kratšie, tematicky príbuzné poviedky do jedného celku by sa mi pozdávalo viac. Takto sú to neorganicky zlepené dve diela, ktoré spája iba autor ich predlohy.

Pravdu povediac myslel som si, že Číslo 5 sa vyhne kritickejšiemu pohľadu po 30 rokoch. Považujem ho naďalej za sympatický, vtipný rodinný film, ktorý možno pobaví aj súčasných divákov, ale určite nebudú mať pri premiérovom zhliadnutí taký dobrý pocit, aký som mal vtedy ja a moji rovesníci. Tri hviezdičky sú už definitívnym, a myslím si, že aj dostatočným ocenením jeho kvalít.

Čistú dušu vnímam ako štandardný životopisný film o neštandardnom človeku. Väčšina atribútov filmu (herecké výkony, kamera, hudba a pod.) je na profesionálnej úrovni. Plný počet hviezdičiek som nemohol dať preto, že Russel Crowe, napriek vynikajúcemu hereckému výkonu, sa mi do tejto úlohy typologicky nehodí a tiež preto, že vo filme je príliš zrejmý ťah na Oscarov. I dĺžka filmu volá po nožniciach.

Ďalšia z lupičských jednohubiek, ktorú od množstva iných neodlišuje ani osoba Jasona Stathama. Nenudil som sa, nevyhľadával som zbytočne nelogickosti v príbehu a nebude mi robiť problém zabudnúť na film po relatívne krátkom čase.

Film o prelínaní filmu a skutočnosti v pomätenej a mániami zaplnenej mysli hlavného hrdinu ma príjemne prekvapil. Netušil som, že by ma okrem Preletu mohol ešte nejaký ďalší film o duševne chorých zaujať. A stalo sa.