nascendi

Celkom príjemný film, ktorý som si bez nudy aj bez nadšenia pozrel a mal som dojem, že horšie to už nebude. Ale bolo. Stačilo si pozrieť tú záplavu hviezdičiek a čítať obdivné komentáre, v ktorých sa to hemžilo prirovnaniami a menami, ktorým som dosiaľ neprišiel na chuť a hneď som tušil, že som zrelý na výrobu protiprúdu v bazénoch. Dočítal som sa, že to bola komédia a márne som sa pokúšal rozpomenúť sa, či som sa aspoň raz zasmial. Dočítal som sa o skvelých hereckých výkonoch, len som ich nejako prehliadol. Willovi Ferrellovi som dokonca neveril, ani že je nekompromisným daňovým audítorom, ani stereotypne žijúcim osamelým mužom, ktorý má zrazu problém a nevie si s ním rady. Súhlasiť však môžem s tým, že začiatok filmu navodil správnu zvedavosť až napätie, ako sa to bude ďalej vyvíjať a v takom prípade sa patrí príbeh vhodne zakončiť. Traduje sa, že aj v Jánošíkovi museli pre amerických divákov upraviť koniec. Po skončení tohto filmu mi bolo jasné, že Jánošíkom to neskončilo.

Určite nie je dobré vidieť film po 35 rokoch od premiéry. Čas je nekompromisný kritik. Aj keď si pamätám, že na niektorých filmoch Pierra Richarda som sa kedysi celkom slušne bavil (pravdou tiež je, že vtedy bola iná konkurencia). Bohužiaľ dnes má pre mňa tento film príchuť zvetraného piva.

Nepozeral som jednotlivé diely v chronologickom poradí, takže pôvodné štyri hviezdičky som ustálil na tri. Nechcem a nebudem filmy hodnotiť podľa atraktívnosti námetu a naliehavosti posolstva, ktoré vysiela. Film, a teda aj Hořící keř, hodnotím podľa dojmu z neho a nie podľa môjho názoru na Palacha a jeho čin. Film je dobrým a v existujúcej mizérii asi jedným z najlepších pokusov pravdivo reflektovať dobu, ľudí a ich život pred 40 rokmi. Film je neskutočne dlhý. Najhoršie je, že jeho dĺžka nie je dôsledkom prebytku epizód, dialógov a akcie, ktoré nemohli byť opomenuté, ale nastavovania, resp. dopĺňania úplne zbytočných a od dejovej línie odbiehajúcich epizód. Dobové reálie boli presné, ale pri výbere hercov bolo treba dávať väčší pozor na to, aby mali ksichty z rokov šesťdesiatych a nie súčasníkov. V deji a dialógoch to niekedy dosť výrazne zaškrípalo a pre mňa, ako pamätníka, bola tá nevierohodnosť a mytizovanie ťažko ospravedlniteľné. Pretože si viem predstaviť výsledok zostrihania tohto eposu na dva diely, musím považovať tento film za celkom dobrý pokus, ktorý stále ešte nedorazil do cieľa.

Zaujímavý film z nedávnej a pritom tak vzdialenej histórie južných častí USA. Je ho možné vnímať ako konkrétny obraz rasovej neznášanlivosti, ale tiež aj zo všeobecnejšieho hľadiska o ľudskej zlobe a nenávisti, pôvodne generovanej predsudkami a pocitom ohrozenia, ktoré sa neskôr vymknú spod kontroly a žijú si vlastným životom. Film disponuje vynikajúco vytvorenou atmosférou, stupňovaním napätia, obrazovou stránkou a skvelými hereckými výkonmi. Ak mu mám niečo vyčítať, tak je to jeho čiernobielosť. Postavy sú zbytočne polarizované podľa farby pleti. Na druhej strane patrí ku kladom, že obe hlavné postavy príbehu sú vykreslené plasticky a vierohodne. A na konci filmu si divák uvedomí, aký kus cesty urazila Amerika v tejto otázke za uplynulých 50 rokov.

K téme rodinného násilia už TV film nemal čo dodať. Ale aspoň ho dokázal uveriteľnou formou a dobre vybratými hercami sprostredkovať televíznym divákom, ktorí sú na 100 % presvedčení, že im sa niečo podobné nemôže prihodiť, pretože ... Ale stačí sa pozrieť na impotenciu štátnych orgánov, ktorá nie je špecialitou Česka, Slovenska alebo Ameriky a každému bude jasná platnosť známeho: Pomôž si človeče, aj Pánboh ti pomôže. Spoliehať sa nie je na čo, pretože každé zmierenie, každé odpustenie a každý návrat k zbabelému násilníkovi je iba predplatným na ďalší diel agresie. Zdanlivo nízke hodnotenie tohto snímku je spôsobené tým, že hodnotím filmy ako celok a nie silné príbehy v nich obsiahnuté.

Hoří, má panenko považujem za vyvrcholenie Formanovej domácej tvorby. Nielen preto, že na ňom spolupracoval s Papouškom, Passerom a Ondříčkom a účinkovala v ňom celá plejáda Formanovských nehercov, ale aj preto, že v ňom vyvrcholila komediálna trpkosť a karikovanie ľudských nedostatkov, ktoré bolo pokračovaním línie započatej Černým Petrom a pokračujúcej Láskami jedné plavovlásky a ktoré miestami prechádzalo až do absurdného ladenia.. Pritom film ani zďaleka nepovažujem za protičeský alebo protihasičský, ako mu bolo vyčítané. Je karikatúrou a ako taký nutne musí zveličovať, aby videli aj tí, ktorí by si za bežných okolností nič nevšimli. Z rovnakého dôvodu odmietam aj výčitky na údajne "prehrávajúcich" nehercov. Na Hoří, má panenko skrátka nedám dopustiť a kedykoľvek si rád zopakujem dobrý pocit z jeho zhliadnutia.

Príjemné prekvapenie od Polanského, ku ktorému som sa pomaly obracal chrbtom. Mimoriadne členitý, do hĺbky ľudskej psychiky zasahujúci a žáner psychothrilleru presahujúci film s vynikajúcimi hereckými výkonmi priliehavou hudbou a iba chvíľami presahujúci hranice únosnosti v obscénnostiach. Podľa mňa najpolanskejší Polanského film.

Sám som pred pár dňami napísal, že ťažko nejakej hre z dielne Smoljaka a Svěráka dám menej ako štyri hviezdičky a už je to tu. Hospodu na mýtince som si už príliš nepamätal, lebo som ju mal iba na gramofónovej platni a gramofón sa mi znefunkčnil už dávnejšie. Pripomenutie tohto diela na kanáli ČT2 mi odhalilo že skvelé momenty sa v seminári i v samotnej hre striedajú s nevýraznými a je namieste odlíšiť túto hru od ostatných aj hodnotením. Veď stále to znamená, že slabšia cimrmanovská hra predstavuje mierny nadpriemer.

Nattvardsgästerna sú 28. filmom, ktorý som z tvorby Ingmara Bergmana videl. O Bergmanovi je známe, že v jeho filmoch dominujú dve témy: Boh a ženy. Nanešťastie je tento film o Bohu a tak som ja, nemilitantný ateista, mimo hry. Ocenil som výkon Gunnara Bjornstranda, strohosť prostredia, cielenosť dialógov, ale najmä primeranú stopáž. Nech mi je odpustené, ale tento film som pozeral viac z povinnosti, ako zo záujmu.

Po mnohých rokoch od prvého zhliadnutia sa už pôvodné nadšenie vytratilo a ostalo iba pri premene nevyplatenej sklenenej guľôčky na rozkošne deformovanú češtinu. K tomu zopár pitoreskných postavičiek a zľudovených hlášok. Zvyšok je iba odvarom prvorepublikových filmov. Stále lepší odvar, ako to, čo nasledovalo v ďalších rokoch.