nascendi

Po mnohých rokoch od prvého zhliadnutia sa už pôvodné nadšenie vytratilo a ostalo iba pri premene nevyplatenej sklenenej guľôčky na rozkošne deformovanú češtinu. K tomu zopár pitoreskných postavičiek a zľudovených hlášok. Zvyšok je iba odvarom prvorepublikových filmov. Stále lepší odvar, ako to, čo nasledovalo v ďalších rokoch.

Aby som neurazil tú armádu nostalgikov nachádzajúcu potešenie pri sledovaní prvorepublikových a protektorátnych filmov ponechávam pôvodné hodnotenie a opätovne vyjadrujem ľútosť nad tým, že v ČSFD nie je zavedené desaťbodové hodnotenie. Komentovať nie je čo, film sa ničím nevymyká z filmovej produkcie tej doby.

Tak som po dlhšom čase videl film, s ktorým som bol veľmi spokojný. Bol výborne režijne zvládnutý, nakrútený prísne realisticky, takmer bez pátosu a aj herci vrátane komparzu boli uveriteľní. Neprekvapila ma nepripravenosť silových zložiek na teroristický útok. Rovnako tak mudrovanie odborníkov, že militantných moslimov je iba malé percento. Na dvojičky stačila dvadsiatka, na Hotel Mumbai tiež. Nie je dôležitý počet, ale fanatické odhodlanie, chladnokrvné zabíjanie a dostatok munície. Hasičské jednotky sú už zriadené a vybavené na všetkých úrovniach, protiteroristické sú stále popoluškou. Absolútne však nechápem, prečo na obchodnej lodi Alabama a v takom obrovskom hoteli nie je v nejakej plechovej skrini zopár kalašnikovov pre prípad. Čakanie na políciu a špeciálne jednotky bolo nekonečné. Hotel Mumbai považujem nielen za vydarený, ale aj za užitočný film, ktorý by si mal pozrieť každý slniečkár, ktorý plače nad nešťastným osudom "utečencov", pozýva ich do krajiny, ale nie k sebe do bytu. A o tom to je.

Po opakovanom zhliadnutí pridávam hviezdičku na konečné štyri. Pri premiére som mal pocit, že film je idylický, takmer selankovitý v porovnaní s tým, čo sa v Rwande dialo. Dnes som si uvedomil, že milión mŕtvych je nepredstaviteľných a žiaden film nedokáže tú hrôzu priblížiť. Naopak, ocenil som, že všetko vraždenie, znásilňovanie, rabovanie a ničenie sa odohráva v pozadí a divák si ho viac predstavuje, ako sleduje. Pred pár dňami som si pri filme Zem nikoho rýpol do OSN a ich šmolkových vojakov. V Rwande sa táto impotentná organizácia predviedla ešte v horšom svetle. V Afrike bude musieť byť vybojovaných ešte mnoho konfliktov a prekreslených mnoho hraníc, než bude pokoj. Don Cheadle bol skvelý, jeho Paul by sa s korupčnými praktikami uplatnil aj na Slovensku.

Veľmi priemerný a veľmi prekombinovaný britský televízny seriál, ktorý sa k mojim trom hviezdičkám dostal s odrenými ušami.

Po dlhšej dobe som si tento film pozrel znova. Začiatok bol rozbehnutý celkom zaujímavo. Potom sa to začalo zadŕhať a ten vyslobodzujúci, čudný a obdivovaný záver v štýle Deus ex machina ma znechutil úplne a donútil znížiť pôvodné hodnotenie o hviezdičku. Nedokážem pri sledovaní filmu vypnúť mozog a nekriticky čumieť. Račte prominout při vašem vzdělání, pane Finchere.

Gróf Monte Christo patrí spoločne s verneovkami k nespochybniteľným čitateľským zážitkom z detstva, na ktoré som háklivý. Preto filmové adaptácie týchto diel posudzujem najmä podľa miery ich priblíženia sa k mojim čitateľským predstavám. Z tohto hľadiska je obsadenie Gérarda Depardieua do hlavnej úlohy obrovským a z môjho hľadiska neodpustiteľným omylom. Nebudem radšej uvádzať dôvody. V komentári k remaku 12 rozhnevaných mužov som sa zmienil, že dôvodom pre vznik remaku je ambícia urobiť to lepšie alebo inak. Tento remake nepovažujem ani náhodou za lepší a za tú inakosť by sa mal scenárista Didier Decoin hanbiť. Musí to byť extrémne pyšný človek, ak si dovolil takým brutálnym a diletantským spôsobom zasiahnuť do Dumasovho diela. A tak vlastne tá jedna hviezdička je asi za nápad, aby filmové deti hlavných predstaviteľov hrali ich vlastné deti.

Dumasovo najlepšie dielo, ktoré som v mladosti prečítal za dva dni a dve noci priam volá po filmovom spracovaní, i keď hneď v počiatkoch realizátori narazia na problém v podobe epickej rozsiahlosti diela. Čo vynechať, čo skrátiť, aby to bolo ešte zrozumiteľné, a akú celkovú dĺžku pripustiť, aby to diváka ešte bavilo? Nezanedbateľným problémom je, koho obsadiť do úlohy Dantésa. Už som sa niekde vyjadril, že takéto diela sú nevhodné na sfilmovanie, možno by seriálová forma vyhovovala najlepšie. Videl som viacero verzií, ale iba verzia so Jeanom Maraisom a táto zhruba zodpovedajú mojej predstave. Pikantné na tejto verzii je, že ju nakrútili vo Veľkej Británii a dokázali pritom uchovať ducha literárnej predlohy. K čomu sa paradoxne verzia so slávnym francúzskym opilcom ani nepriblížila.

Osobne by som bol najradšej, keby veľké epické diela nebolo povolené sfilmovať. Pretože ani dvojdielny film nedokáže postihnúť to, čo si čitateľ dokáže na necelej tisícke strán prečítať. Táto verzia so Jean Maraisom je pravdepodobne najznámejšia a spolu s verziou, v ktorej Dantésa stvárnil Chamberlain, ju považujem za najlepšiu. Otrasným zážitkom bolo vidieť Depardieua ako Dantesa, ďalšie verzie nepoznám. Ťažko mi je hodnotiť túto, takmer 60-ročnú verziu. Všetko je v nej také, aké má byť. Film sa poctivo drží predlohy, postavy sú dobre vybrané a tak jediným a neodstrániteľným nedostatkom je, že film nedokáže nahradiť knihu. Ale aj tak som sa po rokoch v záujme disproporcionácie rozhodol tejto verzii jednu hviezdičku pridať.

Žiadne prekvapenie sa nekonalo. Hra bez pravidiel je medzi neznámymi, až zabudnutými kriminálkami právom. Spočiatku som bol celkom spokojný, ale postupne sa to kazilo až do hlúpučkej záverečnej časti. Svojho času som čítal, že afgánsky chrt patrí k najhlúpejším rasám psov a je schopný zablúdiť na konci vodítka. Napadlo ma to, keď som sa zamýšľal nad tým, čo to mohlo byť za scenáristu, ktorý to spáchal.