nascendi

Zaujímavý film z ťažkej doby. Amerika sa borila s hospodárskou krízou, na ktorú najviac doplatili najchudobnejší a u nás o necelých dvadsať rokov prepuklo združstevňovanie s podobným priebehom a dôsledkami. Ameriku zaľudnili prisťahovalci, ktorí doma nečakali so založenými rukami a vzali do nich svoj osud. Táto vlastnosť im v neskorších dobách pomáhala prekonávať problémy. Tak predloha, ako aj film majú ľavicové ladenie, čo nebolo nič zvláštne v dobách, keď sa ešte nevedelo k akým koncom budú viesť ľavicové myšlienky v praxi. Filmu na mimoriadnosti pridáva Fordova réžia a výborné herecké výkony.

Neskutočne sa vlečúci nezáživný film bez iskry nápadu a vtipu. Boccaccio, Krejčík a známi herci sa z celých síl snažia, aby začiatkom sedemdesiatych rokov dali divákovi na chvíľu zabudnúť na okolité dianie. Iný zmysel nakrútenia tohto filmu som nenašiel.

Zaujímavá možnosť, ako sa na obyčajné deje pozrieť inak. Prirodzené obmedzenia tvorcovia nie vždy rešpektovali.

Jiří Hubač ma sklame iba výnimočne. Hřbitovu pro cizince nemožno uprieť úprimnú snahu o priblíženie osudov čs. letcov, ktorí sa po Februári nestačili čudovať, že za dôležitejšie, ako boj proti fašistom, sa pokladala svetová strana, z ktorej ten boj prebiehal. Rovnako nemožno uprieť Jiřímu Bartoškovi a najmä Josefu Dvořákovi obdiv za herecké výkony. Problém TV filmu vidím v jeho ladení a dĺžke. Na môj vkus bol film málo dramatický a už vôbec nie desivý, ako by si téma vyžadovala. Veď čo už môže byť desivejšie, ako keď krysy, ktoré sa navzájom udávali, dostanú moc a tú zneužijú na likvidáciu nemnohých hrdinov z vojny. A to všetko pod rúškom triedneho boja, i keď ide iba o prerozdeľovanie majetkov a moci. Na vytvorenie potrebnej atmosféry by film potreboval aspoň pol hodinu navyše.

Za najcennejšie na tomto filme považujem to, že napriek atraktívnej téme ostal vďaka scenáru vo vecnej rovine s mierne ironickým humorným podtextom. Tiež priniesol upokojujúce posolstvo majiteľom priemerných pipíkov. Na druhej strane mi pripadal neúnosne dlhý, skôr opisujúci, než objavujúci a s časťou dialógov, ktoré úrovňou neboli ďaleko od dialógov obvyklých v produktoch pornopriemyslu.

Veľké sklamanie. Nie iba preto, že Jamese Cagneyho neznášam a Humpreymu Bogartovi nenapísali lepšiu úlohu. Celý film bol politicky korektnou moralitkou, čo z neho spravilo nudnú záležitosť plnú klišé a jednoduchých príkladov toho, čo je dobré a správne a čo nie. Ďakujem, takto by film-noir nemal vyzerať.

Film som už dnes vlastne ani nesledoval, iba počúval. Pretože po tých opakovaných sledovaniach mi je úplne jasné, že jediná jeho sila je v pesničkách a choreografii. Pesničky sa označujú sixties a dnes ich počúva okrem mňa málokto. Vlastne iba takýmto filmom je možné vďačiť, že sa dostanú aj k uchu poslucháča, ktorý už desaťročný song pohŕdavo onálepkuje názvom starina. Choreografia bola zaujímavá, tanečné výkony profesionálne. Okrem banálneho deja a dejových klišé považujem výkon Jennifer Grey za jednu zo slabín filmu. Na druhej strane jeho príjemná pozerateľnosť mu zaručuje nespochybnené tri hviezdičky.

Prečítal som si zopár komentárov a bol som prekvapený vyjadrenými pocitmi sklamania. Hud, rovnako ako Hombre, považujem za vynikajúci, aj keď pomerne málo známy film. Námetom mi trochu pripomenul Kazanov Na východ od raja. Výnimočne ma v ňom zaujala viac Patricia Neal, než obľúbený a v úlohe záporného hrdinu často nevidený Paul Newman. Stačilo len trochu ubrať z tých deklamovaných múdrostí a pridať na vierohodnosti postavy Lonnieho a bolo by to odo mňa jasných päť hviezdičiek.

Zaujímavý film, pri ktorom som sa nevyhol spomienkam na Čas prebudenia. Náznak toho, čím mohol byť tento film vidím v dialógu Celie a Gabriela: "C: Snad se zase brzy uvidíme...G: Já nevím, jestli si vás budu pamatovat. Ale budu mít radost, až se zase sejdeme. Jako poprvé." Bohužiaľ silných momentov nebolo vo filme toľko, aby si odo mňa zaslúžil vyššie ohodnotenie. Nepresvedčivým výkonom ma prekvapil J.K. Simmons a aj hudobná zložka filmu ma zaujala iba málokedy. Ale na tri hviezdičky stačí aj to, čo som videl.

Ťažko sa mi píše komentár k tomuto filmu. Po rokoch som kvôli nemu navštívil kino. Odporučil mi ho môj najobľúbenejší z užívateľov. Na rozdiel od Karla Maya, od ktorého som neprečítal ani jednu knihu, od Julesa Vernea som prečítal všetko dostupné a kvôli nadšeniu nad Tajomným ostrovom som vlastne išiel študovať chémiu. Na budúci rok uplynie 50 rokov od môjho vstupu do Filmového klubu. Mám prečítané dostatočné množstvo filmovej literatúry, Sadoulovými Dejinami filmu počnúc, takže mená ako bratia Lumiérovci, či Georges Meliés sú mi dostatočne známe. Filmy Martina Scorseseho napriek ich dĺžke mám rád. Je preto až nepochopiteľné, prečo ma Hugo, namiešaný zo samých kvalitných ingrediencií nezaujal. Možno to spôsobil pre mňa neobvykle silno pustený zvuk, možno blízkosť plátna, vďaka ktorej bolo všetko, vrátane nedostatkov, vidno zreteľnejšie. Hlavne mi však chýbala atmosféra. Američanom sa vo všeobecnosti nedarí vytvoriť atmosféru niektorej z európskych krajín a ešte popritom aj posunúť koleso dejín o sto rokov nazad. Podľa mňa sa to nepodarilo ani Scorsesemu, aj keď použil obvyklé rekvizity a postupy. Nepáčilo sa mi množstvo zbytočných odbočiek, ktoré zdržovali posúvanie deja dopredu. A nepáčila sa mi ani oslava filmu a umenia vôbec takouto formou. Že ma iritovala celá postava zasekávajúceho sa Sachu Baron Cohena, už ani nemusím dodávať. Celkovo teda skôr nenaplnené očakávania, než sklamanie. V každom prípade trochu závidím divákom, ktorí sa dokázali nad toto všetko povzniesť a prežili to, čo Scorsese do filmu chcel vložiť.