nascendi

Ďalší z filmov, ktorý ma neoslovil. Zjednodušene by sa dalo povedať, že je to film, v ktorom sa Nakajima panicky obáva atómových a vodíkových bômb a plánuje emigráciu celej rodiny do Južnej Ameriky, ktorá by podľa jeho informácií bola po jadrovej vojne jediným bezpečným miestom na Zemi. Všetci ostatní sa potia, klaňajú a chcú ho zbaviť svojprávnosti. Film reflektuje na psychózu časti japonského obyvateľstva, ktorá pretrváva aj po desiatich rokoch od jadrového útoku na Hirošimu a Nagasaki. Súčasným divákom už film nemá čo povedať.

Zistenie, že už sochoking objavil spojitosť tohto filmu so Želarmi zrazilo moje ego nižšie a nepomohol by som si ani paralelami s Leonom. Tento film mi celkom nesadol, aj keď som sa pri ňom nenudil. Ale filmy, ku ktorým nemám ani najmenší vzťah môžem ohodnotiť nanajvýš tromi hviezdičkami, čo mnohým môže pripadať ako neprimerané. O všeličom by sa v spojitosti s týmto filmom dalo písať, ale mňa v podstate trápi iba úloha stíhačky kvartálne prelietavajúcej cez obraz.

Ako filatelistu vo výslužbe ma zaujímal príbeh, v ktorom má poštová známka väčší význam, ako ten, ktorý jej pripisujú katalógy. Príbeh a jeho spracovanie sa mi páčili, v náhlom záverečnom obrate nevidím nič neprípustného, herecké výkony boli, ako obvykle výborné, ale napriek tomu všetkému nenachádzam dôvod, aby som tento televízny film považoval za niečo viac, ako slušný nadpriemer.

Už ani neviem, ako som sa k tomuto málo známemu filmu dostal. Ale má aktuálne 82 %, Joanne Woodwardová   okrem toho, že bola veľmi dobrou herečkou, bola aj manželkou môjho najobľúbenejšieho herca a Lee J. Cobba som si najvýraznejšie pamätal z Dvanástich rozhnevaných mužov. Nemenej dôležité bolo aj to, že som sa dostal k filmu s titulkami. Samotný film ma oslovil predovšetkým výkonom Joanne, menej už zobrazovaným príbehom, napriek tomu, že vznikol na základe skutočnosti. Zvlášť ku koncu bolo málo uveriteľné prepínanie sa Evy do alternatívnych postáv len na základe požiadania. To dosť narúša moje laické predstavy o fungovaní schizofrénie.

Neviem, čo ma primälo, aby som sa po dvoch nevýrazných skúsenostiach s filmami, v ktorých vystupoval dvojfares s trasľavým kolegom, odhodlal pozrieť si tretí. Dočkal som sa očakávaného. Opäť išlo o film, ktorý môžem charakterizovať jedným slovom - nesympatický. Nedokážem ani vymenovať niečo, s čím som bol spokojný. Síce som film dopozeral aj bez rýchloposunu, ale nedokázal by som niekomu povedať, čo mi vlastne dal. Takže som najradšej, že film skončil a už nikdy sa k nemu nevrátim, ani myšlienkami.

Keď neskoro v noci naďabím na nejaký film, logicky predpokladám, že to bude niečo zo šedej zóny. Ani od Troch sekúnd, na ktoré som naďabil päť minút po začiatku, som nečakal nič iné. Ale postupne ma dej vťahoval do seba, čo nakoniec vyústilo do absolvovania celého filmu. V konečnom dôsledku si myslím, že ide o zaujímavý film, v ktorom sa tvorcovia síce nevyhli niekoľkým zbytočným chybám, ale na druhej strane oživili príbeh zopár novinkami. Obsadenie hereckých úloh sa celkom vydarilo, tak prečo nepovažovať tento nočný príspevok za nadpriemerný?

Po dlhom čase sa mi podarilo opätovne si pozrieť druhý najúspešnejší Reedov film. Film je mojim rovesníkom a tak, ako na mne, aj na ňom je to primerane vidieť. Striedajú sa v ňom svetlé okamžiky, ktoré aj po rokoch nájdu u diváka odozvu. Bohužiaľ dosť je aj takých, ktoré je možné kvalifikovať, ako chyby neospravedlniteľné dobou vzniku filmu. Celkove považujem oba Reedove filmy za mierne nadpriemerné a neľutujem čas, ktorý som pri ich sledovaní strávil. U tohto filmu som očakával väčšiu spolupatričnosť írskej komunity, ale možno bolo pre tvorcov dôležitejšie ukázať rôznosť typov a charakterov ľudí.

Pozeral som Všechnopárty a tam účinkujúci Hynek Čermák ma navnadil na Případ Roubal. Ani nie záujem, ako zvedavosť.  Poctivo som tú minisériu dopozeral a som sklamaný. Významný český vrah, 150 minút k dispozícii a výsledok horko-ťažko priemerný. Kde udělali soudruzi z Česka chybu? Zabudli na atmosféru. Tá je u filmov tohto typu významná. Podcenili aj casting. Čermák bol fajn, aj Švehlík bol uveriteľný, ale zvyšok? Mimochodom, prečo je Dagmar Havlová uvádzaná na prvom mieste, keď jej výkon bol úplne pomýlený. Dej nemusel byť taký rozkošatený a ušetrený priestor mohol byť venovaný prehĺbeniu postáv. Celkovo to považujem za premárnenú príležitosť.

Dlhočizný, údajne dobrodružný film o nájdení medailónku a jednej z mnohých ampuliek s morfiom. A zápletka je hotová, i keď 90 % užívateľov bolo hotových najmä z Jacqueline Bisset v mokrom tričku. To je aj jediný zapamätateľný zážitok z tohto filmu. A pre mňa, ktorý si Jacqueline pamätal už z prvého Letiska a Americkej noci nie je ani potrebné pamätať si aj niečo viac.

Som rád, že sa mi po dlhých rokoch podarilo opätovne vidieť tento film. Bol som naň zvedavý, pretože moje dojmy z minulosti neboli jednoznačné, čo dnes rezultovalo do straty jednej hviezdičky. Myslím, že každému je jasný režisérov zámer i forma kontrastov, ktorú si k jeho dosiahnutiu zvolil. Okrem rušivej hudby mi prekážala jeho dĺžka a deklamovanie dialógov, ktoré mi pripadalo ako vytvárané hlasovým generátorom. Naopak práca kameramana sa mi páčila.  Ani v najmenšom nezatracujem tento film, ale svoje miesto v mojom hypotetickom rebríčku z minulosti si neudržal.