nascendi

nascendi

Milan Zaťko

okres Bratislava
doháňam zameškané

homepage

Skype: juglon1

61 bodů

Moje komentáře

od nejnovějšíchpodle abecedypodle hodnocenípodle roku vzniku filmu
    • 13.3.2016  00:23

    S minimálnym záujmom som si pozrel tento prekombinovaný a do istej miery chaotický film. Ničím ma osobitne nepopudil a napriek tomu si myslím, že nemusel byť nakrútený, pretože som nedokázal nájsť nič, čo by nakrútenie odôvodňovalo.

    • 12.3.2016  14:25

    Celkom zaujímavý dokument od Hirošimy po Cára, pripomínajúci, že nie je technickým problémom zostrojiť bombu, ktorú by nebolo kde vyskúšať. Cenné bolo poukázanie na chybu vo výpočtoch, ktorej dôsledkom bola trojnásobne silnejšia bomba, než bolo vypočítané.To iba svedčí o tom, že najlepší vedci už vtedy pracovali na zbraniach, ktorých sila presahovala ľudskú predstavivosť a svoju prácu vnímali iba ako gigantické a drahé pokusy, ktoré si mohli dopriať. Dnes sú jadrové zbrane trochu v úzadí a nebezpečenstvo sa nemeria v kilotonách a megatonách, ale v státisícoch vyznávačov Alaha. Ale jadrové zbrane v depozitoch stále sú. Samotnému filmu dávam tri hviezdičky, pretože ho považujem (asi pre nedostatok filmového materiálu) za nevyvážený. Okrem toho bez ohľadu na opis konkrétneho jadrového výbuchu zobrazoval hríby z rôznych výbuchov. Ale inak vhodný materiál pre informáciu generácie, ktorá studenú vojnu a preteky v zbrojení nezažila.

    • 5.3.2016  21:30

    Po mnohých rokoch od prvého zhliadnutia sa už pôvodné nadšenie vytratilo a ostalo iba pri premene nevyplatenej sklenenej guľôčky na rozkošne deformovanú češtinu. K tomu zopár pitoreskných postavičiek a zľudovených hlášok. Zvyšok je iba odvarom prvorepublikových filmov. Stále lepší odvar, ako to, čo nasledovalo v ďalších rokoch.

    • 4.3.2016  22:58

    Běž, chlapče, běž je ďalším z celého radu filmov, ktoré nás vracajú do udalostí spred 70 rokov. Nebudem mudrovať nad tým, či má zmysel nakrúcať ďalšie filmy z tohto obdobia, ale pýtal som sa samého seba, v čom je ten film iný, v čom sa líši od iných, v čom spočíva jeho prínos. A pretože argumenty pre a proti remizovali bolo to podľa mňa na tri hviezdičky. Dvojičky to zahrali výborne, presvedčivo, exteriéry si kameraman užil, hudba bola skvelá, prostredie bolo dosť nepriateľské, aj keď práve nešlo o Nemcov, len príbeh bol chvíľami málo uveriteľný. Deväťročný chlapec nie je Bear Grylls, aby prežil v lese dlhšiu dobu, osobitne v zime. Dôsledkom menšej uveriteľnosti bolo, že som sa na film pozeral ako na príbeh, ku ktorému som nenadobudol významnejší emočný vzťah. Napriek tomu si na otázku zo začiatku príspevku odpovedám kladne, pretože si naozaj myslím, že téma II. svetovej vojny a jej odraze v životoch jednotlivcov i celých národov ešte nie je vyčerpaná a každé nové dielo prináša kamienok do mozaiky ľudských osudov v ťažkej dobe.

    • 3.3.2016  18:31
    Ze života loutek (TV film) (1980)
    ***

    Kombinácia Bergman-televízia-Nemci ma nedokázala nadchnúť. Zaujať, to áno, ale na to, aby ma nadchla by som potreboval viac Bergmana a menej Nemcov. Nepociťoval som žiadnu empatiu k hercom (často prehrávali alebo naopak odrecitovávali určený text), ani k príbehu a je pravdepodobné, že na tento televízny film po krátkej dobe zabudnem.

    • 2.3.2016  17:58

    Zaujímavá atmosféra, zaujímavé prostredie, nedokonalá vražda, štandardne zvedavý a dotieravý Columbo. Celý seriál je založený na tom, že sa Columbo pred podozrivými chová, ako keby nemal všetkých päť pohromade a pritom si ich iba pripravuje odhalenie vo vhodnej chvíli. Teda ide iba o hru. Ale prečo sa potom chová ako retardovaný, keď nemá vhodných divákov (pri jazde autom a pri pohrávaní sa s gombíkmi v strižni)?

    • 2.3.2016  12:26

    Je hlúpe hodnotiť záznam hudobnej show spoločne s hranými filmami, dokumentmi, televíznymi programami, záznamami divadelných hier atď. Je hlúpe, že ako senior sledujem koncert súčasnej speváčky, i keď som hudobne ukotvený v sixties. Jediné, čo nie je hlúpe, že som koncert sledoval bez rozčúlenia, bez predčasného vypnutia i keď iba s minimálnym záujmom a potešilo ma najmä, keď skončil.

    • 28.2.2016  23:21

    Opakované zhliadnutie filmu po mnohých rokoch ho stálo hviezdičku. Pominula zvedavosť, ktorá ma pri premiére zbavovala kritického pohľadu. Nejdem kritizovať český dabing, za ten Arthur Penn naozaj nemôže. Ale za miešanie komických a tragických prvkov áno. Nečítal som (a ani nebudem) literárnu predlohu, ale chápem, že takú epicky bohatú knihu nemožno vtesnať do 147 minút. Ale nemuselo to dopadnúť tak, že celý film je poskladaný z rozdielne pútavých epizód, ktorých jednotiacim prvkom je iba Jack Crabb. O herectve Dustina Hoffmana a o zaujímavom vizuále sa nemusím rozpisovať. Ale môj mierne odmietavý postoj k Forrestovi Gumpovi, na ktorého sa mnohí odvolávajú, do istej miery vysvetľuje, prečo tento film nemôžem považovať za mimoriadny.

    • 28.2.2016  19:33

    Je mi ľúto, že svojim hodnotením idem opätovne proti väčšine, ale tento film mi nič nedal. Bolo to niečo medzi televíznymi novinami (kde zaradia informáciu nejakej policajnej hovorkyne, že vzhľadom k prebiehajúcemu vyšetrovaniu nemôže nič povedať) a programom Čo dokáže ulica. Možno je to vhodný materiál na diplomovú prácu. Možno to niekoho osloví. Ale mne ten kaleidoskop stereotypných, schematických až trápnych odpovedí neposkytol obraz o zámere režiséra. Pretože takúto anketu môže nakrútiť ktokoľvek. Ale so zreteľným zámerom výsledky vytriediť a usporiadať považujem za povinnosť tvorcu.

    • 27.2.2016  19:24
    Maléna (2000)
    ***

    Sú tri nespochybniteľné istoty - Tornatore je výborný režisér, Morricone je neuveriteľne invenčný hudobný skladateľ a Bellucci je krásna žena. Napriek tomu spojenie týchto troch kvalít nevytvorilo adekvátny výsledok. Predovšetkým mi nebol jasný zámer filmu, lebo to bol materiál na dva filmy (jeden o dospievaní chlapca a druhý o pokryteckej morálke vidlákov na Sicílii), pričom pozadie vojnových udalostí považujem za neorganicky prilepené a teda zbytočné. Problematika dospievania chlapca bola zvládnutá asi najlepšie. Monika sa polovicu filmu premávala pomedzi davmi slintajúcich samčekov, potom bez bližšieho vysvetlenia skĺzla k prostitúcii, aby bola neskôr v silnej scéne, ktorá však vyznela, ako z iného filmu, miestnymi zodranými a zostarnutými ženami lynčovaná. Pomohlo to iba urýchlenému záveru, v ktorom ju miestna komunita bez väčších výčitiek svedomia váhavo prijíma medzi seba. Paradoxné teda je, že v pomerne chudobnom deji vyznievali niektoré jeho časti ako nadbytočné. Vizuálny a hudobný zážitok bol v poriadku, ale celok môžem považovať iba za priemerný. Škoda.

    • 26.2.2016  17:31
    Mlčení (1963)
    *****

    Keď som videl Mlčanie po prvý krát, málo čomu som rozumel, iba som vnímal, že je to vážne zamyslenie sa nad problémami, ktoré sme vtedy nepoznali. Ľudia sa hrnuli na film, o ktorom počuli, že sú v ňom erotické scény, dosiaľ na plátne nevidené. A odchádzali sklamaní. Koho vtedy zaujímalo odcudzenie, keď dôležitejšie bolo žiť podľa málo modifikovateľného harmonogramu z jedného dielu Básnikov, zháňať nedostatkový tovar a odcudzenie vnímať ako výmysel ľudí, ktorí už od dobroty nevedia, čo robiť. A po pol storočí už vnímame odcudzenie, ako prirodzenú, normálnu formu niektorých vzťahov. Je to veľmi smutný film, ktorý dlhými zábermi, minimom deja a zvukov núti diváka zamýšľať sa. Kafkovsky absurdná situácia v neznámej rizikovej zemi, kde ľudia vravia nezrozumiteľným jazykom, v hoteli, kde okrem trpaslíkov je iba jeden prestarnutý zriadenec, sa vzťahy dvoch sestier vyhrotia, ako keby chceli kopírovať cudzosť a neprívetivosť krajiny. Vedel som, že obe Bergmanove dvorné herečky spoľahlivo zvládnu svoje party. Ale príjemne ma prekvapil chlapček, ktorý úlohu spojovníka medzi sestrami i obete ich nevraživosti zvládol excelentne. Nemal som problém pridať filmu poslednú hviezdičku. Nie preto, aby som demonštroval, že filmu rozumiem lepšie ako pred pol storočím, ale stále horšie, ako samozvaní bergmanológovia, ale preto, že filmu plné hodnotenie jednoducho patrí.

    • 26.2.2016  01:04
    Odsouzení (2010)
    ***

    S týmto filmom som mal celkom seriózny problém. Bol nakrútený podľa skutočnej udalosti, ale netuším do akej miery sa skutočnej udalosti pridŕžal a koľko z nej si tvorcovia prispôsobili svojim potrebám. Ľahko je viniť policajtov, že vyrábajú páchateľa z radov tých, ktorí k tomu majú najbližšie, ľahko je viniť porotný systém, že porotcovia veria miestoprísažným svedectvám, ľahko je viniť sudcov, že bez DNA produkovali justičné omyly. Mne je naopak ťažko uveriť, že sa celý prípad odohral tak, ako je znázornený vo filme. Ľudia, ktorí trpia nezvládnuteľnými záchvatmi zúrivosti a násilia a ktorí vyhrážku "Ja ťa zabijem!" používajú ešte aj vo väzení, účelovo vyštudovaná advokátka, ktorá v záchvate zlosti demoluje zariadenie bytu a jej dieťa sa vyhráža bratovi, že ho zabije (ak to bol iba žart, tak som ho nepochopil), tak takíto ľudia sa nemôžu čudovať, že k nim ostatní pristupujú predpojato. Ľahko uverím iba tomu, že príbeh poskytol veľmi lákavý materiál škrabákom do nedeľných príloh novín a do časopisov. Ako kedysi povedal Werich, ľudia radi čítajú o tom, čo by sami nechceli prežiť. Mojim nedostatkom je, že keď neverím príbehu, tak ho v mojich očiach nezachráni ani taká renomovaná herečka, akou je Hilary Swank.

    • 25.2.2016  20:12
    Den zrady (2011)
    ****

    Nedá sa povedať, že by filmov zo zákulisia predvolebných kampaní v Amerike bolo málo, ale iba zopár sa radí k mimoriadnym, akým je podľa mňa aj Deň zrady. Zaujímavé, že mimoriadnym ho u mňa neurobil strhujúci dej, komplikované zápletky a opovrhnutiahodné intrigy, ale vynikajúce herectvo Ryana Goslinga, spoľahlivé výkony ostatných, pričom Georga Clooneyho začínam považovať za lepšieho režiséra, ako herca, neprehliadnuteľne pôsobivá hudba, výborne napísané dialógy a primeraná stopáž. To, že do vysokej politiky sa nechodí s čistými úmyslami, ani s nezašpinenými rukami nie je žiadnou novinkou. Novinkou bolo, ako som čítal v jednom z komentárov, podcenenie úlohy pešiaka, ktorého sila je závislá od umiestnenia na šachovnici a postavenia ostatných figúr. Obvykle sledujem filmy, ktoré majú 80 % a viac. Ale táto výnimka sa mi vyplatila.

    • 25.2.2016  14:09

    Fitzgeraldovu predlohu som nečítal, adaptáciu z roku 1974 som nevidel, po prvých minútach som nadobudol dojem, že pôjde o bohato ilustrované prerozprávanie knihy. Ale s pribúdajúcimi minútami sledovania tohto načančaného pozlátka bola otázka, prečo to nevypnem, keď ma v rekordéri čaká niekoľko desiatok nepochybne zaujímavejších filmov, stále naliehavejšia. A tak som to vypol, pretože dovtedy videné bohato stačí na presvedčenie, že tento film nemusel a nemal byť nakrútený. A to v mojom vyjadrovaní znamená dve hviezdičky.

    • 25.2.2016  00:06

    Som rád, že v dobe, keď som pomaly nad Bergmanovými filmami lámal palicu, lebo som nenapočítal viac ako päť filmov, ktoré pokladám za výnimočné, sa mi podarilo vidieť jeho ďalšie skvostné dielo. O jeho kvalitách vypovedá najmä to, že som celých 169 minút dokázal sledovať herecký koncert dvoch vynikajúcich hercov, majstrovsky napísané dialógy, peripetie manželského i mimomanželského vzťah a, neľútostné odhaľovanie temné zákutia ľudskej psychiky, ktorá príliš nepraje párovému spolužitiu. Určite to nie je film pre každého. Mladších divákov pravdepodobne odradí jeho dĺžka, ale ostatní, ktorých manželstvo sa počíta na desiatky rokov, si prídu na svoje. Vo filme nepočuť hudbu, ďalší herci sa vyskytujú iba zriedkakedy, scény sa odohrávajú v niekoľkých miestnostiach a napriek týmto handicapom divák, ktorému je film adresovaný, nepocíti potrebu pozrieť sa na hodinky. A možno aj preto, že ide o vzťahový film, bol aktuálny pred štyridsiatimi rokmi, je aktuálny dnes a bude aktuálny do doby, pokiaľ bude existovať inštitút manželstva v tej podobe, ktorú poznáme.

    • 23.2.2016  22:48
    Interstellar (2014)
    *****

    Dnes bol zvláštny deň. Dopoludnia som si pozrel Pečovatela, večer Interstellar. Zatiaľ čo dominantným pocitom z dopoludňajšieho filmu bolo zhnusenie, pri Interstellare to bola veľká spokojnosť. Som dlhodobým fanúšikom sci-fi žánru a mrzelo ma, že som doteraz nevidel žiaden film, pri sledovaní ktorého by som mal zážitok, porovnateľný so zážitkom pri čítaní literárnej predlohy. Zbežne som si prečítal niekoľko desiatok komentárov a tak, ako dopoludnia, aj teraz som rád, že som si osvojil zásadu nereagovať na názory ostatných. Mne sa tento mnohovrstevný, zaujímavý film páčil do tej miery, že som nemal najmenší problém s udelením plného počtu hviezdičiek. Jeho hodnotu vôbec neznižuje, že sú v ňom podobnosti s inými filmami tohto žánru. Veď tak nejako ide vývoj, že sa zhromaždí to najlepšie z minulého a urobí sa ďalší krok. A Nolan, s hercami a Zimmerom ten krok urobili. Som spokojný a tým, čo nie sú odporúčam Werichovu radu, že sa nemá nadávať na televízny program, ale použiť vypínač. Funguje to.

    • 23.2.2016  13:21
    Pečovatel (2014)
    *

    Zhnusenie je jediný pocit z tohto filmu, ktorý som si pustil cez deň, aby som nebol ovplyvňovaný únavou. Nechápem, aký zmysel má nakrúcanie takýchto filmov. Nechápem, prečo sa policajt musí správať ako retardovaný jedinec. Nechápem prečo dej musí byť podávaný tak chaoticky a nezrozumiteľne. Nechápem, prečo ktoréhokoľvek pedofila pod zámienkou jeho vyliečenia ešte pustia do spoločnosti. A podobne, ako v ďalšom "kultovom" filme Se7en, nechápem prečo si aj tu neustále svietia baterkami, keď stačí nájsť vypínač. A ak by som nemal zásadu nevyjadrovať sa k hodnoteniam kolegov z ČSFD, napísal by som aj o ďalšom nepochopení. Chápem vlastne iba jedno. Ak by takýchto filmov malo byť viac, tak sa v budúcnosti pokojne obmedzím na filmy nakrútené v normálnejšej dobe, na normálnejšie námety, normálnejšími režisérmi. A ďalším nepríjemným zistením je, že okrem Zory Neoralovej existuje aj ďalší titulkár, ktorý prenecháva tvorbu titulkov počítaču s poškodeným softvérom, nerešpektujúcim, že málokto ovláda holandštinu alebo čím to vlastne hovorili a rovnaký počet divákov dokáže dvojriadkový text prečítať za zlomok sekundy, počas ktorého sa objaví na obrazovke.

    • 22.2.2016  21:34

    Štandardná epizóda Columbovskej série. Ku kladom patrí Columbova všímavosť (stopy v záhone, klaun, pozvánka), k záporom nechutná, policajného dôstojníka deklasujúca nádcha a potreba pomoci pri odistení policajnej zbrane.

    • 22.2.2016  18:55

    Po opakovanom sledovaní Posledného filmového predstavenia nemám najmenší problém pridať hviezdičku na plný počet. Tento film, prakticky bez deja, s výbornými hereckými výkonmi mladých debutantov, neuveriteľnou atmosférou ospalého texaského mesta, všadeprítomnou kamerou a nápadito použitým čiernobielym filmovým materiálom vo mne zanechal nezabudnuteľný dojem. Ani sa nečudujem, že sa Petrovi Bogdanovichovi už nikdy nepodarilo zopakovať dielo porovnateľných kvalít. V niektorých komentároch je film prirovnávaný k viacerým iným filmom, ktoré som buď nevidel alebo sa s prirovnaním nestotožňujem. Ak by som ja mal vyjadriť aký film mi Posledné filmové predstavenie pripomenulo, tak sú to Lucasove Americké graffiti. Ale neviem to odôvodniť. Iba taký dojem.

    • 21.2.2016  20:22

    Opätovne sa nemôžem stotožniť s mienkou väčšiny. Dobre vystavaný príbeh, štandardne dobrá pointa, výborná postava col. Rumforda sú kladom tejto epizódy. Objektívnym záporom je jej neúmerná dĺžka, ktorá dala vzniknúť viacerým hluchým miestam, subjektívnym môj rastúci odpor k postave Columba. Asi som detailista, ale dôstojníka polície, ktorý si zháňa čisté ponožky a pritom opakovane spí v nohaviciach nedokážem tolerovať. A darmo mi bude niekto vykladať, že to on naschvál, aby zmiatol podozrivých. Lebo aj v tom existuje prirodzená, uveriteľná miera.

    • 21.2.2016  16:30
    Mallory (2015)

    Mallory je môj druhý (po Marcele) a posledný film, ktorý som bol ako-tak ochotný pozerať (i keď tento s početným používaním rýchloposunu). Nemám dosť empatie, aby som sa vcítil do osudov týchto vydedencov spoločnosti, ktorí si svoj osud určili sami a odporné je mi, že svoj osud prenášajú aj na svojich potomkov. Celkovo si vážim úsilia a vytrvalosti pani Třeštíkovej, ale nedokážem, sa prinútiť k sledovaniu jej ďalších časozberných filmov. Bezdomovcov máme dosť aj na našom sídlisku a nestoja ani za minútu nakrúcania.

    • 21.2.2016  10:42

    Jeden zo zaujímavejších dielov seriálu o poručíkovi v pomačkanom baloňáku. Zaujímavý najmä tým, že bez Columba by polícia uzavrela tento zdanlivo jednoduchý prípad tak, ako bol páchateľom zinscenovaný. Pri opätovnom sledovaní jednotlivých dielov seriálu nemám ani tak problém so starnúcimi reáliami, ako so šablónou Columbovho vzhľadu a správania. Prvotný nápad ukryť sa za masku pomalšie chápajúceho, ošuntelo odeného a v mizernom aute sa prepravujúceho policajta bol samozrejme výborný, ale častým opakovaním a posilňovaním jeho negativity sa celá postava dostáva za hranicu akceptovateľnosti. Privítanie policajta v charitatívnej vývarovni pre bezdomovcov bolo realistickejšie, ako je zdravé.

    • 20.2.2016  20:23
    Kříž cti (2012)
    ***

    Nemám najmenší dôvod považovať tento film za niečo viac, než za priemerné dielo. Myslím, že zo skutočnej udalosti sa dalo vyťažiť omnoho viac a bez vecných chýb a neprirodzených dialógov. Som presvedčený, že v situácii, keď ide ľuďom o život aj bez prítomných nepriateľských vojakov, sa ľudia rozprávajú o inom a inak. Zle som vnímal Deus ex machina, keď hrozilo, že dej sa na jalových dialógoch zastaví. Nález lyží, stínanie podperného stĺpu, objav debničky s dobrotami vo chvíli, keď im prestával chutiť výživný mach, nekomplikovaná amputácia, to všetko sú chyby, ktoré znížili môj dobrý dojem trvajúci do chvíle, keď torzá oboch posádok objavili loveckú chatu. Škoda, očakával som niečo v štýle Pekla v Pacifiku a dostal som televíznu nízkorozpočtovú inscenáciu.

    • 17.2.2016  15:14
    Celine: Očima světa (koncert) (2010)

    Nepatrím medzi fanúšikov Céline Dion, ale tiež si nemyslím, že naspievala iba pieseň do Titanicu. Sympatické bolo, keď film začínal skladbou z mojej éry (Roy Orbison I Drow All Night), všimol som si, že u skladby, ktorá preslávila Ikea a Tinu Turnerovcov (River Deep, Mountain High), napodobovala Tinin charakteristický pohyb nôh po javisku. Hudobná zložka bola veľmi striedma a obsahovala väčšinou iba krátke ukážky z jej repertoáru. Ukážok z jej mimokoncertnej činnosti bolo na môj vkus priveľa a ak by som nepreskakoval reklamy nie som si istý, či by som trojhodinový film zvládol dopozerať. Záver koncertného turné bol dojemný a ukázal, že peniaze za turné neboli zarobené ľahko. Možno na film po nejakej dobe zabudnem, ale neľutujem, že som si ho pozrel.

    • 15.2.2016  00:05
    Práskač (2013)
    ***

    Neplánovane som si pozrel Práskača, lebo som považoval za dobrý nápad vidieť Dwayna Johnsona aspoň v jednom filme. Málo som očakával, málo som dostal. Z celého filmu ma zaujala iba dilema, či je väčšie svinstvo, keď zákonodarci ustanovia neprimerané tresty za zločiny spojené s drogami vo falošnej viere, že tým dostanú drogy z ulíc alebo, keď polícia využívajúc tieseň z takého trestu, si z riadneho občana urobí vydierateľnú figúrku, ktorá časť špiny vezme na seba. A naraz som mal z jedného svinstva dve, pričom nie je rozhodujúce, ktoré je väčšie. Ale film ma nejako extra nepotešil, ani nepobúril, tak tri hviezdičky sú až-až.

    • 14.2.2016  14:51

    Aj keď mám s demenciou Azheimerovského typu osobnú skúsenosť (ktorá nekončí tak ohľaduplne k divákovi, ako film) nedokážem dať viac ako tri hviezdičky. Téma je silná, Julianne Moore sa jej zhostila vynikajúco, aj neinformovaný divák môže sledovať nezadržateľný postup choroby, ale celok mi pripadal trochu chaotický a nevyrovnaný. Boli v ňom silné momenty, ktoré kulminovali pri jej poslednej prednáške, ale boli tam aj slabé, dej neposúvajúce a jednotlivé epizódy nespájajúce pasáže. Slová "kéž bych měla rakovinu" dokonalo vyjadrujú, čím sa obe choroby líšia. Postupná degradácia človeka, s ktorým sme žili a ktorého sme mali radi zasahuje blízkych porovnateľnou silou, ako jeho samotného. A nikto ani netuší, čo sa deje v mozgu postihnutého, keď už prestal aj komunikovať.

    • 13.2.2016  19:52

    Výnimočne som sa rozhodol nehodnotiť film podľa jeho filmových kvalít, ale podľa toho, čo pre mňa v danej dobe znamenal. Bol som na ňom v kine viackrát a zúfalo som zháňal soundtrack k nemu, aby som ho mohol nahrať na Sonet duo. Nakoniec som sa k nemu dostal, lebo jedna známa ukecala premietača. Dodnes si rád vypočujem skladby z filmu (okrem jazzových, pochopiteľne). Shannonovu skladbu You Never Talked About Me mám dlhé roky ako zvonenie v mobile. A k päťdesiatym narodeninám som si prial a dostal DVD. Takže žiaden komentár, iba impresie z dôb dávno minulých.

    • 12.2.2016  18:52

    Viacerí z divákov po zhliadnutí tohto dokumentu zapochybujú o spravodlivosti amerického porotného systému i o rozsudkov vynášaných doživotne volenými sudcami. Pregnantne to vyjadruje názor jedného z účinkujúcich: "Doživotne, bez možnosti podmienečného prepustenia? Toľko nedostal ani Charles Manson." Film samotný mi pripadal pomerne chaotický, poskladaný z čriepkov rôznej veľkosti a významu. Ale demonštrovanie toho, ako televízia manipuluje verejnú mienku a verejná mienka porotcov (sudcu) bolo ukážkové. Verejnosť potrebuje nekomplikované príbehy s vyústením, ktoré si praje a médiá jej ho poskytujú. Čo tam po nejakých teóriách, že "bez akejkoľvek pochybnosti".

    • 12.2.2016  13:39
    Banáni (1971)
    **

    Banáni sú mojim 17. pokusom pochopiť obľúbenosť Woodyho Allena. 16 z nich (okrem Match Pointu) bolo neúspešných. Svedčí to o mojej poctivosti a vytrvalosti, ale tiež aj o neschopnosti obľúbiť si jeho jednotvárnu sebaprezentáciu, nekonečné prepieranie svojich komplexov a fóbií. A pritom to vyzeralo dobre, osobitne prvé minúty priameho prenosu z atentátu na prezidenta boli skvelé. Ale potom sa na scéne objavil Woody Allen, ktorého považujem za vynikajúceho humoristu, dobrého scenáristu a veľmi mizerného herca, a znova som sa ocitol v jednom z jeho sériovo vyrábaných filmov, u ktorých ani neviem, kedy jeden skončil a druhý začal. Banáni sú označení ako komédia a ja som pri jej sledovaní zadriemal. Dopoludnia! A to by pri komédii stávať nemalo.

    • 12.2.2016  08:40

    Andrzej Wajda je ďalším z veľkých filmových režisérov, ktorý v mojich očiach stráca na význame. Jeho Brezový háj som vnímal ako nepodarené dielo, s ktorého impresiami som sa nedokázal stotožniť a hercami, ktorí ma svojimi zmätočnými výkonmi vyslovene dráždili. Obzvlášť pomaľovaný Stanislaw, ktorý mi pripomínal herca z dedinského dramatického krúžku. A keď k tomu pridám nevydarený slovenský dabing, nedokážem celku dať ani priemerné hodnotenie.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace