nascendi

nascendi

Milan Zaťko

okres Bratislava
doháňam zameškané

homepage

Skype: juglon1

58 bodů

Moje komentáře

od nejnovějšíchpodle abecedypodle hodnocenípodle roku vzniku filmu
1 2 3 4 5 6 25 49 72 96
    • 6.4.2018  14:45

    S romantickými filmami to mám ťažké. Vždy u nich zafunguje moja osobná predstava, moja osobná skúsenosť. A tak, na rozdiel od ostatných filmov, ktoré rozdeľujem na vynikajúce, dobré, priemerné a zlé, romantické filmy delím na tie, ktorým verím a na ostatné, v ktorých pociťujem hru na city, neprirodzenosť a faloš. To je aj prípad Valčíku na rozlúčku. Dej je ako z červenej knižnice, hrajú v ňom pekní herci, hrá k tomu podmanivá hudba, aj tragický záver sa k tomu hodí. Ale nezaujal ma, i keď verím, že ženy z generácie mojich rodičov odchádzali z kina rozrušené a s premočenými vreckovkami.

    • 2.4.2018  00:52
    Človečina (divadelní záznam) (1973)
    *****

    Už som si pred časom povzdychol, aká veľká a neodstrániteľná škoda sa stala, že hry zo začiatkov Radošinského naivného divadla neboli zaznamenané a neuchovali sa tak pre ďalšie generácie. Paradoxne sa zachovala práve jedna z najtypickejších a najlepších hier - Človečina. Hra pre ktorú jej autor Stanislav Štepka vymyslel aj nový žáner - tragifraška. Hralo ju päť vtedy ešte málo známych hercov (Katarína Kolníková, Miroslav Siget, Oľga Májovská, Iveta Miffeková a Milan Markovič) a vytvorili dielo, ktoré pretrváva roky. Keďže som mal to šťastie vidieť hru asi tri roky po jej premiére, vnímal som aj jej kontrast s prebiehajúcou normalizáciou. A pri sledovaní najnovších hier si uvedomujem, akým vývojom divadlo prešlo, koľkým hercom poskytlo svoje dosky, pričom jedinou jeho konštantou bol a ostáva Stanislav Štepka.

    • 1.4.2018  21:59
    The War Game (1965)
    ***

    Keďže som videl najprv Threads poskytol mi The War Game iba niekoľko zaujímavých momentov. Tých dvadsať rokov, ktoré delia oba filmy je citeľných. V dobe vrcholiacej studenej vojny a nukleárnych pokusov poskytoval tento film akú-takú predstavu, aké by to bolo keby ... Ibaže tá predstava bola limitovaná dostupnými poznatkami, vyčlenenými prostriedkami a tiež ohľadom na divákov, ktorí by plnú pravdu neuniesli. The War Game (1965), Threads (1984). Ktovie aká by bola aktualizovaná verzia zo súčasnosti. Počas tých 34 rokov, ktoré od nakrútenia Threads uplynuli sa nezaháľalo ani na jednej strane.

    • 1.4.2018  15:35

    Sledovanie diel Monty Pythonov spôsobuje počiatočný šok, ktorý sa až pri opakovanom zhliadnutí premení na plnohodnotný zážitok. Mne sa to stalo aj v prípade Života Briana, ktorému som nadelil inertné tri hviezdičky bez komentára. Dnes som si už ich nekompromisný, neúctivý a drzý humor vychutnal. Ocenil som, že tento humor nie je nechutný, fekálny, zvratkový, ako niektoré anglosaské diela podobne provokatívneho razenia zvyknú bývať. A čaro nechceného spočíva v tom, že som si tento film pozrel práve na Veľkonočnú nedeľu. Snáď ma za to neukrižujú.

    • 29.3.2018  01:11

    Vcelku nenáročná variácia na Hemingwayovho Starca a more. Napriek tomu som neľutoval čas strávený sledovaním obyčajných japonských dedinčanov, pre ktorých sú malé medvede prostriedkom k obžive a veľký medveď nepríjemným spestrením ich pomerne jednotvárneho života. Pre starého muža je však tento medveď najväčšou a poslednou výzvou jeho života. Necítim potrebu obdivovať krásy prírody, ani haniť priemerné herecké výkony a už vôbec sa nebudem zamýšľať nad 84 %, ktorými v ČSFD zatiaľ tento film disponuje.

    • 28.3.2018  09:10

    Nattvardsgästerna sú 28. filmom, ktorý som z tvorby Ingmara Bergmana videl. O Bergmanovi je známe, že v jeho filmoch dominujú dve témy: Boh a ženy. Nanešťastie je tento film o Bohu a tak som ja, nemilitantný ateista, mimo hry. Ocenil som výkon Gunnara Bjornstranda, strohosť prostredia, cielenosť dialógov, ale najmä primeranú stopáž. Nech mi je odpustené, ale tento film som pozeral viac z povinnosti, ako zo záujmu.

    • 27.3.2018  00:55

    Neohromil ma Forrest Gump, nepáčilo sa mi spracovanie životných osudov Salomona Perela. Aj keď môžem veriť, že väčšina životných peripetií sa udiala tak, ako ich opísal vo svojej knihe, bolo potrebné k tejto predlohe pristupovať citlivo, aby vyznenie filmu pôsobilo autentickým dojmom. To sa podľa mňa Agnieszke Holland nepodarilo a výsledok som vnímal ako produkt tvorcu, ktorý si nebol istý posolstvom , ktoré chce vyslať divákovi.

    • 25.3.2018  22:24

    Šerifskú hviezdu považujem za mierne nadpriemerný western, ktorý mi neostane dlho v pamäti. Vlastne je to film, ktorý by bez Henryho Fondu zapadol v prachu nezáujmu. Dosť ma znechutila trápno-smiešna postava šerifa, s ktorou sa boril Anthony Perkins. Ako film na jedno pozretie počas nedeľného podvečera celkom vyhovuje.

    • 25.3.2018  17:36

    Aj keď horory a mysteriózne filmy nie sú mojou šálkou kávy, Dotyk medúzy ma zaujal. Jednak dobre vystavaným dejom, gradáciou napätia a v neposlednom rade aj výbornými hereckými výkonmi s Richardom Burtonom na čele. Film ponúka množstvo námetov na premýšľanie aj po záverečných titulkoch. Vzdialene mi pripomenul Sprisahanie s Melom Gibsonom a priatelia konšpirácií si po 11. septembri iste spomenuli, kde videli kontakt dopravného lietadla s budovou po prvý krát.

    • 24.3.2018  20:18

    Zaujímavý film, o ktorom som doteraz nič nevedel. Po pomalom úvode prišla vzorová ukážka budovania napätia, ktorá pokojne znesie porovnanie s majstrom Hitchcockom a trochu uponáhľaný záver. Divadelné korene boli vo filme zreteľné, ale neprekážali. Kto si chce sledovanie naozaj užiť, mal by prestať vyhľadávať dobové odlišnosti v hereckých výkonoch, neujúkať nadšením nad tým, že prišiel na to, ako to všetko dopadne a mal by sa iba pozorne dívať a obdivovať tie skvelé detaily, ktorými sa relatívne neuveriteľný príbeh stáva akceptovateľným. Som rád, že som medzi starými filmami našiel ďalší, ktorý si budem pamätať.

    • 22.3.2018  19:50

    Maďarské filmy nevidím často. Na tento som bol dosť zvedavý, aj keď vysoké hodnotenie od malého počtu hodnotiteľov býva často mätúce. Prvá časť (do zatknutia) ma nekonečným rozhovorom štyroch priateľov, ktorí napriek svojim povolaniam (krčmár, stolár, opravár hodiniek, predajca kníh) neboli intelektuálmi a voľbou tém nevšedných nielen vo vojnovej dobe, ale ani v mieri, chvíľami nudila. Filozofovanie o tom, či je lepšie byť Tomoceukakatitim alebo Ďuďom mi pripadalo dosť nevierohodné. Po zatknutí nastala hodina pravdy a charaktery sa zdanlivo začali lámať. V rafinovanom sadizme hlavného vyšetrovateľa som badal motívy z Orwellovho 1984. Ponúkané rozhodovanie sa o tom, kto sa zachová správne a kto nie, je bolo zaťažené vnútornou chybou, pretože správne riešenie neexistovalo. Považujem film za zaujímavý, ale nenašiel som v ňom nič, čo by ma oprávňovalo prideliť mu viac hviezdičiek.

    • 20.3.2018  23:52
    Metropolis (1927)
    ***

    Bolo mojou povinnosťou vidieť tento film, o ktorom sa zmieňuje každá kniha o dejinách filmu. To je súčasne jediný jeho prínos pre mňa. Nepopieram, že oceňujem jeho výtvarnú stránku, istú nadčasovosť, zaujímavé pasáže, ale to všetko bolo rozriedené všetkými neduhmi nemého filmu. Nikomu nezazlievam, že podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia dal filmu plný počet hviezdičiek, iba si tak v duchu prajem sedieť vedľa nich pri projekcii dlhšej verzie v kine (ktorú som videl ja) a sledovať nie film, ale ich nadšené tváre.

    • 20.3.2018  16:30
    Dekalog - Dekalog X (E10) (epizoda) (1988)
    ***

    Videl som iba zlomok z desiatich častí Dekalogu, ale táto časť ma neoslovila. Niekto píše o humornom nadhľade, ktorý som nevnímal. Snažil som sa ako bývalý filatelista nevnímať chytanie známok do rúk, ich nosenie v peňaženke, neuloženie zbierky do banky, predaj jednej zo vzácností na pokrytie najnutnejších výdavkov atď. Ale nedalo sa. Preto maximálne tri hviezdičky.

    • 19.3.2018  19:32

    Nemám najmenší problém s japonskými filmami a napriek tomu som bol príjemne prekvapený originalitou Ičikawovho filmu. Asi tak, ako napísal stub, že ide o film "univerzálne platný a zároveň bytostne japonský". Zvuk barmskej harfy sa vám pri sledovaní dostane do hlavy a tak skoro ju neopustí. Príbeh je pomerne jednoduchý, celým filmom presakuje humanistický duch a krásna kamera umožňuje pokojne sa zamýšľať nad otázkami, nad ktorými sa nezamýšľame každodenne.

    • 19.3.2018  00:20

    Videl som pomerne slušný počet gangsteriek. Až toľko, že niektoré po čase nedokážem odlíšiť od iných. Od Briana de Palmu som videl väčšinou nadpriemerné až výborné filmy. Al Pacino patrí medzi mojich obľúbených hercov. Plné hodnotenie dávam zriedkavo. To sú vstupné údaje. Carlitova cesta ma zaujala svojou odlišnosťou a tým aj zapamätateľnosťou. Cítil som v nej závan gangsterských filmov, aké sa nakrúcali pred desaťročiami. Napriek dlhšej stopáži som sa pri nej nenudil. Dokonca som ochotný uvažovať, že by som ňou vystriedal niektorý film z mojej Top 100.

    • 18.3.2018  16:13
    Vlákna (TV film) (1984)
    *****

    Pamätám si, ako nám pražskí kolegovia v rámci odbornej prípravy priniesli začiatkom deväťdesiatych rokov mizernú kópiu tohto filmu. Bol to vtedy pre mňa veľký zážitok. Dnes som si film takmer po tridsiatich rokoch pozrel opakovane, v kvalitnejšej verzii a zážitok bol porovnateľný. Je to film, ktorému po odbornej stránke nie je možné veľa vyčítať. Prvá časť, do napadnutia, ukazuje eskaláciu napätia a jej odozvu v reakciách zodpovedných orgánov a organizácií, ako i občanov. Zvláštne je poznanie, že nie samotný útok, ale dni, týždne, mesiace a roky po ňom by boli tým najhorším, čo by tí, ktorí prežili museli absolvovať. Nie nadarmo sa vraví, že v atómovej vojne by živí závideli mŕtvym. Film na rozdiel od hollywoodských katastrofálne katastrofických kravín neprináša ani štipku optimizmu, a to je paradoxne jeho najväčším kladom. Nedokážem si dosť dobre predstaviť, ako sa za tridsať rokov zmenil repertoár zbraňových systémov a či by popri nich aj tento film nevyzeral, ako relatívne prijateľný variant globálneho konfliktu. Už samotné koketovanie nezodpovedných politikov s "obmedzeným" použitím jadrových zbraní je desivejšie, ako filmy tohto typu. Ľudia sú pravdepodobne nepoučiteľní a teória, že každá civilizácia má v sebe zakódovanú tendenciu k sebazničeniu, má každým rokom bližšie k realite.

    • 18.3.2018  13:13

    Tento film som už kedysi veľmi dávno videl a ostali mi naň iba také hmlisté spomienky, že som ho ani nehodnotil. Aj po dnešnej repríze ho považujem za výborné dielo, napriek moralizovaniu a všetkým ďalším nedostatkom, ktoré pochopiteľne 80-ročný film musí obsahovať. Vzácne je na ňom to, že problematika davovej psychózy, lynču, anonymity páchateľov a čudnej matematiky, tvrdiacej, že lynčovanie jedného nevinného nemôže byť potrestané popravou dvadsiatky páchateľov, je stále aktuálna. Samozrejme, že dnes má lynč iné formy, je civilizovanejší a stretávame sa s ním denne na internetových diskusiách, kde anonymizovaní blbečkovia ozvláštňujú svoj stereotypný život výtryskmi neznášanlivosti, nenávisti a potreby plniť svoju trojjedinú úlohu, ak si niekto dovolí mať iný názor ako oni. Aj to je dôvod, pre ktorý považujem tento staručký film za potrebný aj v dnešnej dobe.

    • 17.3.2018  15:43
    Dekalog - Dekalog V (E05) (epizoda) (1988)

    Nevidel som ani jeden diel Dekalógu a tak som bol prirodzene zvedavý. Netrvalo dlho a zistil som, že sledujem verziu Krátkeho filmu o zabíjaní. Ani nie remake, ale zostrih. Nechápem zmysel takého počínania a preto Dekalóg nehodnotím a ani necítim potrebu pridať niečo k môjmu komentáru ku Krátkemu filmu o zabíjaní.

    • 12.3.2018  16:22
    Vše o Evě (1950)
    *****

    Už štyri mesiace som žiadnemu, premiérovo videnému, filmu nedal plný počet hviezdičiek. Nejasne som si uvedomoval, že existuje nejaký film All About Eve, ale až po takmer 70 rokoch od nakrútenia sa mi ho podarilo vidieť. A som veľmi príjemne prekvapený. Mal som možnosť obdivovať réžiu majstra Mankiewicza, ktorý sa podieľal aj na scenári a precíznych dialógoch, ktoré majú leví podiel na vykreslení atmosféry showbiznisu v tých rokoch, veľmi presné a uveriteľné herecké výkony, a to nielen u dominujúcej Betty Davis, ale aj u vedľajších a doslova epizódnych úloh. Veľmi som si tento film užil a bez problémov ho zaradím do stovky mojich najobľúbenejších.

    • 11.3.2018  14:06

    Od Freda Zinnemanna som ešte nevidel podpriemerný film, herecké obsadenie a nakoniec aj spŕška Oscarov dávali tušiť, že pôjde o mimoriadny film. A on mimoriadnym aj bol, i keď nie bezchybným. Realistické vykreslenie vojenského života, nevyhnutný obraz šikanovania, úlety do civilného prostredia, lásky bez perspektívy a nakoniec deus ex machina v podobe japonského útoku. Napadlo ma, či na americký pátos, vzťah k armáde a ďalšie skutočnosti nemala vplyv aj prebiehajúca vojna v Kórei.

    • 10.3.2018  23:10

    Je zvláštnym pocitom hľadieť na záplavu hviezdičiek, ktoré tomuto filmu nadelili moji obľúbenci a nemôcť pridať viac, ako dve svoje. Ale nedá sa inak. Videl som dva veľmi dobré filmy Franka Capru, Caryho Granta som skôr toleroval, ako obdivoval a humoru, ktorý bol predvádzaný nerozumiem. Rád si pozriem čierny humor vo filme, ešte radšej crazy komédiu, obdivujem inteligentné dialógy aj keby mali navodzovať záznam divadelnej hry, ale nič z toho som bohužiaľ nenašiel. Väčšinu filmu som mal iba pocit trápnosti a nepochopenia. Škoda, kvalitných filmov, ktoré ustáli previerku času nikdy nie je dosť a dúfal som, že tento k nim bude patriť. Ale ani náhodou.

    • 9.3.2018  18:40

    Presne pred deviatimi rokmi som Zlo videl po prvý krát. Napísal som k nemu obvyklé 50-slovné impresie, zaradil ho medzi stovku najlepších zahraničných filmov, ktoré som v živote videl a z nepochopiteľných dôvodov som k nemu zabudol napísať komentár. Dnes som si ho pozrel opakovane a mal som z neho rovnako silný dojem, ako vtedy. Naďalej ma nezaujíma nakoľko je film realistický, ani či je jeho pozitívne ukončenie v súlade s predchádzajúcim dejom. Zaujíma ma, že je to jeden z tých zriedkavých filmov, ktorý diváka od začiatku vtiahne do deja, núti ho prežívať Erikove peripetie osudu a občas mu zabraňuje v pravidelnom dýchaní. Necítim potrebu film porovnávať s inými, zaraďovať do nejakého umeleckého prúdu, beriem ho taký aký je. A podľa mňa ide o výborný, nezabudnuteľný film.

    • 6.3.2018  08:59
    Kronika komika (TV film) (2013)

    Ak chce autor vtesnať do 70 minútového filmu polstoročnú históriu RND, vrátane ukážok z predstavení, pohľadov do zákulisia, vyjadrení zainteresovaných, tak to musí vziať poklusom. A to je jediná chyba tohto televízneho počinu - že netrval dlhšie. U mnohých filmov som sa nevedel dočkať záverečných titulkov, v tomto prípade ma naštvalo, že prišli tak skoro. Nie som divadelný divák a predstavenia RND sú prakticky jedinými návštevami divadla. Nehanbím sa za to, dokonca som veľmi spokojný, že sa mi metódou pokus-omyl podarilo neomylne nájsť to najautentickejšie, čo slovenská divadelná scéna vyprodukovala.

    • 4.3.2018  16:05

    Videl som viacero filmov zobrazujúcich vojnu vo Vietname. Neobľubujem humor Robina Williamsa, na ktorom bol film postavený, pričom pokladám za nevýznamné, že dabovať jeho prejav nebolo ľahké. Oceňujem, že vo filme bol zobrazená domnelá nadradenosť Američanov, ktorí do Vietnamu prišli "pomáhať", pričom Vietnamcov neoznačovali inak ako rákosníkov, ničili im domovy a ženy považovali za potenciálne a lacné prostitútky. A tak mi z celého filmu ostal dobrý dojem iba z hudby mojej mladosti, ale na jej vypočutie nemusím siahnuť po filme. Na druhej strane kontrapunkt hudby a obrazu pri Armstrongom, spievanej skladby What a Wonderful World považujem za výborný.

    • 3.3.2018  21:42

    Mexický Bez návodu som nevidel, lebo má iba niečo nad 70 %. Čítal som však jeho obsah a videl asi polovicu jeho kópie, ktorá má síce 80 %, ale nemám chuť ju dopozerať. Aspoň viem aké filmy sa v súčasnosti nakrúcajú a ako na veľkú časť publika pôsobia.

    • 3.3.2018  18:22

    Ani Konvoj do Murmanska podľa mňa neobstál v skúške času. Chápem, že si film v tejto podobe vyžiadala doba a záujmy, ktorým musel byť podriadený. Ale aj tak mohol režisér so strihačom ráznejšie zasahovať do nakrúteného materiálu, pretože tláchanie námorníkov k ničomu neprispievalo. Typický americký pátos a dramatickú hudbu som vnímal ako nutné zlo, na bojových scénach bol vidieť nedostatočný rozpočet a aj keď sa Humphrey Bogart snažil, celý film neutiahol ani on. Pre milovníkov vojnových filmov však má film svoju hodnotu aj v súčasnosti.

    • 3.3.2018  15:05

    Nie som filmový kritik a preto nedokážem náležite oceniť obdivovanú hru svetiel a tieňov charakteristickú pre obdobie nemeckého filmového expresionizmu, nie som ani alfa samec, aby som kvalitu filmu posudzoval podľa dlhých a krásnych nôh Marleny Dietrich. A nedokážem sa na film pozerať očami divákov v tridsiatych rokoch minulého storočia. Mám oči a vkus vygenerované 60 rokmi sledovania filmov a tie mi hovoria, že tri hviezdičky lepšie charakterizujú môj celkový dojem z filmu, než predošlé, podľa dávnych spomienok udelené štyri. Pričom chápem nadšenie filmovej kritiky i väčšiny mojich obľúbených užívateľov, ale ani to ma neprinúti hodnotiť film inak, ako podľa svojho súčasného dojmu. V prvej, školskej časti, filmu som si všimol inšpirujúci vplyv filmu na Fričovu tvorbu. Dokonca ani Mazánek nechýbal.

    • 28.2.2018  19:12

    M nie je len prvým zvukovým filmom Fritza Langa, nie je iba prvý filmom o sériovom vrahovi dievčatiek, nie je inšpirovaný iba jedným zo skutočných sériových vrahov v medzivojnovom Nemecku. Je to predovšetkým o práve a spravodlivosti. O tom ako naložiť s človekom, ktorý pácha zločiny, ale vedú ho k tomu poruchy v jeho mysli. Ja mám v tejto otázke už dlho jasno. Týchto páchateľov nemožno dať na pár rokov do ústavu a potom ich vystrčiť s balíčkom liekov dúfajúc, že nedôjde k recidíve. Tak ako existujú v USA rozsudky doživotia bez možnosti podmienečného prepustenia, tak by malo existovať doživotie v ústave bez možnosti prepustenia. Alebo potrestať doktora, ktorý prepustil pacienta a ten sa dopustil recidívy, ako spolupáchateľa zločinu. Ale to je už mimo rámca filmu, ktorý bol veľmi dobre nakrútený a nielen vďaka basewoodovským očiam Petra Lorreho aj nezabudnuteľný. Tie oblaky dymu, ktoré v mnohých scénach označovali polohu osoby boli hrozné, ale chápem, že tabakové koncerny chceli späť investície vkladané do filmovej tvorby.

    • 27.2.2018  16:41

    Veľmi som bol zvedavý na tento film, ktorý Frank Capra nakrútil v čase môjho narodenia a ešte som ho nevidel. Záplava hviezd, ktoré mu nadelili moji obľúbení užívatelia iba zvýšila moje očakávania. Je to veľmi pekný, pozitívnou energiou nabitý film s kvalitnými hercami, vynaliezavou kamerou a príjemnou hudbou. Oscary mu ušli pravdepodobne iba preto, že v konkurencii Najlepších rokov nášho života mal malé šance na úspech. Tak prečo potom "iba" štyri hviezdičky, mohla by znieť legitímna otázka. Asi preto, že na tom, čo na ňom diváci najviac obdivujú, som badal drobné kazy. Nemôžem si pomôcť, ale ten keepsmilingový lesk, ten všadeprítomný optimizmus mi zaváňal účelovosťou. Aj keď ani zďaleka nie toľko, ako v oveľa neskôr nakrútenej a mnou iba priemerne hodnotenej Láske nebeskej. Ale zásluhou toho na plný počet bohužiaľ nedosiahol.

    • 26.2.2018  17:26

    Nezvestná šľachtičná je prvou a aj poslednou časťou nového spracovania prípadov riešených Sherlockom Holmesom. Poslednou preto, že ma toto spracovanie vôbec neoslovilo. Dielo Arthura Conana Doylea som prečítal celé a vytvoril som si predstavu o jeho hlavnom hrdinovi, ako i o dr. Watsonovi. Pripúšťam, že typologicky boli ich predstavitelia vybraní dobre, ale všetko dookola už vydarené nebolo. Výsledkom bol pomaly plynúci až nudný príbeh, ktorý nezachránila ani akčná scéna v závere.

1 2 3 4 5 6 25 49 72 96
Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace