nascendi

Zelený svet považujem za film, ktorý stačí a dokonca je vhodné vidieť iba raz. Samozrejme, pokiaľ nie ste hráči alebo aspoň fanúšikovia golfu. Laik, akým som ja, vníma chvastanie, hecovanie a frajerinu minimálne za trápne správanie signalizujúce nejaký povahový deficit. Ešte šťastie, že je súčasne prítomné aj ozajstné majstrovstvo, inak by tento film nikto nenakrútil.

Moja prechádzka trojhviezdičkovými neokomentovanými filmami je náročná. Väčšinou zisťujem, že si priemerné hodnotenie nezaslúžia . Aj Zimný hosť ma nedokázal zaujať. A keď ilm nedokáže zaujať do pol hodiny, je veľmi nepravdepodobné, že sa niečo zmení do záverečných titulkov. Máloktorý film je však úplne vyprázdnený a o tomto to neplatí vôbec. Emma Thompson je výborná herečka, kameraman zaujal peknými obrázkami. Ale matka Elspeth ma rozčuľovala a čím viac sa blížil koniec filmu, tým menej som chápal o čom vlastne bol. Takže dvojhviezdičkové sklamanie.

Pozrel som si opätovane Trofej neznámeho strelca a nedozvedel som sa nič iné, ako to, čo som si pamätal. Nevie, či je to typické pre slovenské filmy, že originálny námet takmer pochovajú spracovaním. V tomto filme to nedopadlo katastrofálne. S nedostatkami som počítal, ale pravdou tiež je, že film plynul bez vážnejších problémov, herci odviedli svoj štandard, takže celkovo ma film nenadchol, ale ani nesklamal a pôvodne priznaný priemer mu ponechávam.

Aj Tetovaný spadol z priemerného hodnotenia do prepadliska. Námet filmu bol síce originálny, ale nebol dostatočne nosný, tak bolo potrebné pridružiť tému rekonštrukcie zámku. Nemyslím si, že Jean Gabin je vhodný na komické úlohy a s neurotikom Funésom nevytvorili komickú dvojicu. Keď k tomu prirátam upišťanú Félicianovu manželku a nezaujímavý dej, tak nevidím najmenší dôvod pre to, aby som tento film považoval aspoň za priemerný.

Nerozumiem tomu, prečo by som mal po Hoteli Rwanda a Shake Hands with the Devil pozerať ešte Streľbu na psov. Je to stále o jednom a tom istom. Hranice v Afrike sú zväčša zle stanovené, náboženské sa nekryjú so štátnymi, bývalé ríše sú zle rozpadnuté a výsledkom je, že sa ľudia mydlia hlava nehlava. Raz Tutsiovia Hutuov a neskôr sa ich úlohy vymenia. V takej situácii je potrebná sila, ktorá týchto potenciálnych súperov odtláča od seba. Ale zdôrazňujem "sila" a nie tí šaškovia z OSN. Na nich sa hodí Stalinova otázka, keď mu niekto rozprával o veľkom vplyve Vatikánu a on sa opýtal: "A koľko divízií má ten Vatikán?" OSN bude aj naďalej zbytočnou organizáciou pohlcujúcou značné peniaze. Nemiešať sa do sporov, aj keď sú vyzbrojení a vycvičení, to musí byť ponižujúca úloha tých chudákov s modrými prilbami, ktorým šéfujú anonymní a nikomu sa nezodpovedajúci úradníci z budovy na brehu Potomacu. Niekedy sa hanbím za príslušnosť k tejto časti ľudskej civilizácie.

Chlieb a hry. Chleba bolo aj na konci päťdesiatych rokov málo, tak bolo treba viac hier. A rozprávky sa k tomu hodia najlepšie. Návod je jednoduchý: Vezme sa rozprávka od Boženy Němcovej a nechá sa napospas kultpropčikom, ideológom, cenzorom a celej tej cháske, ktorá chráni pospolitý ľud pred škodlivými vplyvmi. Tí prešpikujú rozprávku ideovými symbolmi a všetko zjednodušia tak, aby aj malé dieťa poznalo, odkiaľ prichádza dobro a odkiaľ zlo. Vyberú sa vhodní herci, text sa zveršuje, doplnia sa spevy a tance a je z toho "legenda". Výsledkom je, že viacerí dospelí si dodnes vybavujú pri spomienke na film príjemné pocity, ktoré jeho sledovanie v detstve sprevádzali. Bolševici dobre vedeli, že vymývať mozog je potrebné už od najútlejšieho detstva.

Z profilu filmu som vyčítal, že existuje viacero nasledovateľov toho úspešného filmu. Byť úspešný ale v žiadnom prípade neznamená byť dobrý, kvalitný, zaujímavý a naopak veľmi často bývajú úspešnými filmy hlúpe a nepodarené. Svoje nedostatky potom musia kompenzovať rýchlymi autami, zrážkami áut prenasledovateľov, hlúpymi policajtmi a alžírskym taxikárom s neodolateľným úsmevom Bélu Bugára, ktorý zázračne vyviazne zo všetkých šlamastík. Možno by bolo lepšie, ak by v tejto (údajne) akčnej komédii bolo viac komédie na úkor akcie. A najlepšie by bolo, ak by nebolo.

Príbehy Hříšních lidí města Pražského som si v televízii rád pozrel. Ale tak, ako nemám rád, keď dobrý vtip niekto kazí jeho zlou interpretáciou, tak nemám rád, keď sa epizóda televízneho seriálu natiahne na dĺžku celovečerného filmu. To potom musí niekde škrípať. Buď v množstve nudných dialógov alebo v snahe hercov prehrávaním dať príbehu nejakú dynamiku. Alebo najčastejšie jedného i druhého. Okrem toho som nepochopil, prečo je tento nudný film žánrovo zaradený aj medzi komédie. Takže moje resumé je jasné - televízny seriál áno, celovečerný film nie.

Opakovane a poctivo som si pozrel Votrelcov. Nešlo mi do hlavy, prečo sa tak líšim v hodnotení od drvivej väčšiny užívateľov. A už prvé minúty mi to objasnili. Už úvodný pohľad na frajerov americkej námornej pechoty s ich siláckymi rečami a gestami, na uvrieskaného seržanta importovaného z Olovenej vesty, neskôr na Vasquézovú s plameňometom väčším ako ona napovedal, že osobnostná aj materiálna výbava z nedávnej minulosti a všetko ostatné z ďalekej budúcnosti nebudú spolu ladiť. Ani neladili. A tie slintajúce zubaté tvory ničomu nepomohli. Tie môžu fungovať iba pri premiérovom pozretí. Preto nezmením nič na hodnotení, ani na názore. Pri mojom veku som zvyknutý byť osamotený.

Mám rád žáner sci-fi a mám rád české komédie. Uznávam, že Oldřich Lipský a Miloš Macourek sa podieľali na vzniku výborných filmov. U tohto mali k dispozícii aj slušný herecký potenciál. Tak prečo sa to nepodarilo? Lebo o tom, že tento film je nepodarkom, nehodlám ani na chvíľku pochybovať. Podľa mňa sa jeden z nich alebo skôr obaja príliš rozkokošili a v rámci prelamovania hraníc žánrov zašli priďaleko. Tým vyvolali u mnohých divákov rozpaky a u mňa intenzívny pocit, že táto sci-fi zlátanina nemala byť vôbec nakrútená. Škoda, že tam nebolo niečo protirežimového, lebo uložením filmu do trezoru by boli diváci minimálne dvadsať rokov chránení.