nascendi

Sledoval som kriminálku bedlivo a napriek tomu som nenašiel dôvod, pre ktorý by mal jej názov obsahovať slovo "zúri". Gabin nezúril. On uvažoval, analyzoval, riadil a v zložitých situáciách hľadal najlepšie riešenie. Zúriť by som mal ja, pretože taký dabing, aký je použitý v tomto filme, by mal byť uvedený v trestnom poriadku. Kriminálka je to dobrá, Gabin ako obvykle exceluje, policajti niekedy pripomínajú tých Keystonských, ale celé je to také obyčajné. A aj keď som dobrák, na štyri hviezdičky tento film nedosiahol.

Nie som fanúšikom humoru, ktorý predvádza Peter Sellers napriek tomu, že vo Večierku stvárnil svoju postavu podľa mojich predstáv. Pritom Večierok nie je na rozdiel od krimikomédií s inšpektorom Clouseauom príliš obľúbený. Uvedené krimikomédie sa mi nepozdávali už v dobe, keď som ich videl po prvý krát. Dnešná repríza dopadla ešte horšie, pretože som film, v ktorom je humor nahradený trápnosťami, nedokázal ani dopozerať. Hviezdička preč je to minimum, ktoré mu môžem poskytnúť.

Bol som zvedavý, či ma dnešné opätovné sledovanie Jazdy nepresvedčí o pridaní ďalšej hviezdičky, osobitne, keď sa tak stalo pred pár dňami pri Peckkinpahovom Úteku. Bohužiaľ tentokrát nie. Bola to dejová i pocitová mozaika, v ktorej sa mihotali perly, ako skvelá kamera, realistické zábery z baníckeho tábora i ušmudlané kamienky amerického pátosu a chlapáckych postojov. Ono to vlastne všetko k westernu patrí, ale malo by to byť namiešané tak, aby ani po pol storočí nemal divák chvíľami dojem naivity a trápnosti. Peckinpahova režisérska zručnosť sa vo filme mihla iba zriedkakedy.

Viackrát zmieňovaná podobnosť s Antonioniho Zväčšeninou je čisto náhodná. Približne prvá polhodina láka diváka na zážitok podobný Zväčšenine, ale ten si začne všímať odlišnosti, ktoré sťahujú film stále nižšie. Nekvalitný scenár, naivita a nepravdepodobné konanie postáv vyústia do trápneho záveru, ktorý ničí dobré meno Briana de Palmu. Ešte že sa nedozvedel, aký dabing jeho filmu pripravili v Československu. Potajomky som dúfal, že by tento Travoltov úspešný film mohol ašpirovať na štyri hviezdičky, ale ku koncu som ťažko ratoval pôvodné tri.

Rovnomenná poviedka Edgara Allana Poa má iba štrnásť strán a tvorcovia si z nej vzali naozaj iba tú jamu s kyvadlom. Ani to čo vymysleli, aby naplnili 80 minút filmu, nevymysleli zle. Ale ani tak, aby výsledok bez straty desiatky prežil toľké roky. Prehrávajúci Price, zapavučinovaný zámok, ale na druhej strane gotika vo všetkom naokolo, aj aké také napätie, takže tie pôvodne pridelené tri hviezdičky sú akurát. Žiaden hororový kult, ani žiaden nepodarok. Len priemer, ktorý už chytil šesťdesiatročnú patinu.

Druhé a ďalšie pokračovania úspešných filmov spravidla nedosahujú úroveň prvotiny. Sú aj výnimky, ako Terminátor a nie sú zriedkavé ani prípady, že si pokračovanie zachová úroveň prvej časti. To je aj prípad filmov Chlieb, láska a ... Ide o typické pokračovanie, v ktorom sa rozvinie predchádzajúci dej, postavy sa pomenia iba minimálne a divák má pocit, že ide o jeden film rozdelený na dve časti. A tieto časti k sebe patria ako siamské dvojčatá.

Niekto v komentároch prirovnal tento film k Slnku, senu a tomu ďalšiemu pred pol storočím. Mal pravdu. Život v chudobnej dedine s výraznými postavičkami je spestrený každodennými drobnými udalosťami, ktoré sa medzi obyvateľmi šíria rýchlosťou internetu. Film je jemnou, láskavou komédiou, ktorá má oproti Slnku, senu atď. obrovskú výhodu vo Vittoriovi a Gine. Pred mnohými desaťročiami bol film populárny nielen doma, ale aj u nás, pretože každý film západnej proveniencie, ktorí cenzori k nám pustili sa stretával nielen so zvýšeným záujmom, ale aj s úspechom. U nás k tomu prispel aj veľmi vydarený dabing.

Aj keď som ani po štyridsiatich rokoch nenašiel dôvod pre štyri hviezdičky, naďalej považujem tento muzikál za významný. Jednak pre Johnnyho Travoltu, pre ktorého znamenal prvý krok k povesti skvelého tanečníka (neskôr Pomáda a Pulp Fiction), ďalej pre dokonalé navodenie atmosféry diskoték a najmä pre výnimočnú hudbu Bee Gees, ktorí vtedy prežívali svoje druhé obdobie slávy. Takže každý, kto by chcel nasávať atmosféru tej doby má pri sledovaní horúčky veľmi vhodnú príležitosť.

Priznám sa, že do pozretia tohto filmu som vnímal Hansa Zimmera iba v tom, že je a je dobrý. Nedokázal som jeho filmovú hudbu odlíšiť, ani vnímať samostatne. Pražský koncert mi ho priblížil, mnohé z jeho skladieb som dokázal identifikovať a aj keď na mojej špici neochvejne tróni Ennio Morricone, považujem čas strávený pri Zimmerovej hudbe za užitočne strávený.

Opakované sledovanie tohto podvodného filmu mi neprinieslo žiadne prekvapenie. Bol to primerane napínavý, primerane nepravdepodobný a primerane americký, v závere až kovbojsky americký film. Na začiatku ma pobavilo, že politruk ponorky sa volal Putin. To mi pripomenulo český film Dobří holubi se vracejí, kde Kňažkova postava sa volala Lexa. Čaro nechceného. Honba ostáva na troch hviezdičkách, pretože som nenašiel dôvod, pre ktorý by to malo byť inak.