nascendi

U akčných filmov existuje prirodzená hranica, za ktorú by sa nemal žiaden režisér odvážiť. Je to hranica uveriteľnosti. A akonáhle vidím môjho rovesníka, ako lozí po horách ako pavúk a kúpe sa bez problémov v ľadovej vode, prestáva ma celý dej zaujímať a netrpezlivo čakám, kedy film skončí. To je prípad mnohých filmov a v tomto prípade aj Cliffhangera.

Každý režisér má svoje limity. Tie sú u Michaela Baya zreteľné a žiaden rozpočet s nimi nepohne. Nikto z divákov, ktorý pozná filmografiu Michaela Baya nemohol očakávať od jeho verzie japonského útoku na Pearl Harbour nič lepšie než to, čo počas troch hodín aj videl. Kombinácia amerického pátosu, romantického príbehu a vojnového filmu nemohla dopadnú lepšie. Moje tri hviezdičky sú lichotivým ocenením toho, že film ma viac nudil, ako poburoval.

Film som videl pred desiatkami rokov, nemám šancu ho vidieť opakovane, tak pridám zopár spomienok, ktoré pretrvali. Bratia Marxovci mali svoje úlohy pomerne presne rozdelené, čo im vôbec neprekážalo, aby pôsobili ako zohratá trojica. V ich filmoch nie je dôležitý dej, pretože ten tvorí iba nástupište pre gejzíry gagov a brilantných dialógov. V Noci v opere sa v plnej miere prezentuje aj hudobný talent Marxovcov. Noc v opere považujem za ich najvydarenejšie dielo a o to viac ma mrzí, že debilná obchodná politika neumožňuje divákom, aby si pozreli to, čo ich zaujíma, ale sú tlačení k tomu, aby donekonečna pozerali reprízy filmov, ktoré nemali byť nikdy nakrútené.

Pôvodne som si chcel pozrieť dokument s rovnakým názvom, ale nebol dostupný. K dispozícii bol iba hraný film od obľúbeného (mnou ani nie) režiséra a zistil to, čo som vedel už pred úvodnými titulkami - že dvojhodinový film je na akciu trvajúcu niekoľko minút priveľkým luxusom. Inak všetko dobré, mám rád filmy o plnení veľkých snov, bolo to aj dobre zahraté, len to čakanie bolo pridlhé.

Môj piaty pokus zistiť, čo ostatní užívatelia na filmoch Kaurismäkiho vidia. A opäť neúspešný. Nedokázal som nájsť autorov zámer v tom, že ukazuje čudných ľudí, ktorí vedú čudné dialógy a žijú čudné životy. A okrem toho hovoria čudnou rečou :-). Neprehliadnuteľný bol aj kapitálový podiel tabakových koncernov na rozpočte filmu. Je veľmi pravdepodobné, že sa týmto pokusom rozlúčim s Kaurismäkiho tvorbou a prijmem myšlienku, že s niektorí tvorcovia tvoria pre iných divákov.

História nie je mojim koníčkom a tak som až do dneška netušil, že nejaký Ržev existuje a že dokonca vojnové operácie v jeho blízkosti mali veľký význam pri obrane Moskvy. Prvých osem minút filmu je šokujúcich. Myslím, že z technického hľadiska sú minimálne porovnateľné s úvodnou štvrťhodinou filmu Zachráňte vojaka Ryana. Vynikajúci úvod pokračuje realistickým obrazom vojnového života jednej roty. Z nepochopiteľného dôvodu film od druhej polovice skĺzol do klišé sovietskych vojnových filmov s filozofovaním vojakov, skarikovanou postavou podporučíka špeciálneho oddielu, náchylnosťou Nemcov k zásahom a podobným zbytočnostiam. Nebyť nich nemal by som problém dať filmu viac hviezdičiek. Takto to ostalo na pol cesty. Škoda.

Námet, u ktorého sa už nedá veľa nového vymyslieť, niekoľko slávnych hercov, vynucovaná dávka napätia a máme Letisko 2 (alebo neviem koľko), ktoré sa k tomu prvému ani nepriblížilo. Možno je užitočné si film pozrieť (čo keby sa podarilo objaviť niečo naozaj originálne a zaujímavé?)

Tento oslavovaný televízny film som videl pred siedmimi rokmi, takže spomienky naň sú už primerane vyblednuté. Dve veľké osobnosti českého divadla a filmu v ňom rozohrávajú príbeh, ktorý ma dosť odpudzoval. Nemám dobrý pocit, keď sa lakomosť, šetrnosť za každú cenu a schopnosť vykecať sa z akéhokoľvek prúseru považujú za tolerovateľné, hlavne nech je veselo. Takže voči herectvu dvoch velikánov nemám najmenšiu výhradu, ale vyznenie celého TV filmu si odo mňa viac ako tri hviezdičky nezaslúži.

Veľmi zaujímavý film. Nehľadal som v ňom symboliku, skryté významy, len som sledoval ubiehajúce scény a mal dobrý pocit, ako tie jednotlivé čriepky postupne do seba zapadajú. Nejdem vychvaľovať profesionalitu tvorcov, dokonca na dobrú hudbu som si spomenul až po záverečných titulkoch, pretože hudbu, ktorá je dobrá, nepočujem, tá do filmu zapadne nepozorovane. Ocenil som, že to nebola detektívka, odpudzovali ma prvé minúty s patologicky obéznymi tanečnicami. Som rád, že som film videl, aj keď by som ho bez upozornenia nevyhľadal.

Vlasta Burian je môj obľúbený komik, ku ktorému som mal dlhý čas nekritický obdiv. Aj keď poznám prakticky všetky jeho filmy, o jeho živote som mal iba kusé informácie. Preto som si epizódu zo série Príbehy slávnych venovanú Vlastovi Burianovi so záujmom pozrel. Je to ďalší z klasických príbehov o úspešnom jedincovi a neskutočnej závisti tých, ktorí ho najprv vynášali do nebies a neskôr ho zadupali do zeme, pričom mu za vinu dávali svoje vlastné prehrešky. Na využitie závisti pre svoje ciele nemali komunisti patent. To sa tiahne prakticky celými dejinami civilizácie. Som rád, že sa mi podarilo neplánovane tento dokument pozrieť.