nascendi

K Oliverovej show som sa dostal úplnou náhodou pred dvoma mesiacmi "pri prepínaní kanálov" a odvtedy ju sledujem pravidelne. Superlatívov na jej konto už bolo napísaných dosť, takže sa uspokojím s konštatovaním, že ju sledujem rád a hneď tak s tým neprestanem. Má jedno výrazné negatívum, za ktoré je zodpovedná Zora Neoralová a tým sú titulky. Nemám najmenší problém s rýchlym čítaním textu, ale titulok, ktorý na obrazovke pretrvá desatiny sekundy je objektívne nečitateľný. A keď vzápätí celé sekundy nie sú na obrazovke nasledujúce titulky, tak to nemôžem pokladať za vynútený nedostatok, ale za trestuhodné šlendriánstvo. Viem, že užívatelia o jednu až tri generácie mladší odo mňa si budú mrmlať, že som sa mal naučiť po anglicky a bol by som nezávislý na titulkoch, ale keď to prijmeme ako normu, tak nemusia byť žiadne titulky. A u rusky hovorených filmov by zasa mladíci mali rovnaký výraz tváre, ako ja pri angličtine produkovanej Johnom Oliverom s kadenciou izraelského samopalu Uzi. Obočie som zdvihol, keď si John Oliver vzal do úst postoj Slovenska ku kvótam pre inváznych migrantov a trápnymi pseudoargumentmi sa snažil z toho vytĺcť niečo zmysluplné. Nepodarilo sa mu. Dobre sa Britovi kecá v Amerike o problémoch súčasnej zmerkelizovanej Európy.

Rád pozerám programy na kanáloch Spektrum, Discovery a National Geographic. A k najobľúbenejším patrí seriál Ultimate Survival. Len som ho dlho nevedel nájsť v databáze ČSFD. Je šokujúce, čo všetko dokáže Bear Grylls podniknúť, aby prežil. Potvrdzuje to tézu, že prežitie v mimoriadnych situáciách si vyžaduje mimoriadne skutky. Jeho vynaliezavosť je neuveriteľná. A tým fajnovejším neostáva nič iné, iba sa nehostinným miestam zďaleka vyhýbať. I keď niečo z toho, čo vidíme v seriáli možno uplatníme aj v situáciách, ktoré na prvý pohľad vyzerali nevinne. Do pozornosti odporúčam aj knihu Ives: Strach v hrsti prachu.

Na ČSFD sa už hodnotia aj videoklipy a televízne noviny, a tak svoju zásadu nepridávať sa k týmto chybným krokom poruším aspoň v prípade spomienky na tento výnimočný seriál, ktorý vznikol iba vďaka zvláštnej zhode okolností a dokázal, že keď takéto niečo nastane, tak ani popularizácia astronómie nemusí byť neprekonateľnou prekážkou.

Čaká ma dodatočné ospravedlnenie sa, že som aj ja podľahol zvrátenosti hodnotiť a komentovať v ČSFD aj niečo iné ako celovečerné hrané filmy. Pri tomto trende sa o nejaký čas dočkáme komentára: "Dnes jsou rohlíčky obzvlášť dobře propečené." Ale späť k L+S a ich nezabudnuteľnému programu. V Československu bolo niekoľko vynikajúcich komických dvojíc a L+S boli nepochybne jednou z nich. Originalita, vynaliezavosť, nevyhnutná komplementárnosť, výborná hudobná zložka, do ktorej sa obaja aktívne zapájali a mnoho ďalšieho je dôvodom, že program Ktosi je za dverami bol niečím, čo v období normalizácie pôsobilo na nás, ako zázrak a ani pri občasnom reprízovaní nemá človek pocit, že sa pozerá na výtvor, ktorému tiahne na štyridsiatku.

Tento program mi pripomína rovnicu, v ktorej je jedna známa (porotcovia a uvádzači) a mnoho neznámych (účinkujúci). A pretože neznámi sú starostlivo vyberaní, poskytujú výnimočné zážitky a dvíhajú program na úroveň, na ktorú sa ani náročný divák nemôže sťažovať.

Tento program je výsledkom stretu priaznivých okolností a tak nemôže byť iba priemerný. Adeline schopnosti v ňom neruší Sajfa, Kuly a podobné indivíduá, hostia sú starostlivo vyberaní, publikum je vnímavé a tak sa teším na každé ďalšie pokračovanie. Adeline vtipné poznámky sú často hovorené iba polohlasne, akoby mimochodom a na ich plné pochopenie je treba byť nielen Slovákom, ale často aj súčasným a v spoločnosti zorientovaným Bratislavčanom.

Vo vedomostných súťažiach som celkom dobre zorientovaný a Čo ja viem považujem za závan čerstvého vzduchu do nich. Pôvodný formát, týždenná frekvencia, audiovizuálne ukážky, dvojstovka študentov a mobilná aplikácia, výtvarné riešenie štúdia a charitatívne určenie výhry sú prednosťami súťaže. Najväčšou je Marcel Merčiak, ktorý drží opraty súťaže aj v prípadoch, že sa ako hostia dostanú do súťaže takí neprispôsobiví exoti, akými boli Ďuro Mokrý a Sáva Popovič alebo egocentrická Iveta Malachovská. Otázky sú primerane rôznorodé a tak nehrozí, že väčšina z nich bude príliš ľahkých alebo naopak takých, pri ktorých sú súťažiaci odkázaní iba na tipovanie.

Na Večer Milana Markoviča možno mať širokú paletu názorov, od humoru Milana Markoviča, cez príspevky Petra Breinera, možno posudzovať úroveň pesničiek a ich textov, ale jeden aspekt je neoddiskutovateľný - Večer Milana Markoviča bol mimoriadne potrebným typom relácie v dobe, ktorú sme vtedy žili. Až takým potrebným, že "otec národa" a predmet nekritického obdivu "babiek demokratiek" vynaložil veľké úsilie na to, aby relácia zmizla z obrazoviek.

Komentár sa týka pohľadu do spätného zrkadla. Túto reláciu som mal naozaj rád a spolu s Večermi Milana Markoviča patrila k tým. na ktorých pokračovanie som netrpezlivo čakal. Dokonca som výber najlepších hlášok uverejnil na svojej webovej stránke, kde má doteraz celkom slušnú návštevnosť. Výborná bola v jej začiatkoch, keď ju moderoval Robo Beňo a okrem dominantného Milana Lasicu v nej účinkovali Julo Satinský, Milan Markovič, Stano Radič, Stano Dančiak a niektorí ďalší. Stačili dve úmrtia a príchod Vacvalovej s Feldekovou a úroveň začala padať. Ale skutočný pád spôsobili až tlaky mocných, ktorí bytostne neznášajú politickú satiru, najmä ak je o nich. Tlaky viedli k presťahovaniu, premenovaniu a končili jej "pozastavením". V súčasnosti sa na JOJ vysiela vykastrované 7edem. V ňom už slabé náznaky politickej satiry produkuje iba Milan Kňažko, ostatní rozprávajú staré vtipy, nezaujímavé historky, dve hrobárky humoru žijú v ilúzii, že niekoho zaujíma ich život a príhody a tešia sa z potlesku publika, o ktorom nič nevieme.

Komentár sa týka "novej" verzie Duelu vysielanej od roku 2012. Ani moje štyri hviezdičky nezdvihli priemerné hodnotenie a tak som jednu z nich vymazal. Duel je klasická vedomostná súťaž, od ktorej možno očakávať kvalitný zážitok v rámci existujúcich limitov. Úroveň by mohlo zdvihnúť použitie obrázkov, videosekvencií a hudobných ukážok. Údajne tomu bránia autorské práva. Po odchode Bibiany Ondrejkovej nemám voči Gregorovi Marešovi žiadne výhrady. Sledoval som množstvo televíznych vedomostných súťaží, ale Duel mi vyhovuje najviac. Prospela by mu vyrovnanejšia úroveň otázok, pestrejší výber tematických okruhov, prísnejší výber súťažiacich a možno aj vygenerovanie Superduelu najúspešnejších.