nascendi

Andrzej Wajda napriek uznaniu presahujúcemu hranice Poľska si ma získal iba v teenagerskom veku filmom Popol a diamant. Odvtedy som márne v jeho tvorbe hľadal film, ktorý by sa popolu čo i len priblížil. Ani s Odrazmi to nebolo iné. Už som si myslel, že doba na reflexie stalinizmu už prešla a nie je tomu tak. Opäť vstávajú zlovestní  primitívi a snažia sa nadviazať na minulé úspechy. S filmom mám problém v tom, že neviem, či ide o kritiku doby alebo biografiu avantgardného maliara. Ani jeden z pohľadov nie je dotiahnutý do konca. A tak zapamätateľnou je pre mňa ostáva iba dcérka tvrdohlavého maliara, ktorého napriek prianiam aparátčikov nezrazila električka.

Napriek dĺžke, ktorá mohla byť zredukovaná, som si tento film, o ktorom som predtým nič nevedel, s chuťou pozrel. Najviac sa pod môj pozitívny vnem podpísal kvalitný scenár, i keď niektoré pasáže z úst 11-ročného chlapca príliš dôveryhodne nepôsobili. A na druhom mieste samozrejme Sandra Huller, ktorá naopak dôveryhodne pôsobila. Aj scény v súdnej sieni boli zaujímavé, i keď "se tu objevil takový nešvar". V oboch posledne pozretých filmoch sa fakty poskytujú divákovi, ako keby sa lúpala cibuľa. Nemyslím, že je to dobré ani pre jednu stranu.

Po čase sa mi podarilo pozrieť si film, ktorému môžem dať síce slabé, ale platné štyri hviezdičky.  Zaujímavý príbeh, v ktorom konské kopyto v úlohe čiernej labute rozhádže dovtedy zdanlivo stabilné vzťahy. Lenže tie nie sú stabilné iba preto, že bolo pred nehodou, ale aj preto, že obaja pisatelia scenára divákovi dávkujú informácie per partes. Film, vrátane hereckých výkonov sa mi páčil, menšia výčitka ide smerom k uveriteľnosti niektorých konaní a k tomu, že režisér v niektorých momentoch nepridal na tempe.

Je potešiteľné, že som v poslednej dobe naďabil na niekoľko vydarených českých kriminálnych seriálov. Aj na tento, ako i na iné, iba náhodou. V prvých minútach sledovania mi blysol v hlave leitmotív zo Sartrovho Cudzinca, ktorý si po tých rokoch vybavujem ako : "Kto neplače na pohrebe svojej matky, skončí na popravisku." Aj Hana Kučerová vynikajúco stvárnená mne neznámou Klárou Melíškovou určite nevyvoláva v svojom okolí sympatie. To však neznamená, že je vinná aj bez dôkazov. Aj ďalšie herecké výkony, réžia, kamera a atmosféra seriálu si zaslúžia pochvalu.

Zaujímavý, neuveriteľne nevyrovnaný film, v ktorom sa striedali záblesky vynikajúcich postrehov a myšlienok  s neskutočnými hlúposťami. Dávam najširokospektrálnejšie tri hviezdičky, pretože neviem, čo iného by som si s týmto filmom mal počať. Neviem, či to samomrskačstvo Čechov muselo prevyšovať zhovadilosť ruského sveta. Som rád, že som film videl, viackrát nemusím.

Dnes som konečne dopozeral prvú sériu Wistinga. Množstvo kolegov z ČSFD velebí severské detektívne seriály, s čím sa zatiaľ nemôžem stotožniť, pretože som zatiaľ videl iba jeden - Most. Wisting bol pre mňa veľmi vyčerpávajúci. Od začiatku som sa nemohol napojiť na postavy, prebiehajúci dej , rušil ma i mizerný slovenský dabing. Najhoršie bolo, že sa to ďalšími a ďalšími epizódami iba zhoršovalo a tak som posledné dve dopozeral v polospánku bez akéhokoľvek záujmu o to, ako to nakoniec dopadne. Pozitívnou stránkou seriálu je, že som sa bezproblémovo rozhodol už nikdy nebyť zvedavý, aká bude druhá a tretia séria.

Nedokážem vierohodne odôvodniť, prečo som tento prírodopisný seriál o Šumave pozeral.  Pokiaľ by nebol denaturovaný imitáciou kriminálok, stačila by naň hodinka. Nemá zmysel vypočítavať všetky nedostatky, pretože by z toho vznikol text, aké píše filmfanouch. Chvíľu, ale naozaj iba chvíľu ma bavilo, ako sedem statočných obvoďákov rieši kompletný rozsah kriminálnej činnosti, pričom koncentrácia mŕtvol dosahovala rozsah periodického vymierania. Podstatné je, že ma seriál nerozčúlil a dvoma hviezdičkami vyjadrujem iba presvedčenie, že nemal byť nakrútený. A o tom to je.

Tak sa mi podarilo na dva krát si pozrieť seriál o páre sériových vrahov, ktorým nejasné motívy, kamuflovanie príčin smrti, malý záujem o riadne vyšetrenie úmrtí seniorov a neprofesionálna práca časti policajtov umožnili unikať spravodlivosti a zvyšovať počet obetí, pričom aj osem potvrdených nemusí byť počtom konečným, iba dokázaným. So seriálom som nebol celkom spokojný. Nie všetko, čo sa nakrútilo a čo majú tvorcovia od polície k dispozícii je vhodné použiť. Nič nehovoriace rozhovory a zábery, časovo premrštené rekonštrukcie mohli seriál skrátiť a zatraktívniť. Pri prehliadkach miest činu som bol dosť rozčúlený. Neviem aký význam má prehliadka zanedbaných, polorozpadnutých, špinavých stavieb, plných odpadkov, pričom komentár vysvetľuje, že tam bývala obývacia izba, kuchyňa a pod. Naopak, myslím si, že má význam nakrúcať aj takéto dokumentárne rekonštrukcie, len by nemali byť odfláknuté.

Film som si pozrel náhodne od miesta, kde sa aktéri rozhodovali, či plávať alebo vyčkať. Napriek nízkemu hodnoteniu ma zlákalo oznámenie, že je to nakrútené podľa skutočnej udalosti. Moje očakávania sa rýchlo zmenili na rozčúlenie. Nechápal som, ako je možné z tragickej udalosti, v ktorej štyria  stroskotanci sa snažia zachrániť si život plávaním k najbližšej pevnine v mori "plnom žralokov", poldruha hodinovú monotónnu nudu, počas ktorej osamelý žralok per partes zmenšuje počet príslušníkov skupiny. Videl som viacero filmov bez atmosféry a tento sa medzi nimi umiestnil dosť vysoko.

Po Markovičovi je stratená Anna ďalším mojim pokusom nájsť na Voyo niečo zaujímavé. A Pavel Soukup mi to poskytol. Videl som film, v ktorom snaha zatiaľ prevýšila výsledok, ale bol som spokojný. Samozrejme, že keď niečo veľmi chcem, tak mi vo výsledku bude čosi škrípať. A to som vo filme cítil. Na Markoviča a teda aj na štyri hviezdy to zatiaľ nemá, ale zvedavosť na ďalšie Soukupove filmy to vo mne vyvolalo.