Primavera

Film vytiahol z útlej knihy od Ammanitiho všetko hlavné a čo je dôležité, dôkladne predostrel divákovi tie dobré myšlienky, na ktorých kniha stála. To, že sa dvaja nevlastní súrodenci dokázali podržať v ťažkých chvíľach života, že s drogami sa ľahšie znášajú prúsery, ale súčasne si ľahostajný, bez citov a že radšej potom padať na kolená a mať modriny ako zažívať stavy ľahostajnosti voči všetkému.... A že pár dní niekedy znamená veľmi veľa. Záver nechal režisér otvorený, čo ma potešilo, lebo knižný záver bol iný. Za mňa perfektne spracovaná knižná predloha obľúbeného spisovateľa.

Každé umelecké dielo si žiada vlastnú interpretáciu. Pre mňa sa stal Švanter nadčasový. Agresor, v tomto prípade najbohatší statkár, znásilni manželku svojho jediného syna. Koho opľúvajú dedinčania? Jasné, že nevestu Julišu. Lebo z agresora majú strach. Kohože mi to pripomína v prípade ruského agresora a ukrajinskej nevesty? No vás, milí proruskí konšpiratori. Vymýšľať si dôvody, prečo z obete urobiť vinníka je také slovenské. Zo strachu pred agresorom sa mu strkať do riti a dúfať, že za odmenu nám neublíži. ČB verzia super, ľudové tradície prestali mať punc slabomyseľných povedačiek, herecké výkony všetkých veľmi dobré.

Film inšpirovaný skutočnými udalosťami, takže celá tá smradľavá fraška súdneho procesu, hipíci, zvrhlíci, skostnatený súdny systém, ideály zomleté na surovú fašírkovú zmes, ľudská brutalita, bolesť, prázdno.... to všetko je naozaj?! Pozeráš a vcucne ťa to do deja tak, že ti je až ťažko od žalúdka. Perfektne urobený film.

Z filmu som si uchmatla dve fajné myšlienky. Keď si pracháč, lepši sa ti hrá na dobráka. Inak ťa hlad a absencia wifi ako absencia základných potrieb doženú k tomu, že siahneš aj po kriminálnejšom riešení životnej situácie. A tá druhá - plány sú na hovno. Plánuješ, plánuješ a aj tak skončíš po záplavách na zemi v telocvični s ľuďmi, ktorí žiadne plány nemali a žili zo dňa na deň. Pobavila som sa, záver bol drsný a hustý, ale pre mňa hotová rozprávka s dobrým koncom. Tlieskam.

Zaujímavý scénar. Kto nepozná depresie, tak zožerie navonok romantický príbeh s prekvapivým smutným zvratom. Kto to pozná, pochopí princíp posttraumatických depresií, ktoré z ľudí robia navonok nespoľahlivých, zábudlivých a lenivých a v skutočnosti sa potrebujú vysporiadať s minulosťou, byť užitočným a zachytiť sa o nejaký bod v živote, ktorý ich vytiahne späť medzi normálnych (normálny nie je v skutočnosti nik :-)). Pre mňa veľké prekvapenie znalosti problematiky a vytvorenia efektu navonok vianočného robenia dobra pre iných, v skutočnosti pre seba.

Strašná pohodovka film, pozitívna energia z toho, že miesto divadielka v gastronomickej džungli, komplikovania vzťahov a zbytočných rečí volí hlavný hrdina niečo jednoduché a úprimné, čo človek nájde len vtedy, keď niečo s niekym len tak robí, pečie, varí a nerieši hovadiny. Milujem takých úprimných ľudí, akým bol kuchár Casper, aj keď to nebol žiaden sexi hrdina. No ale teda to žrádlo a náladu, čo upiekol, to bolo sexi viac než dosť.

Glen Close hrá každým pohľadom, prežívaním svojej úlohy manželky, ktorá dokáže oveľa viac, než jej dovolí literárna spoločnosť znevažujúca ženské autorky, než jej dovolí láska k mužovi, ktorý dokáže menej ako ona... Možno ma to zasiahlo ako ženu trochu viac, lebo tento film je určite ťažšie stráviteľnejší pre mužov. Ale s trochou nadhľadu by sa to mohlo páčiť aj mužom, lebo nie je každý taký slaboch ako Joe Castleman. Dobre urobená psychosonda do vzťahu dvoch zaujímavých ľudí.

Prekvapil ma zvrat vo filme, ktorý som nečakala, obvykle na začiatku rozprávok vie človek presne záver, odhadne kladné a záporné postavy, tuná prekvapivé rozuzlenie. Tak som si porumázgala, aj sa narehotala, všetko, čo potrebujem k inteligentnej zábave a zamysleniu sa... Americké klišé - choď za každú cenu za svojím snom - dojemne zbúral ideál súdržnej rodiny.

Dobre urobený film. Podhodil divákovi jednoduché obrazy - had, živiť hada mliekom, ale aj tak ťa napadne a škrtí, hadovi nesmieš veriť, chovať si hada na prsiach a pod. Nie, neskôr zistíš, že to bolo triviálne porekadlo - všetko zlé je na niečo dobré, had ťa napadol, lebo ti chcel pomôcť Vďaka boju s ním získaš sekundy a prežiješ, pretože za rohom čakali vrahovia. Tak táto hra režiséra s divákmi ma bavila. Kusturica sa zabával, Monica Bellucci vyletela do vzduchu a ostala krásna, zranená ruka bola vo chvíli, keď ju podávala milovanému mužovi pri páde z vodopádu, odrazu zdravá, nezrovnalosti, nelogickosti a predsa vo chvíli, keď som ho pochopila, mi celý film prišiel ukrutne nádherný.

Feminizmus, ktorý ma nenaštval ako obvykle, ale pobavil. Zločin, ktorý ma nepohoršil, ale fandila som mu. Predvídateľný záver, ktorý ma nerozladil, ale ešte viac navnadil na to, ako to tie potvory ženské zvládnu. A zvládli to na výbornú. Nebolo čo vytknúť, skvelý seriál.