Kusko.t2

Záhadné a značne raritné mondo, ktoré stále čaká na svoje širšie informačné objavenie vo svete filmu, sa ku mne dostalo v kópií až z ďalekého Brooklynu vo forme amerického zostrihu s pečaťou NYFA (New York Film Annex, 163 Joralemon St., Brooklyn, NY 11201) v celkovom trvaní 76 minút. Táto upravená verzia talianskeho originálu nadabovaná Georgeom Sandersom, je podľa IMDb zabudnutým dielom v skladačke Paola Cavaru a Gualtiera Jacopettiho (aspoň ku dňu 11.11.2014). BLBOSŤ! Hneď po niekoľkých minútach sledovania mi bolo jasné, že niečo nie je v poriadku. Keďže poznám tvorbu Cavaru, Jacopettiho a tiež Prosperiho v danom období, rozdiel v kvalite „Witchdoctor in Tails“ razil z dokumentu ako päsť na oko. Nakoľko IMDb patrí medzi popredných lídrov na poli internetovej filmografie ako objemová špička, prípadné chyby v databázy sa niekoľko krát násobia v lavíne odkazov. Po pár dňoch vlastného pátrania prichádza ale kýžené rozuzlenie Titulky dokumentu od NYFA uvádzajú: James H. Nicholson and Samuel Z. Arkoff present ...A film by Antonio LaRocca Galante „Witchdoctor in Tails“. Okrem uvedených informácii obsahujú tiež mená pozícii akými sú: fotograf, asistent kameramana, soundtrack, zvuk a scenár, ale nie meno režiséra či rok, prípadne pôvodný názov. Ako sa mi nakoniec podarilo dohľadať, americký zostrih označený ako „Witchdoctor in Tails“ je re-release originálu „Stregoni in Tight (Africa d'oggi)“ – 95 minútového monda režiséra Marina Marzana, ktorý sa v Taliansku dostáva do kín koncom roka 1964. Plagát „Stregoni in Tight (Africa d'oggi)“ je tiež jednou z výpovedných informácií. Dúfam ale, že sa o pár rokov dočkáme opätovného vydania nezostrihaného originálu, ktorý stále niekde v trezore drieme a čaká na vhodnú chvíľu, aby mohol po tých dlhých rokoch odhaliť svoje tajomstvá. Variantu o nedochovaní pôvodného zostrihu si nepripúšťam. Súdiť originál na základe amerického CUT-u by bolo krátkozraké, preto sa predsa len zdržím oficiálneho hodnotenia (2/5). Aj keď zostrihaná verzia obsahuje tiež segment so zabíjaním zvierat (bitúnok na mondo štýl krotkej povahy), zväčša sa zostrih sústredí na nudný kontrast medzi vyspelou spoločnosťou a „savage“ Afrikou. Umelá snaha o pretvorenie domorodých kultúr na tupé stádo bažiace po mejkapu, šatách a iných materiálnych veciach tak typických aj pre dnešnú spoločnosť, je barbarstvom samo o sebe. Toto sa neodpúšťa ani vo filmovom dokumente!

Vizuálne úchvatné mondo, ktorého sila prioritne nestojí na odhalených ženských krivkách, ale na podmanivom oku kamery, ktoré je podobne ako živý ľudský orgán stále prítomné na atraktívnych miestach, kde sa pohľadom zastaví nejeden krásou posadnutý muž. Po divokejšom „PSIOM ŽIVOTE“ sa talianska skupinka dokumentaristov púšťa bez prestávky do úplne iného sveta – života žien. A že je opäť na čo sa pozerať. Umiernený, trocha sexistický („who cares“) zostrih nešliape na plyn shockumentu tak ako by mohol, namiesto toho je zámerne neutrálny. Vyhliadková jazda za hudobného doprovodu Riza Ortolaniho a Nina Oliviera je čisto pánskym tripom po slnečných exotických krajoch, na mape doposiaľ neprebádaných zákutí. Filmový sprievodca označený ako „La donna nel mondo“ je na cestách za dobrodružstvom nepostrádateľným spoločníkom. Pripútajte sa prosím. Vyrážame!

Prevažne eroticky ladené poznávacie mondo na švédsky spôsob začalo nadobúdať svoje hmotné kontúry v hlave režiséra Luigiho Scattiniho po prečítaní knihy Enrica Altavilla „Corriere della Sera“, ktorá bola uverejnená v roku 1967. Podľa slov režiséra to bol skvelý impulz k objavovaniu nových miest ľudského bytia, pre Talianov v tej dobe mýtického sveta, kde sa sen o zhýralom živote mládeže stáva realitou. V skutočnosti si tento jeho nie príliš optimistický pohľad na údajné praktiky vyspelej severskej krajiny nenašiel cestu k srdciam tamojšieho diváckeho obecenstva. Práve naopak. Po diplomatických prestrelkách bol nakoniec Luigimu Scattinimu zakázaný vstup na švédske územie po dobu niekoľkých rokov. To ale šíreniu filmu na domácej pôde nepriťažilo a tak sa v roku 1968 dostáva v Taliansku do kín ako kasový trhák s rekordným zárobkom. Jednými zatracovaný, pre druhých inšpirujúci filmový zážitok sa dnes javí skôr ako provokácia snažiaca sa moralizovať životný cyklus, ku ktorému sa Taliansko o niekoľko rokov snažilo priblížiť. Všetko má ale samozrejme svoje klady a zápory. Tomu sa nedá vyhnúť. Spracovaním prevažne umelý zostrih sa okrem nahoty sekundárne venuje aj násiliu, drogám, sexuálnej výchove, tabuizovaným praktikám, a ďalším pohoršujúcim činnostiam. Medzi zaujímavosti dôsledku výchovy patria aj zábery zo skutočného pôrodu.

Čo to zas je za distribučnú WTF rošádu a dezinformačné bludy okolo? (Vysvetlenie neskôr v PS 1.) Ale prejdime v úvode najprv k tomu, čo nás prioritne zaujíma – a to je film samotný. Po predchádzajúcej spolupráci s Brunom Matteiom sa tentoraz Joe D'Amato rozhodol, aspoň teda podľa tituliek, vyjsť na trh so svojou vlastnou kožou. Osobitý filmový rukopis majstra magického trashu inšpiračne vychádza z doterajšej skúsenosti aplikovanej na vzorec talianskeho dokumentárneho exploitu – monda. Šikovná Laura Gemser dostala voľno, preto je do služieb diváckeho sprievodcu povolaná ikona vo viacerých ohľadoch, záhadná Amanda Lear. Tanečná disco éra láka v tom čase davy, preto nie je nič výnimočné, že sa na vlne disca a monda rozhodol zviesť aj Joe D'Amato, a urobil dobre. Aj napriek tomu, že podobný štýl hudby nemám v playliste ani pri slabších kultúrnych chvíľkach, na disco rytmoch a živých predstaveniach, aké tento pseudo-dokument ponúka, si viem predstaviť svoju účasť. Tanečný mondo trash aj napriek svojej trápnosti a nízkej úrovni spracovania funguje ako primerané spestrenie na dlhé zimné večery pri fľaške Prosecca. Okrem podmanivých vystúpení Amandy Lear sa môžeme tešiť na množstvo erotickej bizarnej zábavy nižšej rozpustilej kvality, jednu poriadnu hard-core scénu (uncut verzia), tanečné vystúpenia „všade bez“, ale bohužiaľ opäť na časť vykradnutých záberov z iných filmových projektoch, či na absolútne mimo realitu pôsobiace kúzelnícke TV show, kde sa kúzlo skrýva za strihom editora. Veľkým plusom zostáva ale spôsob spracovania. Ten je na rozdiel oproti sérií s Laurou Gemser viac ucelený a spojený v jedno veľké disco predstavenie naprieč zázračným svetom nočných klubov. Zmova to neplatí ale doslova – zábery, ktoré bolo potreba pre konečný zostrih natočiť, sa údajne realizovali iba v Londýne a v nočnom talianskom klube „Piper“. ### PS 1 – Distribučné WTF. Po preskúmaní viacerých zdrojov to vyzerá tak, že za pôvodný názov dokumentu sa považuje označenie „Follie di notte“ (Mago Film). Čiže D'Amato sa s Brunom Matteiom nepohádal a teda nechcel a ani nemal dôvod narušiť predošlú sériu s Laurou Gemser tým, že by ju odstavil v alternatívnom pokračovaní pod názvom „Le notti porno nel mondo nº 2“. Toto označenie známe z plagátov talianskeho re-releasu (Esagono Cinematografica) odsúva na vedľajšiu koľaj práve Amandu Lear pre podozrenie z transsexuality a do popredia sa tak dostáva ďalšia v poradí Ajita Wilson. A prečo sa zvolil tento konkrétny názov jednoznačne odkazujúci sa na pilotný zásek s Laurou Gemser? Pravdepodobne pre to, že skutočné pokračovanie sa diváckeho úspechu nedočkalo a tak bolo treba spraviť distribučnú nápravu vo forme novej nálpasti. ### PS 2 – Videná talianska 95 minútova hard-core uncut verzia od „Mago Film“.

Nepredstaviteľne zinscenovaná fraška talianskeho dua Mattei-D'Amato sa svojou nízkou úrovňou spracovania vymyká bežnému štandardu žánru, na aký bol divák zvyknutý. Dvojica trasherov je opäť niečo extra! Totiž ak si odmyslíme zábery, ktoré predpokladám Mattei zozbieral a vykradol z iných neidentifikovateľných vydaní, na podnose nám zostane iba zmes falošných scén z povoľného a krutého sveta a očarujúca Laura Gemser ako sprievodkyňa programom. Keďže sledujeme mondo, cez oko kamery letíme do rôznych miest sveta aby sme mohli ku svojim vzdialeným bratom nahliadnuť za oponu sexuálnej úchylnosti a erotiky všeobecne. Alebo žeby nie? Mondo znamenajúce svet dostáva riadne na frak! Scény, ktoré má na svedomí režisérska dvojica sa údajne nakrúcali iba v Ríme a s jedným súborom komparzistov. Čiže také malé lokálne mondo :-) Medzi najzaujímavejšie gagy divadla „Notti porno nel mondo“ patrí: kúzelnícka premena ženy na muža, trocha úchylné erotické predstavenie so psom, zmrzačenie afrického páru (samozrejme fake), zbytočná smrť jednej sliepky prípadne „Ping-pong ball trick“, ktorý v podobnom duchu predviedla neskôr v SOUTH PARK-u Winona Ryder. ### PS – videná 83 minútová talianska verzia. IMDb však uvádza, že pôvodný nezostrihaný zostrih trval až 91 minút.

Nečakane dramatická exploitation pecka dokumentárne štylizovaná do podoby histórie faktu, na ktorú má režisér Giuseppe Ferrara svoj vlastný názor. Politicky nekorektný a neobyčajne dobre filmovo stvárnený pohľad na praktiky americkej CIA využíva okrem hraných sekvencií, rekonštrukcií možných variant príbehu aj skutočné historické zábery či naturalizmus monda. Tie jednoznačne pridávajú na sile výsledného zostrihu spolu s umným podchytením skutočných udalostí. Nestáva sa často aby posolstvo filmu svojou obludnosťou dokázalo na celej čiare zatieniť inak veľmi kruté a detailné gore scény mučenia, exploitu a násilia, ktoré sa v takejto forme dajú objaviť len raz za čas. Aj napriek tomu je príbeh a jeho pozadie neohrozene dominantné. CIA – organizácia, ktorú Ferrara vo svojej filmovej reportáži vykresľuje ako po tichu sa infiltrujúcu americkú chobotnicu do medzinárodných štruktúr, sa skutočne na hone za informáciami (minimálne teraz na televíznej obrazovke) nezastaví pred ničím. Mix silných a prelomových historických udalostí akými sú Kubánska revolúcia, vzbura na Guatemale, Chilský prevrat v roku 1973, sprisahanie proti Kennedymu a iné..., dotvárajú neopakovateľnú atmosféru, ktorú by som oblúkom prirovnal ku Griffithovmu THE BIRTH OF A NATION, prípadne štýlovo ku o nič krotkejšiemu CANNIBAL HOLOCAUST-u Ruggera Deodata prípadne sérii MEN BEHIND THE SUN. ### PS1 – posledné, neskutočne uzemňujúce zábery filmu sa po dlhodobom využívaní zdrojov krajín tretieho sveta Amerikou, stali skutočnosťou. PS2 – „FacCIA di spia“, titul v angličtine známy ako „C.I.A. Secret Story“ upriamuje teraz bez ohľadu na to čo je a čo nie je pravda, pohľad do vnútra každého z nás, aby sa mediálna masáž mozgu mohla v protiváhe stretnúť so širšími súvislosťami. Myslime.

„Bol som blízko smrti niekoľko krát počas pobytu v nemocnici a navyše aj ťažko chorý v iných prípadoch a tak ma po týchto všetkých skúsenostiach začal nahlodávať strach. Musel som sa mu postaviť a pokúsiť sa pochopiť celkový zmysel toho čo nemocnica a jej postupy vlastne znamenajú, odhliadnuc od toho, čím by bola pre mňa v danom momente nápomocná. A tak vznikol film s názvom Deus Ex odkazujúci sa názvom na Deus Ex Machina – stroj Bohov. Zámerne som tretie slovo tohto pojmu úplne vynechal pretože nie som stroj.“ — Stan Brakhage.

Po odmlčaní Antonia Climatiho, dlhoročného spolupracovníka Maria Morru vo svete monda, sa po ich poslednom spoločnom projekte DOLCE E SELVAGGIO (1983) končí jedna neprehliadnuteľná éra v rámci žánru a to nielen v Taliansku. Mario Morra ako režisér cíti predsa len ešte potrebu a osobný potenciál na to, aby zavŕšil svoju osobnú kapitolu sólovým projektom. Vzniká DIMENSIONE VIOLENZA, tvrdé mondo oplývajúce pestrými zábermi zo života a smrti zvierat a ľudí. Hneď po úvodných titulkoch a výbuchu atómovej bomby sa Morra zameriava na zrod ľudského života – pôrod, aby sa o pár minút na to mohol dokument preklopiť na jeho protistranu – smrť. Náboženské rituály, vojnová demagógia, krutosť, násilie, divoká Afrika a popravy sa v jednom slede záberov prelínajú s ďalšou variantov úchylnosti – voyerizmom, sexuálnou neviazanosťou či s BDSM. Ani príležitostná zábava, prostoduchý hudobný doprovod prípadne detský kútik reťazca IKEA, sa na celkovom pochmúrnom vyznení dokumentu nedokážu uplatniť na viac ako niekoľko minút. Záver o pominuteľnosti bytia a modifikovaná zvuková stopa v štýle BLADE RUNNER-a (Vangelis) na pozemskej existencii človeka tiež nepridá.

Turbo Time – Mondo Motori. Climatiho odklon od „savage monda“ necháva aspoň na chvíľu zelené inferno vydýchnuť a zregenerovať, aby sa po vzore ON ANY SUNDAY (1971) či FORMULE 1 (FEBBRE DELLA VELOCITA, 1978) vrhol do sveta burácajúcich motorov vyspelej spoločnosti, ktorá žije a dýcha pre motošport. Ako sa zdá, africká džungľa nie je až tak vzdialená postupom tak typickým pre boj o prežitie na ceste za vrcholom potravinového čí spoločenského reťazca. Túlavé oko kamery „Turbo Time“ sa vo víre exhalátov presúva z jedného fascinujúceho záberu ku ďalšej dych berúcej scéne na závodný okruh šampiónov, od bohato obloženého chlebíčka cez potok šampanského až ku odhaleným dievčatám v zábleskoch fotoaparátov. Rozhovory s pretekármi, ale hlavne ich športové výkony a pády, vypĺňajú dramatickú kompiláciu plnú energie, ktorú by som duchovne prirovnal ku ROCKY-ho filmovej sile. Nie je dôležité koľko rán dokážeš prijať, ale to, koľko ich dokážeš dať. Niekedy je rana osudu ale až taká silná, že sa zo zemi už nepostavíte. Úchvatný dokument vhodný aj pre nie tak zanietených fanúšikov motošportu. „May the Force be with you“. ### PS – videná talianska, 95 minútová veria vydaná štúdiom „Pepite“ a americký, 92 minút trvajúci zostrihaný re-edit pod dohľadom Lewisa E. Ciannelliho. Kratšia a kompletne presekaná US verzia sa okrem poameričtených úvodných a záverečných tituliek (Antonio Climati ako James Davis, apod.) je ako známa skladačka pre trpezlivých – puzzle, rozhádzaná na všetky strany. Finálne spojenie a vystrihnutie niektorých scén sa inak ako barbarským činom nazvať nedá. Záhadou však zostáva opäť fakt, že aj napriek tomu obsahuje niekoľko pridaných sekúnd v porovnaní v talianskou VHS verziou. Ako je to sakra možné? Aby sa v tom čert vyznal...

V roku 1989 (VHS) a následne aj v roku 2007 (DVD) vydáva štúdio „Substance Video“/"Hurricane Video" klamlivú mondo kompiláciu pod názvom SHOCKING AFRICA. Pozor – netreba si pliesť s titulom „Shocking Africa“ bratov Castiglioniových, dokumentom v originály známom ako AFRICA DOLCE E SELVAGGIA z roku 1982. Aj napriek totožnému názvu sú to rozdielne tituly. Na záver prejdime ale od toho, čím tento dokument nie je, ku tomu čím je. Jedná sa jednoducho o nové, samostatné VHS/DVD vydanie, kompiláciu 4 mondo filmov (MONDO CANE, MONDO CANE 2, AFRICA ADDIO a LE SCHIAVE ESISTONO ANCORA), spojených v jeden tematický celok. Čiže zábermi priemerná zbytočnosť.