Zombiepod

Presne takto si predstavujem animák, ktorý by súčasné mladé publikum malo sledovať. Roztomilé, vtipné, dobrodružné, a predovšetkým v mnohých smeroch poučné. Zasadenie základných historických faktov, osobností a udalostí do prostredia animovaného filmu o cestovaní v čase so skvelými ústrednými postavami vyšlo dokonalo. Mr. Peabody a Sherman ma nútili celý čas sa spokojne usmievať a v mnohých momentoch schuti smiať. Skvelý film pre celú rodinu, ktorý by mohol zabojovať aj o sošku.

Uveriteľne a dobovým štýlom nakrútená "neexistujúca" snímka, ktorá mohla v tridsiatych rokoch minulého storočia urobiť King Konga ešte legendárnejším a divokejším snímkom, akým vo svojich rokoch bol. Dnes nám snímka taká hnusná a násilná, ako vtedy producenti pôvodného filmu tvrdili, už dávno nepríde, avšak Jacksonova pocta a hravosť je tu cítiť, a vzhľadom na rekonštrukciu vizuálneho štýlu si divák ľahko scénu predstaví vkliesnenú práve v pôvodnom filme o King Kongovi.

Vlad The Impaler alias Dracula nepôsobil ešte nikdy takto zaujímavo. Zrodenie upírskej legendy v podaní extra charizmatického Luka Evansa je snáď najväčším ultimátnym popcornom roka. Jednoduchá dejová stavba dokáže sem-tam prekvapiť nejakým uzlom, či dojímavou scénou, napätia je habadej a brutalita sa ťahá s filmom až do konca. Shore zvolil mierne komiksové vizuálne spracovanie, temnotu, bez ktorej sa Dracula pochopiteľne nezaobíde, a prehľadné, digitálne úchvatné epické súboje. Mimo toho, že film je do istej miery stále "len" fantasy blockbusterom s koncom, ktorý by som možno vypustil, je Dracula Untold vynikajúcou vampírskou jednohubkou, kde niet veľmi čo vytknúť. Pobaví, upúta, a kinopremiéru určite neľutujem.

Najlepší vampírsky seriál, aký si divák môže priať. Televízne spracovanie úspešnej knižnej predlohy, ktoré ostalo v rukách rovnakých autorov, má špičkovú produkciu a výborný dejový spád. Postavy si človek obľúbi už v samotných začiatkoch, a príbeh sa nebojí znepríjemňovať im situáciu každou epizódou, rovnako ako sa neštíti nechutností a kvalitnej brutality. Master je stelesnením upíra zo starej školy, Bradley ako pomstou posadnutý starec sa stal mojou obľúbenou postavou. Strain je možno najlepším hororovým seriálom poslednej doby, no nevyhne sa hluchým miestam, slabším, trochu zbytočne naťahovaným epizódam, či familiárnym situáciám, ktoré často niečo pripomenú (napr. Walking Dead). Každopádne som sériou nadšený i po poslednej, vynikajúco vyvrcholenej epizóde, a druhú sezónu budem netrpezlivo očakávať.

Najslabší článok filmovej série. Appleseed Alpha je jeden z tých filmov, kde sa divák nechá v prvých momentoch ohúriť a unášať úžasným vizuálnym spracovaním, no nadšenie pomaly upadá spolu s dejovým postupom. Jednoduchý, nezáživný príbeh trochu sklame, no povestný japonský zmysel pre detail a technický perfekcionizmus sa ho každou chvíľou snaží vykryť. Vo filme je stále menej a menej filozofovania a viac akcie, ktorá však často nie je príliš zručne postrihaná, a animácie postáv trochu pokrivkávajú v porovnaní s pokročilou grafikou. Alpha nie je vôbec zlým filmom, práve naopak, je skvelým príkladom technicky kvalitného postapokalyptického sci-fi, v ktorom si fanúšikovia série nájdu to svoje. Diváka, ktorý sa doteraz nestretol s príbehmi Deunan a Briareosa, však okrem obrazu, žiaľ, nemá veľmi čím osloviť.

Produced by James Wan. Ďalší z filmov, ktorý sa podpíše pod známe meno, aby prilákal do kín divákov. Annabelle si však z filmov majstra moderného hororu berie len značku a rekvizity. Obsahovo, i obrazovo ide o pomerne obyčajný haunted house horor, ktorý neprináša žiadne inovácie, žiadne nápady, a často pôsobí ako nízkorozpočtový film. Neospravedlniteľné je už len to, že takmer polovicu stopáže využíva na oboznamovanie s postavami a ich problémami, kde sa sem-tam prihodí nejaká tá lakačka (väčšinou však starý, dávno známy trik), a neprekvapí ničím zaujímavým ani podstatným. V druhej polovici sa však tvorcovia spamätali, a akoby sa snažili dohnať čo zameškali na atmosfére a hororových scénach, ktoré film chrlí jednu za druhou, väčšinou celom vydarene. Koniec samozrejme otvorený, pre možnú dvojku. Annabelle je filmom, ktorý sa hrdo pýši známou značkou, a aj keď je niečo viac ako priemer, peckám minulého roku ako Conjuring či Insidious 2 nesiaha ani po kotníky. Keby námet dostane do rúk James Wan, stal by sa možno z toho ďalší horor roka. Takto sa film zaradí do dlhej fronty démonických hororov, a čoskoro upadne do zabudnutia.

Vybudovať bejkovinu ako House of Wax na takýchto silných produkčných základoch, to chce guráž. Skvelý námet prekrytý všetkými možnými slasherovými klišé, aké sme doteraz videli, v podaní nie veľmi šikovných hercov, a zmysel či logika samozrejme v háji. Čo sa však nedá príliš skritizovať, je zručná réžia, niektoré scény v dome z vosku boli skutočne pôsobivé a príjemne desivé, navyše poteší aj kvalitný gore. Digitálne finále, ktoré očividne zhltlo väčšinu rozpočtu, bola už len pomerne zbytočná snaha o ohurujúci prvok. Neuveriteľná hlúposť, ktorá však má ako horor niečo do seba, čo ma donútilo dopozerať to až do konca.

Knižnou predlohou nedotknutý divák sa pustí do sledovania vďaka upútavke, ktorá ho navnadí na niečo osviežujúce. Kombinácia hraného filmu s klasickou "kreslenou" animáciou sa dnes vidí už len zriedka, no Congress nie je filmom, ktorý by ste takto chceli vidieť. Po takmer hodinovej nude, kde zažiari len Harvey Keitel svojím trpkým monológom o detstve, začne byť však film ešte nezáživnejším a nezmyselnejším. Druhá polovica, ktorá s tou prvou vôbec nefunguje, očarí len psychedelickým vizuálnym spracovaním, pretože rozprávačsky nedáva žiadny zmysel. Postavy melú nezrozumiteľné repliky, všetko je podávané metaforicky, a divák len čaká na ten boom, kedy to všetko začne dávať zmysel. Lenže to, žiaľ, nepríde. Pseudointelektuálne sci-fi, ktoré malo nápad, zlyhalo na celej čiare.

Nenápadná, obsahovo ohraná romantická dramédia, ktorá sa však od ostatných výrazne líši. Má totiž život, iskru, zaujímavé postavy, ktorých osudy a emócie divák prežíva s nimi, a skutočne dokonalo vybraný soundtrack. Film o láske, smútku, spisovateľoch a tradičnom americkom rodinnom klišé, ktorý však dokáže rozvíriť pocity a v závere príjemne potešiť.

Oculus je v niekoľkých ohľadoch slušným pokusom o psychologický horor o démonickom zrkadle, ktorého najväčším problémom je, že jeho dej, zmiešaný z flashbackov a súčasnosti, v takmer dvojhodinovej stopáži stojí v jednom bode. Nápad by bol, atmosféra je pomerne hutná, no film je tak neuveriteľne nezáživný a rozťahaný, až má človek pocit, že je o hodinu dlhší ako by mal byť. Jediným vydareným mindfuckom je snáď len posledná štvrtina, finále je pochopiteľne už iba debilná fraška s otvorenými dvierkami pre pokračovanie, ktoré snáď ani nebude.