Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Akční
  • Drama
  • Horor
  • Animovaný
  • Komedie

Recenze (831)

plakát

Pokoj (2003) 

Po nedávno videnom Francovom "The Disaster Artist" mi to jednoducho nedalo, pustiť sa aj do tohto pôvodného "kultu". Chyba. Wiseau musel byť fakt na hlavu a doteraz neviem pochopiť, ako sa toto vôbec mohlo dostať von. Už samotný názov filmu nemá s pointou nič spoločné, je to proste akási nevydarená telenovela, neuveriteľná zmeska nezmyslov, postáv, ktoré prichádzajú a odchádzajú bez logiky, hromadou "zvratov", ktoré nikam nevedú, a asi najhorších replík, aké som kedy videl. Franco v životopise o Tommym ukázal na poste producenta, režiséra i herca v hlavnej roli ako sa to MÁ robiť, Wiseau v The Room predvádza presný opak. Jednu hviezdu však dávam za to, že niektoré scény boli natoľko zlé, až som si ich musel prehrať opakovane, a to so záchvatmi smiechu. Niečo na tých vypredaných polnočných projekciách a istom druhu "neslávneho kultu" bude, ale to je už mimo môjho chápania. Už to nikdy nechcem vidieť.

plakát

Southbound (2015) 

Väčšina hororových béčok je v podstate rovnakých, ale všade sa nájde nejaký ten klenot. A práve týmto klenotom je Southbound. Poviedkový horor, ktorý nie je až tak úplne poviedkový, zložený z piatich znepokojujúcich a mrazivých príbehov, šikovne spojených do jedného celku. Iste, nič tu nie je tak úplne logicky vysvetlené, dotiahnuté, ani nijak zvlášť príbehovo rozvetvené, no príbehy sami o sebe sú naozaj zaujímavé, a valia neustávajúcim tempom. Kopa osviežujúcich žánrových prvkov, pútavá kamera, a čo by som najviac vytýčil je atmosféra dokreslená excelentným soundtrackom. Southbound je vo svojej podstate zvláštnym filmom, pretože je to vyslovene blbina, ktorá chrlí na diváka divné výjavy, no vo svojom žánri je to hotový unikát. Pre fanúšika netradičného hororu povinnosť.

plakát

Správní chlapi (2016) 

Ja som spokojný. The Nice Guys je taký staro-nový, oddychový chlapácky film o skvelej dvojici hrdinov (Goslinga moc nemusím, no tu mu to s Croweom fakt sadlo) a trochu vlažnej zápletke, ktorá pôsobí zložitejšie, ako v skutočnosti je. Prvá polovica trochu slabšia, to neustále naháňanie Amélie začne byť tak trochu nuda, no keď sa to konečne rozbehne, tak som krochkal blahom. Skvelá sedemdesiatková atmosféra, vtipné hlášky a niekoľko fakt dokonalo uletených scén, navyše Ryanova "dcéra" vôbec nepôsobila ako zbytočná postava, ako to v podobných filmoch býva zvykom. Finále priam excelentné, no stále to nie je to najlepšie z Blackovej režisérskej zbierky. To mi tentoraz však vôbec nevadí.

plakát

Hlas (2010) 

Keď opomeniem skutočnosť, že to bolo asi polovicu stopáže zbytočne vláčne a bezpredmetne ukecané, pútavosti to neubralo. Veľmi dobrá kamera a hudba, skvelá hororová atmosféra, a výborná ústredná hrdinka. Navyše je to asi prvý zaujímavý film z Turecka, aký som doposiaľ videl a nevypol, takže si dávam malú hviezdičku navyše.

plakát

Ready Player One: Hra začíná (2018) 

Spielberg vracia úder! Nie úplne doslovne, no opäť nás presviedča, že jeho miesto na poste kultových sci-fi režisérov ešte stále nezvädlo. Ready Player One je doslova "one-of-a-kind" filmom, kde si divák neraz povie "toto som teda ešte nevidel", a zároveň jednou obrovskou, megalomanskou poklonou najväčším popkultúrnym ikonám, aké existujú (naozaj, tých odkazov je tam také množstvo, že to prestanete počítať). Takto má vyzerať film, ktorý je točený s nadšením, a ktorý má dušu, srdce, a snáď všetky emócie, aké divák očakáva. Osobne som i napriek nadštandartným svetovým hodnoteniam nečakal až takéto sústo. Film je tak nabitý energiou a adrenalínom, že tých 140 minút ubehne ako voda, a ja som sa kráľovsky bavil. Navyše CGI je tu až na takej úrovni, že nejeden člen náročnej gamerskej komunity uroní slzičku, a bude čakať na Oasis. Filmári, snažte sa, pretože tento rok je laťka nastavená viac než vysoko.

plakát

Emoji ve filmu (2017) 

Smartfóny vládnu svetom, alebo ako uchopiť neokukaný nápad, a vzápätí z neho spraviť samoúčelnú reklamu na súčasnú digitálnu dobu, a natlačiť holdujúcej generácií do hláv ešte viac nezmyslov. Emoji Movie má svoje svetlé momenty, no ako celovečerný animák nefunguje. Ako promo k sociálnym sieťam budiž, no pre dospelých je to nuda a deťom púšťať len na vlastné riziko, už aj bez tohto výplachu sa socializujú viac na sieti ako v reálnom živote. Zlaté časy bez smajlíkov a aplikácií.

plakát

Tvář vody (2017) 

Guillermo del Toro sa opäť vracia k žánru, ktorý dokonalo ovláda. Shape of Water je pre mňa totiž veľkým prekvapením, a filmom, ktorý má všetko, čo zapadá do moderných hollywoodskych osnov, a zároveň si ponecháva svoju unikátnosť. Nečakajte žiadnu silnú drámu, akou bol doteraz neprekonaný Faunov Labyrint, ale vyslovene rozprávku pre dospelých. Občas trochu trvá, kým sa niečo podstatné udeje, no celé to pôsobí nádherne, ideálne vybalansovaná hranica medzi romantikou, vtipom, hravosťou a surovosťou, vizuál detailný v každom smere, navyše so skvelou hudbou A.Desplata a precízne napísanými postavami (Shannonove badguy role zbožňujem). Film síce možno nemá na všetky tie oscarové nominácie, no tým, ako dokáže diváka vtiahnuť do v podstate jednoduchého, a napriek tomu zaujímavého príbehu, sa o ne hrdo pobije. Del Toro nám po dlhej dobe dal fantasy, ktoré nie je jeho najlepším, no stále krásnym a unikátnym. Určite si pozriem znova.

plakát

Tři billboardy kousek za Ebbingem (2017) 

Pre takéto filmy sa oplatí milovať kinematografiu. Originálny, nenápadný a veľmi silný príbeh, ktorý si to namieril priamo na najvyššie priečky Oscarov. Skvelá krimidráma, ktorá nemá slabé miesto, nemá zbytočný dialóg, navyše so starostlivo vyberaným soundtrackom. Množstvo vyhrotených momentov, rasizmu a zvláštnych vzťahov v mestečku, kde sa všetci poznajú, ešte viac formuje tento "všedný" južanský príbeh, ktorý vlastne pre nikoho dobre neskončí. Mám na mysli trochu neuspokojivé finále, no do tohto scenáru to beztak pasuje dokonalo. Najviac poteší bezchybný Rockwell a presný výkon Frances McDormand. Ako inak, McDonagh je proste pán režisér, a znova nesklamal.

plakát

Vražda v Orient expresu (2017) 

Nová adaptácia klasickej Vraždy v Orient Exprese je presne taká, ako aj samotná postava Poirota - vypiplaná, detailná, zábavná a nesmierne inteligentná. Výborný nádych s krásnymi scenériami a zábermi trošku upadne vo "vypočúvacej" časti, ktorá tak trochu strácala iskru, no po chvíli som si vlastne uvedomil, že Branagh je i napriek gýčovým lepeným fúzom fantastický Poirot. Moderné spracovanie vrátane akčnejších scén s detektívom v hlavnej roli (to tu ešte nebolo) dostatočne napĺňa hollywoodsky štandart, čím sa tento kultový príbeh A.Christie stane dostupnejším aj moderným divákom, ktorí nemusia byť až takí fanúšikovia klasických detektívok. Postavy sú zahraté bezchybne, a príbeh drží v napätí i napriek tomu, že ho poznáte. Milé prekvapenie klasiky v pútavom, farebnom pozlátku, kedy sa už teraz teším na Death on the Nile.

plakát

Jack Reacher: Nevracej se (2016) 

Tam, kde bola McQuarrieho jednotka štýlovou kriminálkou zo starej školy s decentným tempom, je Zwickova dvojka už len slabším akčným odvarom. Z Reachera sa stáva akási ikonická postava akčného hrdinu na klasických základoch, a z precízne budovaného scenáru zasa akciou prebitá naháňačka s kopou klišé a zbytočností (ten vzťah otec-dcéra nemal takmer žiadne plnohodnotné opodstatnenie), navyše s priemerným a nezaujímavým príbehom. Zloduchov hrajú známi filmoví "hajzli" a nič prekvapujúce sa za celú dobu neudeje, no snaha a zručnosť tvorcov sa nedá uprieť. Má to výborný spád, Cruise je stále veľký sympaťák a napätie je vygradované na jednotku, presne ako sa na áčkový triler patrí. Navyše podobne ako prvý diel sa neberie až tak úplne vážne, takže všetky nedostatky sa dajú za to jedno pozretie ľahko odsunúť stranou.

Ovládací panel
5 bodů