boo-boo

Palce hore prinajmenšom zato, že pri takom množstve výrazných postáv vôbec Infinity War funguje ako celok a že má marvelovský celovečerák KONEČNE funkčného záporáka. A hej, tie kecy o tom, že pôjde o samostatný film a nie o prvú polovicu si mohli v štúdiu odpustiť.

Dvojitá porcia J. K. Simmonsa! Štylizácia a tempo nemusia spočiatku sadnúť každému, ale oplatí sa počkať. Keď sa prúsery začnú vrstviť, hranice zmazávať a začne ísť skutočne o krk, práve to prostredie a tempo sú to, čo seriál ako celok vytiahnu do jasného nadpriemeru a človek si uvedomí, že sleduje prémiový špionážny thriller strihnutý dobovkou zo studenej vojny a trochou sci-fi. Aj mimo špionážnu rovinu funguje Counterpart prémiovo, lebo to množstvo dysfunkčných vzťahov, vzájomných konfliktov a politických peripetií by sa zrejme dobre sledovalo už samo o sebe.

Určite najmilší film roka a dôkaz, že nato, aby indie film bavil, nemusí vymýšľať divoké zápletky, preexponované palety postáv a všeobjímajúce posolstvo. Saoirse Ronan možno nemá najsympatickejšiu postavu (miestami človeka fakt lezie na nervy), ale aj tak by som ju zožral.

Nuda na hovädo. Tá jedna hviezda je za Gibsona, ktorý do toho podľa mňa šiel z hecu a neskutočne si užíva, ako zo seba všetci zúčastnení robia idiotov.

Claire Foy ma opäť rozsekala. Kto by si myslel, že bez Churchilla to už nebude (vzhľadom na trochu menej akčné svetové kulisy) taká pecka, sa mýli. The Crown si u mňa zachováva vysoké hodnotenie jednak výkonmi hlavnej (manželskej) dvojice Claire Foy-Matt Smith, no hlavne tým, ako OPÄŤ zvláda bezchybne kombinovať, vrstviť a organicky premosťovať medzi intímnymi rodinnými krízami, udalosťami celosvetového významu a turbulenciami na domácej politickej scéne. Hlavne posledná zmienená línia je vzťahom medzi parlamentom a monarchiou dosť osobitá nato, aby človeka nenudila.

Po všetkých stránkach neskutočné. Emocionálny náklad, v ktorom trio Claire Foy - John Lithgow - Matt Smith na 100% prevtelené do svojich postáv prechádza od skvelého dialógu k ešte lepšiemu (už dlho žiaden scenár takto perfektne nepracoval s nevysloveným) a kulisami im sú moderné dejiny dožívania jedného impéria. Seriál bezchybne lavíruje medzi udalosťami svetového významu, národnými krízami a rodinnými peripetiami, ktoré vie aj napriek ich zdanlivej neopodstatnenosti podať až nečakane strhujúco. Ak niekoho Lithgow pri večeri s kráľovnou nedoženie k slzám, môže sa hrdo nazývať cynikom.

Same same but different. Nový Pacific Rim nemá nič, čím by zaujal. Možno okrem toho, ako hlboko sa zvládol zaryť do zadku Číňanom.

Lakmusový papierik pre (ne)otrlého diváka - ak rozdýchate, alebo si nebodaj užijete úvodnú cca 10-minútovú scénu likvidácie nepriateľského komanda POD VODOU, je to pre vás a hodnotenie vám nemôže vyjsť pod 5*.

Tonya je ťažký punk medzi životopismi, ktorý si viac ako ja podľa mňa užila len sama Margot Robbie.

Takto - nový Tomb Raider mal VŠETKY predpoklady k tomu, aby ma zabavil. Som v tomto smere cieľovka, aj priemerný dobrodružný film si dokážem vychutnať a som zaň vzhľadom na ich sporadický výskyt vďačný (pozdravujem The Mummy a posledné Jumanji). O to viac ma štve, že ma Alicia dve hodiny v kine nudila a všade oslavovaná scéna s padákom mi prišla odporne digitálna a v podstate som ju nevedel pozerať. Ale teda aby som len nenadával, tak s lepším scenárom si Aliciu v tejto roli pozriem hocikedy (len prosím, prosím, nabudúce bez tých kŕčovitých macho kecov), vedľajšie postavy boli obsadené prémiovo a čo doceňujem najviac je záporák so zmysluplnou motiváciou, ktorý pre sa zmenu nepokúša zničiť svet.