Aleais

Čo sa týka filmov a kníh, som romantická duša, ale ja im toto proste nežeriem. Vôbec žiadna chémia medzi hlavnými postavami. Možno je to aj tým, že tento typ ázijčana sa mi do hlavnej úlohy v romantickom filme nehodí. Ale chápem, Netflix sa silou mocou snaží všetkými spôsobmi brať "predsudky", alebo skôr prirodzene fungujúce veci. Vedela by som si už skôr predstaviť Ninu Dobrev a Harryho Shuma, keby sa do seba zamilovali a on by odkopol svoju manželku kvôli novej láske. To by malo aj niečo z reality aj niečo z romantiky a nebolo by to také slabé sladké klišé s nesprávnymi hercami. Popravde som do poslednej chvíle dúfala, že odtiaľ odíde a vráti sa naspäť do LA, kde si vzápätí hneď nájde niekde na ulici alebo letisko vhodného chlapa. Neviem, či aj tá jedna hviezdička nie je až príliš. Najhoršia hádam bola na konci tá scéna na štýl ctr+C, ctrl+V ako cez nevydarený a pokrivený kopirák vytiahnutá scéna z Love Actually. Preboha, kam sa tento film hrabe na Lásku nebeskú. Na to nemá.

Nerozumiem tomu ako niekto dokáže dať filmu natočený na základe skutočných udalostí nízke hodnotenie, pokiaľ ide stále o tak citlivú tému. Pokiaľ Vás nebaví téma holokaustu, nemá zmysel pozerať takéto filmy. Čo sa týka filmu, ja som bola spokojná, predovšetkým predstavitelia hlavného hrdinu ukázali, že vedia hrať a vďaka hlavnej postave som bola úplne vtiahnutá do deja. Páčilo sa mi tiež poukázanie na fakt, že ľudia sú rôzni, jedni Vám pomôžu aj keď vedia, že môžu byť potrestaní, druhí nepomôžu a ešte Vás aj využijú. A na margo tých komentujúcich, ktorí tvrdia, že uvedený príbeh je len fikcia, tým chcem odkázať len toľko, aby si nabudúce preverili, či je pravda to, čo píšu. Pretože stačí trochu pogoogliť a človek minimálne po anglicky nájde nejaké informácie. Takže áno, príbeh spísal Uri Orlev, no nejedná sa o fikciu, ale o biografiu, a to konkrétne človeka menom Yoram Fridman, ktorého meno bolo pre účely príbehu pozmenené na Srulik. Prikladám link: https://www.google.com/amp/s/m.jpost.com/arts-and-culture/entertainment/the-boy-who-ran-for-three-years-to-escape-the-holocaust-350518/amp

Nebyť toho konca, dám tomuto filmu možno 4-5 hviezdičiek. Ale nedá sa. Sú filmy, kde sa dokonale hodia neočakávané zvraty, kde záver skončí inak ako dúfate, keď sa všetko otočí o 180 stupňov. Romantické filmy sú však práce ten druh filmov, do ktorého sa to nehodí, čo platí dvojnásobne pre Me Before You. Viem, že život nie je happyend, naopak vždy končia smutne, a to smrťou. No nemožno brať na ľahkú váhu využitie eutanázie, ktorú samozrejme je možné použiť v prípade závažných zdravotnych problémov, no takými sú najmä pripútanie na lôžko, bez nie len fyzickej ale aj psychickej aktivity. Tento film skôr ukázal, že hlavný hrdina sa ľutuje a je v ňom hlboko zakorenené sebectvo, nesnažil sa hľadať krásu a radosť v maličkostiach, nesnažil sa žiť pre ľudí, ktorí ho milovali a aj opatrovali, dobrovoľne a radi. Ale no tak, je veľa ľudí, čo trpia, majú problémy,niektorí menej než hlavný hrdina, niektorí rovnako a niektorí viac. Napriek tomu sa snažia nájsť v živote niečo, čoho sa držia a čo ich drží v pozitívnom vnímaní života.

Keď od začiatku až do konca filmu čakáte, kedy ten film skončí, alebo sa v ňom konečne stane niečo zmysluplného, respektíve sa v ňom odohrá niečo naozaj podstatné, niečo nebude v poriadku s tým filmom. A niečo nebude v poriadku ani s ľuďmi, ktorí taký film hodnotia vysokým hodnotením. Sarah Paulson, ktorú milujem z AHS, ACS a pod. ma asi prvýkrát v živote sklamala úlohou, ktorej sa zhostila a ktorú si vybrala. Jedna vec je, že ona dokáže zahrať aj nemožné, druhá vec je, že film a postava, na ktorej sa podieľala nebolo dobre napísané, ani len vymyslené. Možno jediný, z koho by sa dalo niečo vytĺcť bol Bruce Willis a jeho filmový syn (keby to boli otec so synom ako superhrdinovia). Avšak akčnosti postavy Willisa sa skôr blížila k superhrdinovi na dôchodku. Je to škoda, lebo asi len on má ten potenciál. Žiaľ, opäť to bolo o nesprávnom výbere filmu. Aspoň dúfam, že to bolo len o zlom výbere filmu a neskončili jeho žiarivé roky akčného herca. A čo sa týka 24 identít v tele jedného človeka, je to síce zaujímavá myslienka, ale hodila by sa viac do psychodrámy ako do komiksového filmu. Bola by som povďačná, keby takéto filmy konečne začali upadať do zabudnutia, lebo poslednú dobu už nemajú čo ponúknuť.

Film, na ktorý som čakala hádam tri roky, odkedy som si prečítala, že chcú sfilmovať životný príbeh Freddieho Mercuryho. Film, ktorý je na jednej strane famózny a veľkolepý hudbou Queen a spomienkou na Freddieho a na druhej strane je absolútnym odpadom z hľadiska zobrazenia skutočného Freddieho. Film, ktorý nekorešponduje s realitou. Som presvedčená o tom, že veľa ľudí ohodnotí tento film najvyšším hodnotením v prvom rade z úcty k Freddiemu, ku skupine Queen a preto, lebo milujú ich hudbu a Freddieho hlas. Spočiatku som bola ohúrená z kina (film som videla v Imaxe), očarená z veľkolepo zachytenej väčšiny hitov Queen na obrovskom plátne. Avšak už vtedy mi niečo nesedelo na celom príbehu, a to niečo v m ojej hlave iba rástlo a rástlo. Tento film nie je o Freddiem, možno skôr o vzniku Queen, aj to je prispôsobené tak, aby sedeli udalosti do príbehu a nie aby odzrkadlovali skutočnosť. Nejde mi do hlavy, že podľa svojho blízkeho okolia bol Freddie extrémne hanblivý, introvertný, strážil si súkromie, no zrazu vidíme ako organizuje obrovské párty plné ľudí, čo mi absolútne nekorešponduje s jeho povahou. Modré oči, ktoré sa ani nesnažili Ramimu Malekovi prekryť hnedými šošovkami a potom to odôvodňovať tým, že oni chceli zobraziť jeho esenciu, nie kompletnú kópiu Freddieho. Verím, že Rami robil maximum, aby sa vžil do jeho postavy, no aj tak sa mu to podľa mňa nepodarilo, v jeho zobrazení Mercuryho je vidno silné homosexuálne prvky, pohyby, správanie, ktoré na skutočnom Freddiem z koncertov nevidíme. Keď som si pozrela skutočných Queen na zázname z koncertu Live Aid, jediné, čo som videla bol oduševnený hudobník, muzikant, showman. A nie v prom rade gay. Zmenený príbeh so zlomeným mikrofónom, odignorovanie faktu, že sa snažili odísť z kapely aj iní členovia kvôli sólovej dráhe, prehnané zdramatizovanie Freddieho dočasného odchodu na sólovú dráhu, upravovanie si plynutia príbehu a časovej postupnosti udalostí vo Freddieho živote, ako je skutočný moment zistenia, že je HIV pozitívny a má AIDS. Okrem toho sme síce videli, že Freddie chodil do gay klubov, ale už sme nevideli s koľkými reálne niečo mal, takže potom to vyznievalo ako keby vírus HIV prišiel len tak odnikiaľ. Osobne si myslím, že lepšie zobrazenie Mercuryho života by mohlo byť, keby tento film robili nezávislí ľudia, čo sa nesnažia ukazovať len to dobré v ich živote. Takisto považujem za nie príliš vhodný výber Ramiho Maleka do hlavnej úlohy, kde som naozaj očakávala kontroverznejšiu osobu ako je napríklad Sasha Baron Cohen. Keď raz niekto deklaruje, že natočí životopisný film o jednej z najväčších legiend hudobného sveta, tak očakávam, že natočí naozajstnú a pravdivú biografiu a nie len zmes klamstiev alebo upravených poloprávd, zastierajúc, že veď je to len biopický film. Napriek môjmu sklamaniu z faktu, že film sa doslova nepridržiava skutočností z Freddieho života mu však dávam plný počet hviezdičiek, pretože pozerať sa na to dá a veľmi dobre, a samozrejme z hudobnej stránky je to vďaka hudbe Queen vrcholné dielo prenesené do filmu. Takže za mňa opätovne 5 hviezdičiek. A som zvedavá, aké vystrihnuté filmy budú na DVD. Inak je potrebné dodať, že film je viac robený pre masy ľudí, ktorí sú priemernými fans Queen, a nie ich hlboko oddanými skalnými fanúšikmi, preto je robený tak, aby bol prijateľný aj pre najcitlivejšiu povahu a človeka, ktorý nechce vedieť pravdu, ale si len vypočuť pesničky Queen a pozrieť si to na veľkom plátne.

Na tento film sme sa rozhodli ísť na základe hodnotenia na ČSFD.cz. Bohužiaľ nie vždy hodnotenie korešponduje s realitou. Začnem tým, že Dakota Johnson je vo filme asi najzbytočnejší prvok/postava. Predpokladám, že mala zaplniť miesto tej sexi ženskej (povinnosť takmer každého filmu), aby potešila mužské publikum (hoci popravde ten rozcapnutý a nespevnený zadok mi nepríde sexi). Druhou zbytočnou postavou mi pripadal byť Chris Hemsworth, ktorý možno zaujme polovicu ženského publika a možno sa zhostil svojej úlohy dobre, no pre mňa nie až tak uveriteľné (na takýto charakter postavy mi proste asi nesedí). Ale ak by som to mala skompletizovať, hádam žiadna z postáv sa do filmu nehodila a ani dej neobsahuje väčšiu hĺbku, než je "natrepem tam čo najviac divných a protichodných postáv a väčšinu z nich zabime". Jediní, ktorí mi z postáv prišli ako tak so štipkou zmyslu boli farár a speváčka. Napriek tomu celý dej filmu hodnotím ako nezmyselný a zbytočný. Preto ak mám triezvo a reálne hodnotiť, dávam dve hviezdičky. Prežiť sa to dá, ale nenadchne ani trochu.

B-čkový horor v štýle zlepenca "Viem čo ste robili minulé leto" a "Nezvratného osudu". Napriek tomu mi to do noty sadlo viac ako ospevovaný kvázihororový paškvil zvaný Tiché miesto. Napriek tomu, že som sa pri Truth or Dare nebála, mal v sebe viac hororových prvkov, a hoci myšlienka, že detská hra "ožije" a prenesie sa do reálneho sveta nie je vôbec reálna, mal dej minimálne svoju postupnosť, nadväznosť a logiku. S výnimkou konca, na čo však aj môj priateľ poznamenal, že v prípade takéhoto druhu hororu to vždy dopadne inak, než divák očakáva. Inak povedané, tvorcovia diváka oklamú a podvedú. No na pobavení sa a fajn zážitku mi tento fakt neuberá. No a čo, že je to typ "hororu" skôr pre -násť ročných, kto ešte stále nie je prejedený správaním sa amerických stredoškolákov na prázdninách si podľa mňa príde na svoje. Nie vždy je dobré z filmu urobiť vážne klišé s hlbokou myšlienkou trpiacej skupiny/rodiny/menšiny, ktorá v skutočnosti žiadnu podstatnú myšlienku napokon nemá. Pre mňa je toto oddychová záležitosť, ktorá minimálne pobaví. Rozhodne, čo si spomínam ma Truth or Dare upútalo natoľko, že som prestala vnímať svoje okolie.

Dva dni po sebe som sa s priateľom rozhodla ísť na "horory", prvý výber padol na Tiché miesto. V prvom rade, tento film je hororom možno tak v poslednom rade. Za celý čas som sa možno raz zľakla keď do toho celého ticha pustili nejaký hlasný zvuk. V prvej polovici filmu som vôbec nemusela sledovať plátno a absolútne som nestratila myšlienku, pointu celého deja. Stačilo občas mrknúť. Tiché miesto je naozaj vyslovene film takmer pre nemých, aspoň teda prvá polovica tak pôsobí, lebo ak nejaký rozhovor prebehne, tak je to len naznačovanie pier, naozaj veľmi tichý šepot alebo znaková reč. Okey, mimo tohto faktu, ide o drámu jednej rodiny, ktorá má v sebe nelogické elementy. Keď sa povie horor, nečakám logiku, predsa len v horore môže byť piate cez deviate. Ale nie v prípade, že dej je vyslovene racionalizovaný, a tu nie len dej, ale aj konanie racionalizované, pričom však logika prostredia, prejavu a správania chýba. Naozaj si nemyslím, že pivničný priestor oblepený novinovými útržkami, vystlaný nejakými matracmi a látkami, pod doskami a zakrytý obrovským matracom dokáže tlmiť natoľko zvuky ako nám bolo ukázané. Nemyslím si, že keď sa Vám vrece zachytí o klinec v doske a vy sa ho snažíte silou vymaniť, že by vydalo slabší zvuk ako mierny šepot. Je zvláštne, že tvory, ktoré nevieme ani odkiaľ sa vzali (kríženina Votrelca s netvormi z Osady) vedia rozoznať, ktorý zvuk vydal človek (mimo hovorovej reči) / zviera a ktorý vydáva len príroda, prečo teda nenapadnú aj vtáky ale medvedíky čistotné áno, prečo ich nepriláka veľmi hlasný pád vody a jej zurčanie, prečo keď pri vodopádoch sú ľudia v bezpečí, potom nepostavili niečo v blízkosti vody? Prečo tá ich dcéra nevidela slabinu tvorov už skôr a nezachránila otca? Prečo sa matka nechá nabúchať, keď sú v ohrození života a každý zvuk ich môže prezradiť (plač dieťaťa nezastaví a podľa mňa neutlmí ho ani nejakým bunkrom). Na konci tohto "hororu" mi ostala v hlave len jedna otázka, prečo je to tak nelogické a zároveň sa to tvorcovia snažia racionalizovať ako keby to bol bežný fakt? Mimo to, postavy veľa sympatií nepobrali a skôr ma po čase správanie každého jedného člena rodiny otravovalo, možno až na toho malého chlapca, ktorého sa otec snažil naučiť ako prežiť. Keď sa povie horor, čakám nejaký ten strach, napätie, očakávanie, čo bude ďalej, a zároveň v istom zmysle oddychovku. V podstate nerozumiem ani ja ani môj priateľ tomu, prečo je toto tak očakávaný "horor" tohto roka (opäť raz, toto je dráma a nie horor). Kde sú tie klasiky ako V zajatí démonov, Stiahni ma do pekla alebo Insidious? Popravde, viac ma hororovo uspokojil B-čkový horor "Vadí Nevadí" než tento hororový paškvil. Odporúčam veľa neočakávať, žiadne strašidelné motýliky v bruchu, mrazenie na chrbte alebo zatajený dych. Ak by som išla na tento film do kina už od začiatku s tým, že ako sa teším, čo pre nás tvorcovia pripravili, tak by som ho považovala za sklamanie roka. Našťastie som to brala len ako "veď pozriem a uvidím".

Nie vždy si dovolím písať komentáre, pretože keď vidím negatívne komentáre k filmu, z ktorého som bola nadšená, tak mi aj príde zbytočné písať niečo pozitívne. Ale tu musím, a tu mám opačný názor. Dala som tomuto filmu v kine prednosť pred filmom Divoká dvojka, lebo podľa popisu to vyzeralo zaujímavo. Príbeh líznutý sci-fi témou. Ale toto bolo neskutočné sklamanie. Spočiatku to vyzeralo normálne, no po čase som sa začala strašne nudiť. Ja som myslela, že je to normálny záhadný, sci-fi film pre dospelých, ale to bol slabý odvar rozprávky pre deti. A pritom tak skvelé, hviezdne obsadenie! Vravela som si, že keď sa na také niečo upíše Hugh Laurie a Geroge Clooney a ešte tam hrá aj moja obľúbená Britt Robertson, že to bude fantastické. No nebolo! Tomorrowland mi prišiel, ako keby som sa ocitla v Alicinej krajine zázrakov, či Čarodejníkovi z krajiny Oz. No, prikláňam sa k druhej alternatíve, skôr to malo atmosféru krajiny Oz. Už len čakať kedy na Vás vyskočí plecháčik alebo levíča. A časť, ktorá sa odohrávala na Zemi, v súčasnosti, to mi prišiel ako veľmi slabý odvar Mužov v čiernom skombinovaný s fantazijnou predstavou dieťaťa. Takže jednoducho toto nie. Maximum čo môžem dať sú 2 hviezdičky.

Ľuďom by malo byť zakázané hodnotiť celistvý seriál len po pilote alebo pár epizódach, lebo ľahko odpisujú celkom dobrý, oddychový seriál. A teda rozhodne to bola najlepšia komédia z tohtoročných noviniek. Je škoda, že je tak veľmi podhodnotený, ale to je tu bežné, lebo každému ide len o to, aby čokoľvek, čo len raz uzrel ohodnotil ako keby bol najväčší odborník. Dávam Selfie 5* už len preto, že ho tu každý zhadzuje pod čiernu zem, inak by som povedala, že tak 80-90% si zaslúži. Seriál ide s dobou a nič nevynecháva. Sú v ňom vtipné momenty a za ten vzťah, ktorý sa vytvoril medzi dvoma priateľmi by si zaslúžil aj viac. Je škoda, že nebol predĺžený na 2.sériu, lebo aspoň tú by si zaslúžil a poriadne s happy endom. A čo, že je to klišé? Veď preboha každý aj vo svojom živote sníva a túži po šťastnom konci! Tak sa neťahajte sami za nos!