Komunisti v 60. rkoch povoľovali natáčať filmy, v ktorých sa snažili ľuďom povedať, že síce kedysi boli svine, ale už nie sú. Neskôr v 70. rokoch ich to opäť prešlo. Karel Kachyňa preniesol túto lož na plátno v poetike sebe vlastnej, ktorá vonia človečenstvom.
Vlastne to najhlavnejšie, čo som pozoroval celý čas, bol spôsob, akým tvorcovia podávali informaciu o Číne. Ziadne prekvapenie, všetko krásne funguje, akoby tú krajinu nekvárili komunisti.
