Biopler

Film, ktorý je na slovenské pomery nevídaný - z každého záberu kričí, že je to pure art cinema. Forma je skvele vymyslená, každý záber jasne zarámovaný a normálne som sa tešil na každú ďalšiu scénu, lebo síce je toho skrz postavy a ich repliky povedané málo, minimalizmom sa podarilo vytvoriť nepríjemné vnútorné napätie medzi postavami, ktoré sa skvele prenáša na diváka. Skrátka hovorí sa veľa obrazom, náznakom a rejža necháva na divákovi nech hľadá a spája. Filmu chýbajú výrazne vykreslené charaktery a predsa len ich osud začína byť divákovi postupne ľahostajný, mierim na učiteľa v podaní Tureka či na študáka Juraja v podaní Skyvu. Filmu však nechýbajú výrazné či zapamätateľné scény ako dôverný rozhovor učiteľa s Jurajom kde sa scéna začína záberom na učiteľovu hlavu so zadymeným efektom z cigarety, proste "katedrálny" noir... skákanie učiteľa podriadeného režimu na trampolíne po zavraždení kňaza Coufara a taktiež scéna záverečnej guľovačky. Výrazní herci ako minimalisticky presný Mikulčík či líška Ivanov spolu s "perfektným" dekanom Strniskom ťahajú dielo mimo šedý priemer. Dielo je, skrz zmienené spolu so zvukom, ktorý dáva punc scénam, hodne depresívne a ani na konci sa z toho nedostane a je to jeho prekliatím, lebo nejeden by čakal aspoň náznak katarzie.

Aj keď vás nemusí chytiť téma, po filmárskej stránke sa bavíme o skvoste. Réžia je fascinujúca, dychberúca, hýriaca nápadmi. Vyprávanie príbehu skrz prelínačky, dvojexpozície, famózny strih, kameru, spomalené zábery, titulkovanie... dbá sa aj na detaily pri predstavovaní vedľajších postáv či miest ako "skrýša", v mnohom sú to neopozerané námety. Myslí sa aj na humor, napadá ma z fleku scéna po rabovačke obchodov, ktoré majú na svedomí Shorties - "Ďakujeme, že ste si nás vybrali" (nápis v interiéri obchodu ako poďakovanie zákazníkom). Film sa valí ako tsunami vpred a po predstavení úvodného tria, a jeho neskoršej rozlúčke s ním, sa do popredia votrie ústredná postava úplne nenápadne... neskôr vzniká tandem s najmilším gangstrom, aby o zopár minút už bolo všetko ináč... Dielo prekvapuje zvratmi, naturálnymi scénami, ktoré sa nemaznajú ani s deckami, premyslenými konekciami medzi postavami a po druhom pozretí do seba všetko krásne zapadá. Aj na prvý šup čudný knockout Knockouta v závere je ozrejmený a uveriteľný. Bolo mi jasné ako sa príbeh vysporiada s protagonistami, no tým, že ich koniec zariadili malí fagani akými boli kedysi oni sami... čo dodať? Kruh sa uzatvára, nový cyklus začína, geniálne.

Tragédia slovenského scenára, prítomná v tomto filme, skrz hlášky: "Tu máš peniaz, kúp si nejaký pekný zošit." resp. „Býva sa tu dobre. Len žiť sa tu nedá.“ už atakuje to najnepočúvateľnejšie. Navyše akonáhle sa na scéne zjaví Labuda, ide to dole vodou. Ten človek dokáže znechutiť dojem z celého diela. Z diela, ktoré je akousi road-movie, v ktorej ja osobne cítim pedofíliu voči hlavnej hrdinke keď sa stretá s chlapmi. Jej matka v závere zisťuje či už mala orgazmus... no a keď nie, tak jej radí nech sa ho naučí predstierať, ach jáj. Neváha pridať múdrosť: "Nikdy sa neviaž na jedného chlapa, to je proti prírode." Ja v tomto diele nevidím žiadnu poetiku, ako nás o tom má presvedčit popis filmu, je to pekne farebné, to áno, ale nudné, bez ťahu na bránku a aj zdĺhavé.

Fajnový film, ktorému nechýba spád na podklade príbehu o pomste... či skôr o vydupaní si svojho. Je zábavné sledovať ako Portera ľudia nepočúvajú - veď on nechce 140, ale iba 70 tisíc. Aj týmto, aj inými hláškami je prešpikovaný príbeh rebela, ktorý ide hlavou proti múru. Druhá polovica snímky je i vďaka tomu hnaná do absurdna, jeden muž proti všetkým, ale čo tvorcom kvitujem je, že sa nezabudli vrátiť k vedľajším postavám, napr. k ázijskej enkláve a po cca polhodine ich vrátiť do príbehu. Koniec koncov je príbeh pekne uzavretý a s postavami sa nemazná, aj hlavný (anti)hrdina dostane niekoľkokrát po papuli i po prstoch. Lacno vyzerá jeho vyškriabanie sa z kufra auta či príprava efektnej scény s cigaretou, ktorá podpáli nepripravených nepriateľov. I preto za solídne 4*.

Guillermin nezostal svojej povesti nič dlžný a naservíroval kvalitnú akciu, pri ktorej len uznanlivo treba pokývať hlavou vzhľadom na rok vzniku diela a technické možnosti s tým spojené. Príbehovo ma však nestrhol, navyše tak slabo boli vykreslené postavy, že sa mi na americkej strane aj plietli hrdinovia až do konca stopáže. A vcelku dobrý Vaughn na opačnej strane to celé nevyžehlil.

Prekvapivo slabý, fádny a nudný film od Melvillea. Snaží sa trochu do všetkého načrieť, no nič uspokojivo nedotiahne. Policajt so smutnými očami, v podaní Delona, rozpletá kauzu veľmi pokútne pre diváka. Z jeho praktík nám rejža nič poriadne neozrejmí. To, že je policajtom mu máme uveriť len z úvodu, kde ho po nociach volajú k malým zločinom, pri ktorých vytasí suchú hlášku a odchádza. Popritom rieši s donášačkou líniu príbehu, ktorá sa potom šikovne prepojí s inou. Skrátka chladný film, ktorý si s vykresľovaním charakterov veľkú hlavu nerobí. Oproti tomu sa veľa času, 15 minút, venuje nereálnej akcii vrtuľníka s vlakom, ktorá je snímaná bez slov a nič podstatné pre dej neprinesie, ak neberiem facku donášačke, ktorá potom už nadobro zmizne zo scény. Tá hračkárska scéna s vláčikmi a vrtuľníkom mi vyslovene vadí a čudujem sa Melvilleovi, že takéto niečo prepašoval do filmu. Páči sa mi jemne depresívna atmosféra cez svojrázne filtre a taktiež krásna Deneuve, ktorú baví sledovať ako hrá iba cez oči.

Dielu sa musí uznať, že určite zaujme kvôli námetu priamo zo života, no chýba mu filozofický rozmer i vycibrenejší scenár do dokonalosti. Nie je to skrátka poľský Shawshank. Tento film vás neodrovná posolstvom, len poukáže na to ako si polícia potrebuje odfajknúť robotu a áno, robí to na úkor nevinných. Od samého začiatku však divák nenadobudne pocit, že polícia dolapila nevinného. Niečo sa dá tušiť z vykreslenia, že sa jedná o flegmoša, a časom i smoliara, ale akosi tento základ nie je vôbec pevný a preto si divák ťažšie hľadá cestu k fandeniu hrdinovi. Navyše sa film utápa vo väzení a málo času sa venuje súdnemu procesu, resp. ako toho Tomeka dostanú von. Celé je to tým pádom v globále nesúrodé.

Jedná sa o výchovný film v dobe socíku - mladé dievčatá, nestopujte liazky či tatrovky, hoci je to značka ROMAN, lebo sa vám prihodí niečo zlé. No keby sa počas aktu chovali všetky ženy ako istá slečna Klímová, tak by sa ani znásilňovania nenahlasovali. V tomto je film rozporuplný, lebo nemá až taký číry odkaz. Najprv sa príbeh dobre zapletá keď umiera po infarkte korunný svedok, lebo to vyzerá, že to polícia s dolapením vraha nebude mať až tak jednoduché. Postupne však prichádzajú až veľmi zjednodušujúce vyústenia, aby sme sa dopracovali k dolapeniu vraha, ktorý sa takpovediac sám vženie do pasce. Ale z poľského antagonistu mrazí, casting sa vydaril.

"Nepoznám tvrdohlavejšieho človeka, a to trénujem McEnroea." odznie v snímke z úst jedného z trénerov na margo starého Williamsa. Aj tak sa dá vystihnúť charakter zarputilého otca, ktorý má sen, jeho dcéry mu uveria a on ich neoblomne vedie k jeho naplneniu. Neváha odpálkovať prekážky v podobe ziskuchtivých agentov, individuí, ktoré sa votrú do priazne keď zacítia šancu... Je to film o otcovstve, o predstavení muža v pozadí úspechu jeho dcér. A o tom ako sa dokáže ponížiť, obetovať. Veľmi mi imponuje, že hoci to navonok pôsobí ako prechádzka ružovou záhradou, lebo dcéry majú talent a zdravé sebavedomie, ktoré im buduje otec, snímka nekončí triumfálne, ale prehrou na prvom poriadnom turnaji. Tým nepatrí do škatuľky s nápisom "american dream". Film nemá problém si diváka podmaniť príjemným a presným Smithom, ale aj oboma mladými predstaviteľkami Singleton & Sidney. Presvedčivý je v snímaní tenisu ako hry, herečky si prešli ozaj poriadnym tréningom a dávajú do toho ozaj všetko a na plátne to vyzerá perfektne. Pomimo ich cesty narazíme aj na Capriati či Samprasa, čo viac si priať? :)

Len Carpi dokáže dať dokopy takú posádku ako Grier, Statham a Henstridge a spol., navyše keď šéfka komanda je práve veľmi nevhodná Grier, mne prišla ako teta z jedálne, nie ako rešpektovaná autorita. Ice Cube s pivným bruškom k tomu ako obávaný tough guy... no nič moc. Ale ako-tak sa dej valí vpred, no i v podaní záporákov sa nedá ubrániť dojmu, že chýba napätie... skrátka bolo mi ľahostajné čo sa s hrdinami stane. Carpi už ani soundtrackom nepotešil, už sa len vykráda a je dobre, že po filme priznal, že je vyhoretý a dal si pauzu.