Biopler

Pubertálne výlevy mladých mužov, ktorí sa potrebujú predvádzať a mnoho si aj vymýšľať. Chváliť sa, že najlepšiemu kamarátovi/parťákovi prespali frajerku a ešte koľkokrát, no spánombohom. Cuaróna asi tiež riadne tlačilo v miešku, nielen mladých protagonistov, keď písal scenár. Menej je niekedy viac, no tuna sa touto radou neriadil. Navyše poňatie filmu ako road-trip začalo rýchlo nudiť. Klábosenie dokola a dokola o neviem akých extatických zážitkoch, až kým obaja neprespali žienku, čo nebolo žiadne prekvapko. Čo sa týka Luisy, tak tá predsa len mala dôvod prečo na ich ponuku kývla. To je chvályhodné, resp. ma to na konci prebralo. Ináč je film pekne naturalistický, v sexuálnych scénach odvážny, no pre mňa normálny, žiadne zábery kde protagonistov vidíme v tričkách, pyžamách a pod. :)

Nadmerné užívanie split screenu má ozvláštniť, no pre mňa skôr zakryť slabiny snímky. Akoby režisér nevedel kudy kam a tak radšej rozfragmentuje plátno, aby sme videli viaceré tváre naraz, no bez nejakej akcie. A hudobne to tiež nevystihol, hudba tak pasuje dobre len k úvodným titulkom. McQueen sa z toho celého radšej hurónsky smeje už hneď v úvode. Životom znudeného milionára vystihol presne, no ináč sa v hraní nepretrhol. Problémom diela je, že tak pekní a sympatickí herci musia hrať v tak mizernom príbehu, ktorému chýbajú "prekážky" či problémy. On z rozmaru koordinuje bankové lúpeže a všetko ide podľa plánu bez najmenších zádrhelov. Ona svojim šikovným umom príde na to, že to je on kto je zločincom. Nič jej nebráni ho nájsť a aj sa tomu tak stane, atď. Je úplne jasné kam to celé smeruje a z krimi zápletky sa nám stáva romantická. Prešľapuje sa dokola na mieste, x-krát preháňanie sa štvorkolkou na piesku, večera, vínko a raz sa to tvorca pokúsi ozvláštniť pri šachu... Ešteže záver je lišiacky.

Opäť sa mi potvrdilo, že je dobré si Melvilleove diela pozrieť ešte raz. Zdanlivo prekombinovaný dej sa mi pri druhom zhliadnutí už nejavil ako prekážka, skôr ako dôkaz koľkých nedorozumení je potreba, aby vzniklo dielo rovnajúce sa antickej tragédii. V spleti postáv by sa iste zišlo viac vykresliť vzťahy Siliena a Fabienne či predtým Therese a Mauricea, taktiež charakter Jeana. Každopádne sa mi páčil vývoj ako sa zo zdanlivo vedľajšej postavy Siliena v podaní bezchybného JPM vykľula tá hlavná. A aký to bol skvelý casting, podobne i v prípade Reggianiho, barda Mauricea, ktorý už vie čo to je trčať v lochu, no predsa len skúsi ešte jeden lup. Mám už len problém so záverom, kde sa vzhľadom k videnému, teda dôkladným či prefíkaným taktikám Siliena, on sám tak pomýli, resp. nedá si pozor, a fatálne za to zaplatí.

Čo ja viem? Zhruba dva týždne po pozretí a ja lovím v pamäti o čom to bolo... to nie je dobrá známka pre film. Dielo je povrchné, čo sa týka postáv ploché, hlavne čo sa týka ženského osadenstva. Trestuhodne nevyužitý Eckhart, ktorý sa mi hlavne v prvej tretine páčil, Hartnett naopak nenadchne výkonom, skôr jeho príjemným hlasom rozprávača pripomenie Marlowa z dávnych čias. Príbeh je skôr na druhej koľaji, asi máme nasať retro atmosféru, čo sa podarilo, aj keď občas ulice LA pôsobia štúdiovo, málo komparzu sa premáva, za málo prachov málo muziky, jak sa vraví.

Čierno-červeno-oranžové farby dominujú snímke, ktorá predstavuje Batmana konečne v polohe detektíva. Všetka chvála Reevesovi, že je originálny, že sa nebál vyjsť inou cestou, že netlačil zbytočne v akcii a musím uznať, že ma prekvapil. Nečakal som až tak dobrý film. A kupodivu, že nefrflem, že Batmana si zahral Pattinson. Pridávam sa do davu chváliacich, že ho z 80% vidíme ako Batmana, nie ako Waynea. Nepočuť žiadny upravený chraplák, skrátka Batman je o čosi ľudskejší. Bez masky je to zranený chlap a bez spánku vyzerá ako smrtka. Film je temný, jednak po vizuálnej stránke industriálny, gotický a upršaný, druhak vyšperkovaný vo vykreslení pokrivených charakterov autorít. Na rováš si berie množstvo postáv a na veľkej ploche to drží vskutku veľmi dobre. Výrazným mínusom je pre mňa scenár, ktorý sa nevyhol ťažkotonážnym klišé, hlavne z úst Batmana. To si pýtalo vyladiť, taktiež nemastný-neslaný vývoj vzťahu Batmana a Catwoman. Čo poteší je hudobná stránka, pre mňa sa tam v princípe točia tri hlavné témy, ale hovadsky dobre sedia k obrazu... a tá Nirvana song, to bol hit klinčeka po hlavičke. Vedľajšie postavy skvele obsadené, Dano jasná voľba, nesklamal. Turturro si to hovadsky užíva a Farrella som pod tou maskou nespoznal, i to svedčí o kvalitách diela.

Namosúrená Mildred v podaní McDormand drží snímku pokope, lebo sa vytŕča v každej druhej scéne a vždy si ju kradne pre seba. Je to hlavne kvôli jej hereckému umeniu, monterkovému úboru a kvôli tomu, že jej postava nikdy nevydiera diváka, je vždy autentická. Je to i vďaka preexponovaným dialógom, pri ktorých si myslím, že sú ozaj over a že v rodinách poznačených rozvodom si členovia medzi sebou neservírujú až takú spŕšku vulgárnosti, preklínania a pod. Mňa to hodne rušilo, hlavne v skvelej prvej polovici stopáže keď je na scéne aj miestny šéf polície v podaní ostrieľaného Harrelsona. Medzi týmito postavami vzniká silné puto, zároveň sa rešpektujú aj keď sú navzájom naštvaní z okolností, do ktorých sa dostali. Skvelá Molotov koktejl scéna v dvoch tretinách filmu, kedy sa rejža pochlapil a zažongloval s filmovými prostriedkami, aby upriamil našu pozornosť na charakterový obrat Dixona, ktorý je tak pohlúžený do listu, že nevníma okolie, a taktiež na omyl Mildred, ktorá z neho musí vytriezvieť večerou s trpaslíkom. Táto úchvatná strihová skladba ma ako fajnšmekra pohladila na duši. Film je parádny ako priam až kuriózne spája osudy postáv, či už to je Mildred a Willoughbyho počas policajného výsluchu zakončeného vypľutím krvi do tváre, taktiež stretnutím zaobväzovaného Dixona a Welbyho v nemocnici kedy mu asi päťkrát hovorí "sorry". Keď sa vrátim späť do príbehu, predsa len charakterová premena rasistického policajta, ktorý žije v mama hoteli, je nedôveryhodná, pre potreby filmu ani nie úplne nevyhnutná. Zároveň však Dixon v podaní Sama Rockwella predstavuje postavu, ktorá budí v divákovi aj súcit, aj odpor. A spolu s rasizmom klasicky upozorňuje na "american problem", vďaka ktorému snímka v pohode prehovára k masám. V poslednej tretine to ide scenáristicky z kopca, ale výborní herci ma presvedčili, že film má vybočovať z priemeru.

Keď sa hlavná hrdinka rozkašľala v prvej tretine filmu, vytušil som záver. Milostná romanca, ktorá neurazí, nenadchne. Celý príbeh sa vlečie, vzplanutie milencov je chabo vykreslené a tým pádom "milostné dobrodružstvo" jasne mieri do cieľa, v ktorom na konci ponechá z milostného trojuholníka dvoch nešťastníkov. Zaujmú herci, Moore a Fiennes boli dobrá voľba.

Príjemný film s uveriteľným Sheenom, ktorý vás presvedčí už v úvode keď ide obzrieť telo syna v márnici. Potom sa šokujúco vyberie na cestu, ktorá ho očistí. Je to vydarená reklama na Camino, kto zažil, vie potvrdiť. Idete aj sám, idete s parťákom, opäť sám, a potom opäť s parťákom či dokonca s partiou. Na takejto ceste sa chtiac-nechtiac odhalíte, otvoríte a bolo príjemné pozorovať meniace sa charaktery i boľačky, s ktorými vykročili protagonisti na cestu. Vcelku pohodovo a presne režírovaný film, v ktorom však sčasti cítiť turizmus a nie až tak chuť putovať. Ale to je možno vec feelingu. Podobne záver, pre mňa to malo končiť v Compostele, nie pri mori kde to zaváňa gýčom.

Sorry, ale tento film ma nedostal tam kde asi chcel. Ľutujem každého kto sa nechal uniesť záverečným plačom malého dievčaťa, a počas celej stopáže nenavnímal, že je obeťou svojej matky, ktorá má celý život na háku. Žije z ruky do úst a tak je jej dobre. Snímanie všednosti životov postáv, ktoré sú nesympatické, nevie zaujať a skôr si snímka razí dokumentárny štýl, ba priam "projektový" ako má v názve. Najzaujímavejšou postavou je správca, ktorý akoby drží ochrannú ruku nad každou skrachovanou existenciou a dáva jej vždy novú šancu, hoc nepodlieha jej naivite a vychcanstvu. Dafoe si strihol veľmi presvedčivú postavu v jeho kariére a pomáha vylepšiť imidž snímke aspoň na 2*.

Pre koho sa takýto film točil? Veď to je obyčajné divadlo a navyše s historickými monológmi či dialógmi, ktoré dnes už divákovi nemajú absolútne čo povedať. Zaujmú herci, aj ozvláštnenie v zobrazení čierneho Macbetha v podaní Washingtona, taktiež aj forma, návrat ku formátu 4:3. Príbeh je však vyrozprávaný prirýchlo a veru som si poriadne neužil charakterové či mentálne premeny protagonistov.