Biopler

Téma je obrovská a je dobre poňatá, lebo odkrýva hlavne pozadie fenomému antikoncepčná pilulka a fenoménu Billingsova ovulačná metóda. Odhaľuje celé pozadie spolu s predstavením dvoch lekárov, ktorí boli kedysi kolegovia. Snímka predstavuje mnoho ľudí, známejších i menej známych, ktorí rozprávajú o svojom postoji k téme. Niektorí sú snímaní z blízka, niektorí z diaľky, niektorí v interiéri, niektorí v nákupnom centre... vyjadrovacia štruktúra cez kameru je amatérska, taktiež mix zvuku. Fakt to režíroval nadšenec pre tému, no nie pre film. No pobavil celkom originálnym vyjadrením jedného komentátora, ktorého nám púšťal z televíznej bedne zasadenej na zelenej lúke.

Kvalitná dráma s výbornými hercami na oboch stranách, zvlášť by som upriamil pozornosť na Bindasa, ktorý náramne vystihol nemeckého vojaka, na jednej strane ochrancu, na druhej strane zbabelca. Film má dva mínusy - chýbajúce titulky pri nemecky hovoriacich postavách a chýbajúce záverečné vysporiadanie sa so starostom a manželským párikom stvárneným Blahom a Augustovičovou. Tvorcovia to strihli v najlepšom a dosadili partizánov, ktorí sa vysporiadali s nemčúrmi.

Ďalšie z potvrdení ako ťažké je dnes nakrútiť komédiu. Silené, ťažkopádne, s jednou hlavnou postavou, ktorá celý film žiarli na milenku, ktorá v závere akoby úplne otočila a poprela správanie, ktoré predvádzala doposiaľ. Pobavia výstrelky ako let ženícha či boľačky brucha personálu, ale svadba je tak ošúchaná téma, že tvorcovia nemali čím ohúriť.

Film, na ktorom poznať zub času hlavne z hľadiska práce s hercami, hudobných čísel, ale aj využitia strihu. Bahna v tom nikdy nevynikal, no už keď hrá teatrálne Machata, tak to zabolí. Ako-tak drží "vlajku" Mikuláš Huba, známy z ranných Bielikových filmov. Kroner si opäť raz strihne minirolu, veľmi dobre to zvládol. Postavy typu "starí hadi" mu dobre sedia. Farebne je štúdiová Trnava ťažký gýč, má až príliš rozprávkové farby. Snímke však ťažko kraľuje žena - Zöllnerová, ktorá veľa nenahovorí, ale keď sa objaví na scéne, tak si ju spolu s Hubom kradnú pre seba. Snímke chýba väčšia dramatičnosť, tá je však nahrádzaná paradoxne výsmechom vyšších stavov, či už duchovenstva alebo rektorských magnificencií. A je dobre, že linka ohľadom inkvizície je v diele nepatrná. Tak film nepôsobí ako mišmaš.

Nemá to ťaživý pocit ako Rosemary. Polanski je viac istejší ako režisér než ako herec. Atmosféra postupom času nehustne, aj keď na snímku sa díva vcelku v pohode. Paranoidné postavičky sa tvorcom ani v budúcnosti neomrzia. Je to malý filmík, ktorým si Roman splnil sen, lebo sa obliekol ako žena, no ak sa mám rozhodnúť medzi ním a Harrym Caulom (The Conversation), vyberiem si Harryho.

Prvá časť filmu nedá divákovi vydýchnuť. Sadista Hartman pustí paru a nezadržateľnými monológmi a pohotovými reakciami dokáže zaklincovať každého zelenáča a brutálnym brainwashingom vykreovať vraždiace monštrá. Odchod zo scény seržanta je jasný a spolu s fatbody Gomerom Pyleom ma prekvapil i potešil. Konečne nejaký tvorca, ktorý neváha poslať po 45 minútach preč z filmu dovtedy ústredné postavy snímky. A nenapína pritom strunu. Kubrickovi sa však druhá, dlhšia časť diela rozpadá na mnoho podnetných, avšak i slabých, no vcelku nesúrodých fragmentov a treba dodať, že vojak Joker nie je rodený ťahúň pre takýto typ snímky. Na konci však Kubrick prekvapí odpoveďou na otázku, ktože za skrýva pod "maskou" snipera páliaceho na vojakov. Záver je silný a podtrne, že vojna odhalí aj to najtemnejšie z nás, to čo je skryté v časoch mieru.

Vydarená paródia na ženskú vypočítavosť vkusne podopretá narážkami na maďarské okupovanie našej zeme. Nedá sa nevšimnúť si istú afektovanosť či prepálenosť scén, hlavne keď dámy húfne bažia po prerábke kostýmov. Eva Krížiková je veľká dáma aj v mladom veku, Dibarbora jasne ťahá mužskú časť slovenského osadenstva. A mňa náramne baví sledovať ako Kronerovi opäť prischla rola starého pánka, ktorý spolu s manželkou prevádzkuje krajčírstvo. Kostýmy, bál a prevedenie hlavnej myšlienky - to všetko je dotiahnuté úctyhodne a tak prevedenie Jesenského poviedky dopadlo veľmi dobre.

Film sa opiera o výborného Neilla, ktorý sa vie tváriť obyčajne, čudne, zdesene a aj tak ako v záverečnej scéne. Jeho postavička je uveriteľná, horšie je to už s príbehom, ktorý si to s realitou a snom či fikciou rozdal na tenkom ľade. Carpenter ma veľakrát dostal čo sa týka atmosféry, temných snov a ľakačiek, no opäť raz sa znížil ku prízemnému zobrazeniu zla či šialenstva v tomto prípade - chápadlá netvorov či čo to vôbec malo byť...? Bohate by mi stačili rotvaljery zaujímavého záporáka, ktorého stvárnil výborný Prochnow. Carpi prekvapil, lebo si dokázal spraviť srandu sám zo seba, či zo svojho mena, ktoré bolo vtipne použité v scenári, podobne to schytal aj Stephen King.

Najdôležitejší dokument na svete, lebo prekročil plátno a zachránil život nevinného človeka, pričinil sa o jeho prepustenie na slobodu. Errol Morris dokázal do filmu vtesnať všetkých aktérov 11 rokov starej udalosti a to treba veľmi uznať. Je úžasné, že všetci chceli o prípade vypovedať pred kamerou. Dokumentárne prvky ako otitulkovanie postáv pri prvom videní chýbajú, pri druhom už ani nie a rekonštukcie vraždy z rôznych pohľadov výborne dotvárajú obrázok ako páchateľ, nevinný a svedkovia videli či si vyfabulovali situáciu. Každopádne diváka zasiahne príbeh, pri ktorom sa ohýbajú zákony a z Dallasu je peklo na zemi. Randall Adams, napriek utrpeniu, pôsobil neuveriteľne pokojným dojmom a sústredene rozprával svoju story, bol ukážkou ako prijať nespravodlivé utrpenie. Nezvyčajná hudba Philipa Glassa tiež veľmi sadla.

Hodne naivná propaganda, ktorá je dnes na smiech. Je k neuvereniu, že toto žral formujúci sa sovietsky ľud v ČSR. V technických aspektoch na úrovni, v iných ako napríklad angličtina či stretnutie v OSN hodne amatérske. Čudné, že na takýto žvast kývli Pešek s Kopeckým.