Biopler

Typický francúzsky blábol, ktorý ma uspával a unudil k smrti. Sledovať 12 prekážok, ak sa to tak dá nazvať, ktoré sú ozaj len dobre zanimované, nič viac, je málo ak tomu všetkému chýba vtip a núkajúci sa humor je prízemný či ťažiaci len z prepáleného násilia.

Úmorná road-movie, v ktorej je občas aj nejaký humor, ale nie takej kvality, aby ste prešli do smiechu, skôr len do úsmevu. Páči sa mi nápad ako sa už mŕtva matka prihovára synovi, čiže istá buzerácia z jej strany, ako sa postupne dozvedáme o vzťahu matky a syna, pokračuje aj po smrti. Celkovo to oživuje slabšie pasáže filmu. Avšak absurdita v závere so zapáleným autom, či potom samotná väznica ako trest za usmrtenie matky, ma spolu s poznaním, že takýto trip sa dá zvládnuť s rozpadajúcim sa autom, ktoré by už niekoľko rokov nemalo prejsť STK, len utvrdila, že film bol jeden úlet, síce krásne zasadený do exteriérov Islandu, ale to je len plus k celkovo 2*.

Výborná, minimalistická réžia, no hlavne precízna, si získa diváka už hneď v úvode kedy sa to pre hlavného hrdinu nečakane zvrtne. Snímanie z pohľadu hrdinu podmazané hudbou kapely The Smiths a zvlášť legendárnym riffom skladby How Soon Is Now? vs sledovanie zvyšku sveta so všetkými ruchmi je pôsobivo vymyslené a chirurgicky presne zostrihané. Na týchto záberoch či sekvencii som si zgustol. Taktiež na protagonistovom raketovom konaní keď ide do tuhého. Fassy je perfektná voľba, je to herec, ktorého máte radosť sledovať a ťahá celý film aj keď skrz voice-over si otravne viackrát opakuje ako nezmäknúť, byť v strehu, držať sa plánu, neimprovizovať a pod. Zároveň skrz jeho bravúrne herectvo a Fincherove zručnosti sa podarilo tvorcom získať si diváka na stranu vraha, dá sa povedať, že chceme vidieť za oponu ako svoje kúsky realizuje. To všetko v komornom hábe, dôkladne pripravenom pre potreby diela. Režisér neváha odľahčiť napäté scény, napr. vo výťahu keď sa okoloidúci spýta či Killer nepotrebuje pomôcť s tou mŕtvolou, skrátka brutálne číry čierny humor. Humorista Zdeněk Izer sa dostal do filmu skrz prerozprávaný vtip o Nemcovi a medveďovi (citujem záver vtipu Izera - "Poslyš, že ty sem nejezdíš střílet?" odvetí medveď Nemcovi, ktorý ho nie a nie trafiť). To keď som počul, tak mi to vyčarovalo spomienky na starý kameňák. Toto dielo má potenciál zrieť s každým ďalším pozretím. Aj preto mu dávam predsa len plné hodnotenie.

Film je mementom čo to za človeka bol Cullen, ale ešte väčšie rozčarovanie je z konania vedenia nemocníc, ktoré si nad tým všetkým ako Pilát umyli ruky a zbavili sa spoluzodpovednosti. Je to zvláštny film, ktorý si osobitným herectvom skrz mimiku či každé gesto užíva Redmayne. Bol dokonalá voľba a spolu s Chastain sa priam fyzickým vzhľadom prekrývajú. Verím, že to bol tvorcov zámer, pritom zahrali kontrastné roly v rovnakých rolách zdravotného personálu. Navonok vystupovali rovnako, vyzerali rovnako, no vo vnútri disponovali odlišnými motiváciami. Ich výkony u mňa prekrývajú slabší dojem z príbehu, ktorému občas chýba spád či gradácia.

O čo v tejto snímke malo ísť? Je to svižne natočené čo sa týka strihu a rýchlosti vyprávania. Ale nemá to potrebný dramatický oblúk. Chlapi sa porozprávajú v šatni, diváci si mrknú flashbacky z minulosti keď boli v odboji, a potom chlapi, divadelní herci, idú na scénu. A koniec.

Prízemný humor, prázdny vo svojej podstate, lebo je sústavne založený na strápňovaní seba či ostatných postáv, no hlavne veľmi neprirodzené prevedenie príbehu pochovávajú u mňa toto dielo. Priblblá scéna pri samotných pôrodoch na konci tomu celému dáva korunu. Od absolútnej blamáže to zažehnáva veľmi príjemná a pekná Juliane Moore a Hughove úšklebky. Asi prvý i posledný film, v ktorom sa mu narodí dieťa.

To čo by iných nenapadlo, použiť digitálnu kameru, využíva Lynch náramne vo svoj prospech. Vzhľadom na jej vlastnosti minimálnej hĺbky ostrosti sníme postavy z veľmi blízkej vzdialenosti a navodzuje to až bolesti hlavy na divákovej strane. Limity kamery využíva, aby snímal halucinogénne stavy hlavnej hrdinky, čiže rozostrený obraz je prvok rozprávania. Povedzte mi, akého iného režiséra by toto napadlo? Už len za tento manéver ho musím pochváliť. Tento film je pre mňa pomyselný tretí diel trilógie, po Lost Highway a Mullholand Dr., o skúmaní vnútra postavy, jej identity, ktorá je rozporuplná. V tomto filme sa vŕta do hĺbky aj cez cigaretu, ktorá prederaví hodváb či cez skrutkovač. A pomyselne čím hlbšie sa vŕta, tým postava zisťuje ako je jej život spätý s udalosťami a postavami, ktoré sa v jej živote objavili. A ako sa sama stráca vo filmovej postave. V tomto je to dokonalá reklama na kinematografiu ako takú... kde herec prestáva žiť svoj vlastný život a prevteľuje sa do fiktívnej postavy natoľko až je to jedno koho vlastne hrá. Čo sa týka výberu hlavnej postavy, rejža šiel na istotu a vybral si Lauru Dern, ktorá túto snímku drží nad vodou pestrou paletou výrazov, emócií, ktoré dokáže zahrať, taktiež faktu, že dokáže zahrať dámu, ale aj poslednú chuderu. Ani ona však nezabráni odťažitosti diela, ktorá je neúnosná pre stopáž skoro tri hodiny. Aj vďaka sústavne využívanej digitálnej kamere je to nedivácke. Ja som si film pozrel dvakrát, nejaké súvislosti docvakli, ale asi už nikdy viac. Mullholand Dr. je u mňa skvost, ale tiež vďaka faktu, že zatlačili producenti a Lynch to zostrihal o hodinu kratšie, pôvodne zamýšľal dielo cez tri hodiny. Tu by taktiež pomohli ostrejšie nožničky. Na druhú stranu, keď Niki rozoberá svoju minulosť, Lynch vie pobaviť hláškami: "Hodne chlapov sa zmení. (chvíľa odmlčania sa) Nemenia sa, len sa odhaľujú". Dokáže celé dielo odľahčiť keď dusné scény pojednávajúce o vražde premostí na hŕstku chlapov prichádzajúcich na grilovačku, z ktorých jeden rieši, že na záchode nie je dosť toaletného papiera :) A ukončím to priznaním sa k nepochopeniu prečo nám rejža z času na čas ukazuje úryvky z jeho predošlého diela Rabbits. Veď to sme už videli, potrebujeme pre potreby iného diela dostať déjà vu?

Z filmu cítiť príjemnú ľahkosť i hravosť režiséra s akou nám podáva jednotlivé scény, v ktorých sledujeme filmový štáb, ktorý je akoby aj rodinou, lebo zúčastnení spolu trávia i večierky a pod. Mapuje aj strmý kariérny vzostup pornoherca Dirka a nad všetkým si drží až humorný odstup, ktorým skvele korení dielo. Neváha nadnesene až klišoidne zamontovať do scenára repliku, ktorá vyčaruje úsmev na tvári. PTA vie byť aj čiernohumorný. Keď na Silvestra '79 Little Bill nezvládne po x-krát neveru svojej manželky, rozhodne sa zobrať právo do svojich rúk a za odpočtu posledných sekúnd roka vypáli zásobník do milencov. Je to aj jeho odchod zo scény, avšak v závere stopáže ho režisér vráti do hry keď v dome režiséra na dverách izby, v ktorej vykonal atentát, sa zjaví jeho foto či plagát. Toto ma náramne pobavilo. Rejža filmov pre dospelých, ktorý je ako tatko v podaní Reynoldsa, takto pamätá na každého zo štábu. Ináč jeho výkon je veľmi presvedčivý a nie je mu čo vytknúť. Samotný Dirk v podaní Wahlberga je taktiež klasa, hlavne jeho výstup na vrchol. S pádom nadol je to kostrbato podané. Je tam citeľná jednoznačne plochosť, skrátka tomuto sa rejža málo venuje. Filmový rejža Jack Horner zrazu presedláva na iného koňa a nič zlomové tomu nepredchádzalo. Toto je v drámach nestráviteľné. Uletene pôsobí scéna u pána Jacksona, ktorý miluje songy tej doby :) hlavne Sister Christian od Night Ranger. Ďalšiu streľbu tento film nepotreboval a vykopol by som ju, lebo je to k ničomu epizóda. Film je bohužiaľ plochý aj čo sa týka súkromia postáv, totižto pri kľúčových ako Dirk a určite Amber očakávam niečo navyše. Amber má deti, to sa dozvieme v úvode, potom dlho nič, až zrazu sedí u sudkyne aj s jej exmanželom. A tam sa niečo udeje, pre ňu negatívne čo sa dá súdiť len podľa toho, že ju vidíme plakať ako nad rozliatym mliekom. Do konca stopáže sa už nič nezmení. Film sa snaží akoby priniesť happyend a po exile sa Dirk vracia ako márnotratný syn za Jackom Hornerom. Ten ho, ako ináč, prijíma s otvorenou náručou a všetko ide opäť vo vyjazdených koľajách. A tak táto snímka, hoc zručne natočená, pôsobí celkovo epizódne. Pobaví však veľmi dobre, lebo sa neberie vážne a vlastne vykresľuje pornoherecký biznis a všetko s tým spojené ako neprirodzené, atypické, povrchné, prikryté alkoholom a koksom.

Začiatok pôsobí rozpačito čo to len bude za film od Hitcha... o špiritistke? Ktorá ťahá peniaze či vysokú odmenu od starej dámy, ktorá je už jednou nohou v hrobe? Potom sa premostí na druhú líniu príbehu, ktorá sa už odohráva za tmy, aby sme počas sledovania narazili na výmennú odovzdávku kdesi na čistinke blízko lesa, ktorá je snímaná ešte za stmievania s celkom dobrou viditeľnosťou - jasná chyba. Potom sa film rozbehne a celkom baví pátraním dvojice po synovcovi, aby sa to zabilo pripečenou jazdou auta bez bŕzd z kopca, ktoré proti zákonom fyziky zdoláva množstvo zákrut, mieri do protismeru, vždy sa vyhne oproti idúcim autám a čo je najhoršie - trvá to nechutne dlho. Navyše je to snímané otrasnou zadnou projekciou, ktorá nič nepridáva už beztak prepálenej akcii. Oslí mostík pre pokračovanie príbehu sa navodí skrz vytáranie tajomstva vdovou rovno po pohrebe. To mám, milý Alfred, toto zožrať? Rejža to mohol vyžehliť len hercami, no tu sa jedná skôr o sklamanie. Všetci do jedného sú nevýrazní a nie je prítomný ťahúň. Najviac sa mi páčil Devane, ktorému úlisná rola predavača klenotov najviac sadla. Suma sumarum, pri Hitchcockovom poslednom filme sa nebudeme baviť o majstrovskom epitafe, skôr o jednohubke vhodnej na nedeľné popoludnie.

Dielo si uchováva auru Scottovho filmu, do exteriérov prináša aj sneh, ktorý do ponurého sveta prináša príjemné ozvláštnenie, skvele nahrádza 2D reklamné pútače za 3D. Snímka sa krásne napasovala na Scottovo dielo skrz používanie archívov, fotiek, no hlavne voľným rozvinutím vzťahu Deckarda a Rachael. Zabolí však fail keď Deckarda skúšajú u Wallacea dokonalou kópiou Rachael a on skonštatuje, že ozajstná Rachael mala zelené oči. No nemala, milí tvorcovia! A ešte jedna vec, k postave Wallacea. Úvodné intro nám hovorí o odkúpení Tyrell Corp.  zmieneným pánom v roku 2020. Dej snímky sa odohráva v roku 2049, teda 29 rokov od udalostí, avšak Jared Leto, ktorý stvárňuje Wallacea, má v čase natáčania 46 rokov... toto nevydalo. Čítal som v zaujímavostiach, že boli zvažovaní Harris s Goldmanom. Obaja by boli lepšia voľba a to nielen po stránke veku, ale i herectva. Režisér absolútne nevykráda pôvodné dielo, razí si vlastnú cestu a celkom širokú. To je odklon od Scottovho diela, ktoré bolo priamočiare a skôr dbalo na filozofické úvahy zaliate podmanivým vizuálom. Vizuál nie je vôbec problém ani tu, kamerové filtre robia svoje, CGI je perfektné a scény s virtuálnou lady sú pastva pre oči. V roku 2049 sú na líderských pozíciách ženy a je úsmevné, že si pri rozhovore neváhajú uliať whisky, ako to robia páni. To je jeden z dvoch úsmevných momentov diela, ktoré je ináč brutal vážne. To mi nevadí, ale mám akoby rozporuplné pocity po dopozeraní. Vidím nedotiahnuté línie ohľadom "dieťaťa", ktoré má byť tým, ktoré povedie armádu rebelov, tzv. neposlušných replikantov. Ale prečo čakajú naň? Kedy chcú odhaliť jeho identitu a prečo sa nato čaká tak dlho? Stretnutie K/Joea s Deckardom je čudácke pre mňa, keď počas ich mastenice vidím Elvisa Presleyho a starých spevákov zo 40. rokov... no čo ja viem, celý príbeh i film je futuro, tak načo tam pchať takéto staré vykopávky? Nakoniec k sebe celkom pasujú a musím uznať, že hoci Ford, ktorý sa objaví na pľaci prvýkrát po 100 minútach, vygumuje dovtedy veľmi dobrého Goslinga, predsa len obaja disponujú talentom herca, ktorý vie zádumčivým pohľadom prinášať body dielu. A teda Gosling bol výborná voľba do role blade runnera. Ja vidím zárodok na ďalšie pokračovanie.