whack

"Kodanský summit o klíme sa skončil. Veľa ministrov životného prostredia zomrelo. Zabili sme ich my. Prečo? Už nemôžeme čakať. Čas sa kráti. Nemôžeme dovoliť, aby sa naši politici stále stretávali bez toho, aby to prinieslo nejaké výsledky. Všetci vieme, že neodvratne smerujeme k ekologickej katastrofe, a tí, ktorí majú moc to zmeniť, nerobia vôbec nič. Žiadna krajina nechce ako prvá začať dodržiavať klimatické záväzky, všetky riešenia sa odkladajú na neurčito. Postarali sme sa o to, aby títo politici zmizli, aby ich nahradili nové tváre, noví ministri. Nezopakujte tie isté chyby. Sledujeme vás."

Tento komentár obsahuje SPOILER, pretože musím začať koncom. Film končí tým, že Tarzan sa zatúla do anatomického výskumného krídla Britského múzea. K svojej hrôze tam nájde niekoľko šimpanzov pripútaných na pitevnom stole. Započuje tiché zastonanie a v malej klietke uvidí ešte jedného šimpanza, stále živého. Pre vedcov predstavuje toto zviera iba ďalší predmet výskumu, ale Tarzan toho uväzneného tvora spozná. Je to jeho šimpanzí otec. Tarzan klietku otvorí, otca oslobodí a objímu sa. Spoločenstvo ľudoopov v tomto filme sa vyznačovalo autentickosťou, aká sa málokedy vidí (podobne ako vo filme Gorily v hmle). Pôvodne diváci nechceli ani veriť, že tam nehrajú skutočné šimpanzy! Šimpanzích hercov cvičil pohyby znázorňovaním správania sa ľudoopov sám americký aktivista Roger Fouts. Spomínaná záverečná scéna bola osobným poďakovaním Rogerovmu šimpanzovi, Allymu, ktorý mu bol odobratý a odvezený do pokusného laboratória. Podľa pôvodného scenára mal Tarzan otca objaviť v zoologickej záhrade, ale Roger režiséra presvedčil, aby scénu zmenil. Využívať ľudoopy len pre to, aby sa ľudia pobavili, je zvrhlosť, zvierací herci sú vždy pozitívnym bodom filmu. Greystoke je asi najlepšie natočeným filmom o Tarzanovi.

„Za ekologické katastrofy by mali ľudia sedieť!“ hovorí Polly Higgins a ja s ňou súhlasím. Otvorene hovorím, že nie som naivný zástanca ultraliberálnej utopistickej vízie, že ľudí zrazu niečo osvieti a dobrovoľne zmenia myslenie. Ekocídu zobrať rovnakým metrom ako genocídu, skriminalizovať vykorisťovanie Zeme, zminimalizovať možnosti voľby pre človeka v určitých oblastiach. Kašlať na slobodnú voľbu jednotlivca, ak tá voľba prispieva k ničeniu planéty, vymieraniu druhov, alebo hoci „len“ utrpeniu iných. Neobmedzené podnikanie a maximalizácia možností v otázke života a smrti je šialenosť! Bohužiaľ, dokument sa rozbiehal dosť nezáživne, spád dostane až po polovici, keď Higgins začne žať prvé úspechy vo veci a spomenie aj bolivíjskeho prezidenta Eva Moralesa a jeho snahy uzákoniť Všeobecnú deklaráciu práv Matky Zeme. Hovorí o tom aj v dokumente United Natures...

Akita je plemeno určené pre ruky skúsených chovateľov, ktorí majú za sebou roky práce s tvrdohlavými a sebavedomými psami. Hachika hrali vo filme tri psy plemena akita, pretože cvičitelia neboli ochotní riskovať s niektorými psami scény, kde by nemali psa pod kontrolou. Samotný Richard Gere popisoval, že jeho prvé stretnutie s dospelými psami, s ktorými mal ísť pred kameru, bolo skôr o strachu a bol upozornený, aby s nimi na začiatku ani neudržoval očný kontakt. Mne sa táto americká verzia filmu páčila viac ako japonský originál, lebo je tu krajšie zobrazené to puto so psom. Ale aj tak je na hlavu, že dopyt po psoch plemena akita sa tak zvýšil hneď po premiére. Útulky sa plnia, ale tvrdohlavý akita akceptuje iba jedného pána za život. Preto Hachiko čakal svojho pána 9 rokov a odmietal pomocnú ruku od iných. Každý vyhodený akita je mŕtvy akita.

Sčasti morálny a sčasti čiernohumorný triler z krásneho lesného prostredia pohraničnej osadky Stolových hôr. Postoj hlavnej hrdinky k zabíjaniu zvierat pre mäso a pre kožušiny rozhodne stojí na zamyslenie, hoci pani bola trošku bláznivá; no bol to jej „hendikep“, alebo dar vidieť veci inak než ostatní? Na rozdiel od knihy tento aspekt nebol dostatočne vykreslený a preto po psychologickej stránke film trochu pokrivkáva. Film sa nesie v zvláštnej atmosfére, ktorá sa mi páči, že vraždy akoby ani neboli hlavnou témou, ale iba takou kulisou, nie sú zobrazované nejako dramaticky. Viac ma trápili zábery z lovov, v ktorých vidno reálne strieľanie zvierat, ale kvôli vysokému hodnoteniu si naivne nahováram, že išlo o nejaké archívne zábery z poľovačiek, že tie zvieratá nezomreli kvôli efektu záberu. No určite je to po obsahovej a myšlienkovej stránke kontroverzný film, ktorý sa poľovníkom páčiť nebude. A asi ani farárom.

Pozor na environmentálnych aktivistov, chcú vyhubiť ľudstvo :D kde na to tí scenáristi chodia?

TV relácia, ktorá vznikla za účelom podporiť adopcie psov a mačiek. Onedlho bola rozšírená o reportáže ďaleko širšieho spektra ako len adopcie. Priestor dostávajú útulky, ale aj združenia a neziskovky (najčastejšie Společnost pro zvířata, Svoboda zvířat, Compassion in World Farming Czech Rep, Nadace na ochranu zvířat), kde aktivisti a aktivistky predstavujú rôzne kampane. Som rád, že sa to vysiela vo verejnej televízii a oslovuje tisíce divákov.

Anotácia hovorí o nejakých kempoch čakajúcich na apokalypsu, ktorá mala nastať skončením mayského kalendára, ale tu nejde o to podľa mňa. Ide tu o zobrazenie ako sa žije v takýchto kempoch. Krišňáci, rastafariáni a pod... až k takýmto komunitným kočovným hippie formám, aké sú tu zobrazené, som ešte asi nedozrel, nie je to pre mňa. Ale páči sa mi celkom ich životná filozofia: vegánstvo, permakultúra a neveľká ekostopa.

Bože, toto je hnus. Chlapec podpáli zopár poondiatych áut nejakej súkromnej firme a oni ho tu rozoberajú ako keby to bol nejaký psychotický úchyl, ktorý vyhodil do vzduchu jasličky. Ponurá ambient hudba ako z filmu o smrteľne chorých deťoch, spomalené čiernobiele zábery z jeho mladosti a fotky z detstva, pomedzi to ustarostené výpovede jeho spolužiakov, profesorov a členov rodiny, ktorí s vážnymi tváričkami dumajú nad tým, prečo taký úspešný veselý inteligentný chlapec žijúci si svoj sen mohol urobiť takýto nehorázne hrozný čin. Dokument neútočí, ale taktiež vôbec nepozerá na vec z pohľadu Billa (vlastným menom William Cottrell). Veľmi podobnú kauzu vyvolal ešte jeden "aktivista", Jeff Luers, o ktorom sa hovorí v dokumente 22/8: The Jeffrey Luers Story.

Je to nonsens od samého začiatku. V blízkej budúcnosti sa vďaka preľudneniu planéty vyčerpali svetové zdroje, preto OSN vydala nariadenie, aby každá krajina znížila každoročne populáciu o 5 %. Zatiaľ OK. Ale realizácia? Študenti s najnižším hodnotením budú popravení!! Musím scenáristom zatlieskať, to nevymyslí David Icke, Alex Jones a dokonca ani AC24. Hoci deti vplyvných a bohatých rodičov si mohli výsledky testov kúpiť – v čom tkvie pointa – nejaká hlbšia myšlienka sa tu nenachádza. Ako béčkový survival na oddych je to v pohode.