SarumanKo

Brutálne cynický, kafkovský príbeh muža, ktorý hľadá zmysel bytia a odpoveďou sú mu iba ďalšie otázky, no napriek tomu, že sám prednáša o princípe neurčitosti, nie je ochotný „prijať tú záhadu.“ A to by sme všetci mali, aj keď nie sme pragmatický Žid v kríze stredného veku, ktorému sa v živote kazí všetko, na čo siahne. Ten film funguje presne ako židovská anekdota o dybbukovi v samom úvode, navrstvuje na sebe absurdné zvraty a vyúsťuje do neistého záveru. Tvorcovia dielom azda demonštrujú (podobne ako historkou o zubárovi), že príbehy nemusia o ničom vypovedať, že nemusia mať pointu a to je forma ich pointy, že všetko je o perspektíve a že reakciu vyvoláva nielen akcia, ale aj jej absencia. Ceoni si robia z diváka totálnu prdel a dej stavajú zvláštnym spôsobom - do filozofie ich filmu hravo zapadá príbeh o Jóbovi, ktorého bezúhonnosť Boh skúša, motív skvelej pesničky od Jefferson Airplane aj teória o Schrödingerovej mačke. Zároveň je poučnou exkurziou do židovskej komunity a židovského myslenia a robí to s groteskným, pre bratské duo typickým humorom. Avšak to, čo túto pomaly plynúcu, žánrovo hravú vec povyšuje na post "serióznej" záležitosti, je krutá, ústa dokorán otvárajúca pointa. Existencialistická tragikomika nikdy nebola pôvabnejšia. (10/10)

Malý skvost študentskej krátkometrážnej dokumentaristiky. Remo sa cez originálne zábery s vycibreným štýlom úspešne vyjadruje k množstvu tém a otázok, čo je na takom malom priestore takmer neuveriteľné. Je sociálny, je mystický, je vtipný. Samozrejme k tomu potreboval protagonistu natoľko sympatického a jedinečného, ako je Ľuboš, ktorý svoj život začal dokumentovať už dávno predtým, než to uskutočnil jeho synovec Miro. Pasáž o spomínaní na amatérsky remake Planéty opíc s motýľmi miesto opíc a starým wartburgom miesto vesmírnej lode, ktorý Ľuboš natočil „Husákovi natruc“, je tou najkrajšou poctou kinematografii, akú som v poslednom čase videl. (9/10)

Prvotriedne natočené, s citom pre zaujímavé detaily, ale na druhej strane s protagonistom, ktorého osud dnes nie je takmer ničím výnimočný čI zaujímavý (čo je zo spoločenského hľadiska smutné, no dokument sleduje osud jedinca, nie spoločnosti) a film nám toho o ňom vlastne veľa nepovie. Jeho prelinutie s mýtom o Sizyfovi je navyše veľmi neurčité. (6/10)

Pekne urobený film, ktorý celý čas bilancuje medzi tradičnou hollywoodskou biografiou a nezávislou, umelecky ladenou rekonštrukciou. Našťastie ani raz neskĺzne k patetickému dojímaniu, naopak mnohé ťaží z myšlienkovej sily svojej témy. V závere by si to možno žiadalo silnejšie vyvrcholenie, ale realizmus je holt realizmus. Ale dôvodom, pre ktorý ma to skutočne bavilo, je Matthew McConaughey. Ten chlap musel predať dušu Diablovi, inak si jeho famózne herecké kreácie v poslednom období neviem vysvetliť. A v tomto filme predvádza najlepšiu z nich. (8/10)

V prvom pláne iba skvelý sci-fi thriller s inteligentným dejom, zábavnými postavičkami a dávkou realistického násilia. Avšak to, čo povyšuje RoboCopa nad väčšinu akčných science-fiction filmov, je ten všadeprítomný ironický nadhľad, akým Verhoeven nazerá na (nielen futuristickú) spoločnosť. S tým som silne kompatibilný. (9/10)

Nezáväzné srandičky na úkor skutočnej filmárskej pocty. Keby Hitch ešte žil, asi by sa tejto ľahkonohej, ale rozprávačsky celkom strnulej pastelkovej pocte netešil. Ten film totiž nedisponuje žiadnym z atribútov typických pre filmy samotného majstra režiséra – nápaditosťou, hravosťou, napätím, prekvapivým dejom ani kontroverziou. Navyše, rámcovanie príbehu životom Eda Geina (predlohou pre Normana Batesa) je zo scenáristického hľadiska úplne neopodstatnené a tým pádom rušivé. Najviac mi je však ľúto, že Hopkins nehrá ako by si to naozaj vychutnával, iba si pod nánosmi skvelého maskovania plní svoj štandard. (5/10)

Geniálne vystavaná a vypointovaná detektívna zápletka od veľkej majsterky žánru povýšená cez režijné nápady Sidneyho Lumeta na kinematografickú perličku. Lepšie by to mohlo byť iba keby Poirota hral David Suchet. (9/10)

Jeden z najlepších krátkometrážnych animovaných filmov, aké som kedy videl. Snúbi v sebe nesmiernu originalitu ako obrazovú, tak aj dejovú, ktorá drží diváka v neustálom napätí a zvedavosti, so snovou „francúzskou“ atmosférou a ťaživou pointou. Nepamätám si vizuálne ani pocitovo lepšie vystihnutú mentálnu chorobu. (10/10)

Sugestívna a pod kožu lezúca kritika vojnového besnenia a spoločnosti, ktorá to dopustí; v bergmanovskom svete bez istôt a Boha, bez mieru a hanby, v ktorom prežijú iba tí, ktorí sa dokážu z inteligentnej, ale slabej a pacifistickej bytosti zmeniť v krvilačnú beštiu. Tento psychologický prerod je taký hlboký predovšetkým vďaka výnimočných hereckým výkonom, ťaživým scenáristickým zvratom a veľavravným záberom režiséra-filozofa. A napriek tomu, že Hanba sa odohráva vo fiktívnej, nešpecifikovanej krajine a nešpecifikovanom čase, je smutnou reflexiou nielen dobových vojen, ale nadčasovo pojíma i súčasné globálne nepokoje. (9/10)

Blomkamp stavil na ďalšie dobre vymyslené, bezútešné a až nepríjemne realisticky pôsobiace futuristické dejisko a zaujímavý sociálnokritický námet, za ktorým ale scenár nielen že pokrivkáva, on mu rovno láme obe nohy. Z Elysia sa na rozdiel od Districtu 9 vykľulo tupučké béčko s typizovanými charaktermi, hercami, ktorí nemajú čo hrať a chatrným, naivným dejom, ktorý nedokáže zabaviť ani na primárnej blockbusterovej úrovni, bohchráň aby o niečom vypovedal. Blomkampove režijné remeslo vôbec nie je zlé, ale strnulú prehliadku pekných vizuálnych efektov sa dobrým filmom nazvať nedá. (5/10)